Zastávky

Zastávka A1 resp. B1 - Vstup

Oravice (790 m n. m.) sú obľúbeným rekreačným miestom s veľmi dobrými klimatickými podmienkami, prírodnými krásami a terénmi, ktoré vyhovujú na rekreáciu a turistiku. Na vstup prichádzame od Oravíc, južne od kúpaliska Meanderpark, na rázcestie štátnej cesty smerujúcej na Zuberec a lesnej asfaltovej cesty vedúcej do Bobroveckej doliny. Vstup na chodník sa nachádza naproti drevenej budove starej lesnej správy. Je to spoločný vstup pre obidva okruhy chodníka, ktorý sa skladá z dvoch častí a to z trasy A a trasy B.

kúpele v Oraviciach budova starej lesnej správy

Zastávka A2 - NATURA 2000

Od vstupu na chodník prechádzame na trasu A po asfaltovej ceste v smere na Tichú dolinu. Z cesty je pekný výhľad na rekreačné stredisko Meanderpark aj s lyžiarskym vlekom vybudovaným spod vrcholu na Krúpovej (1 065 m n. m.). Obchádzame celý Meanderpark a prichádzame na zastávku A2. Na náučnej tabuli sa dozviete informácie týkajúce sa európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Tu sa nachádza altánok, kde si môžete oddýchnuť, keďže zastávka je zároveň aj ukončením celej trasy okruhu A. Nakoľko je trasa A okružná, je možné chodník prejsť aj opačným smerom a to dohora po štrkodrvom chodníku na zastávku A22 nachádzajúcu sa na lyžiarskom vleku. My sa vydávame smerom do Tichej doliny na zastávku A3.

štrkodrvový chodník v smere na lyžiarsky vlek

Zastávka A3 - Osobitá

Približne po 550 m sa dostávame po asfaltovej ceste na zastávku A3. Na ľavo od cesty sa nachádzajú pasienky zvané Bubon. Pri tejto zastávke je rozhľadňa, z ktorej je prekrásny výhľad na Osobitú. Osobitá je výrazný a dominantný vrch vysoký 1687 m.n.m. Je to nádherný mohutný končiar bočnej rázsochy odbočujúcej z hlavného hrebeňa Západných Tatier. Na Osobitej sú zvýraznené tri slabo oddelené vrcholky nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1617, 1521 a 1587 m., ostatné dva sú oddelené Sedlom pod Osobitou. Osobitá tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier. Názov osobitá je veľmi starý. Písomne sa vyskytuje v listine z roku 1615. Dlhú dobu bola považovaná za symbol konca Tatier, ktoré ako písali poľský spisovatelia koncom 19. storočia tiahnu sa od "Havranej po Osobitú".

Osobitá

Zastávka A4 - Vodný ekosystém

Od zastávky A3 prechádzame popri pasienkoch, kde sa nachádza po ľavej strane salaš Oravice. Tu možno od jari až do neskorej jesene pozorovať pasúce sa ovce a možno sa tu občerstviť žinčicou alebo ovčím syrom. Po prejdení pasienkov sa dostávame k lesnej časti Tichej doliny, pri ktorej sa nachádza zastávka A4.
Medzi najvýznamnejšie časti vodného ekosystému patria tečúce vodné toky so sprievodnou vegetáciou. Príkladom je rieka Oravica s prítokmi. V blízkosti tejto zastávky sa nachádza bezmenný prítok rieky Oravica. Oravica je ľavostranným prítokom rieky Orava a s dĺžkou 32 km je od priehradného múru najdlhším prítokom rieky Orava. Pramení na severných svahoch Roháčov. Z hľadiska vodnatosti patrí Oravica a vodné toky, ktoré pramenia v Západných Tatrách, k tokom s najbohatším a najvyrovnanejšími odtokmi na Slovensku. Vplýva na to najmä dostatok zrážok v horách, dlhé obdobie so snehovou prikrývkou, akumulačný vplyv jazier a lesa. Naproti tomu vodné toky pretekajúce cez flyš (Skorušina, Magura) sú hydrologicky nevyrovnané a v prietokoch vody majú veľké výkyvy.
Medzi najdôležitejšie zložky vodného ekosystému patria aj stojaté vody. Typickým príkladom stojatých vodných ekosystémov sú tu mokrade, rašeliniská, horské jazerá a plesá nachádzajúce sa najmä v Tatrách. )

salaš Oravice potôčik z oravickej magury

Zastávka A5 - Juráňova dolina

Od zastávky A4 prechádzame do lesnej časti Tvrdošínskej Magury. Prechádzame okolo odbočky, ktorá vedie priamo na kótu 890 m n. m. Touto cestou sa dá dostať na časť chodníka medzi zastávkami A18 a A19. Po cca 100 m od tejto cesty sa dostávame na rázcestie pod Šatanovou (820 m n. m.). Tu sa po pravej strane nachádza vstup do jednej z najkrajších dolín na Slovensku - Juráňovej doliny. Je to 4 km dlhá zalesnená dolina, ktorej ústie tvorí 1km dlhá vápencová Tiesňava. Dolina je prístupná turistickým chodníkom na niekorých miestach s lávkami. Dostať sa k nej dá z tohto náučného chodníka dreveným mostíkom cez Oravicu. Náš náučný chodník však pokračuje rovno na východ po lesnej ceste smerom na zastávku A6.

rázcestie pod Šatanovou

Zastávka A6 - Lesné hospodárstvo

Po pravej strane cesty meandruje Oravický potok, do ktorého sa na kóte 827 m n. m. vlieva Juráňov potok. Od toto sútoku je Oravický potok nazývaný aj ako Tichý potok. Lesom, ktorý je využívaný najmä na hospodársky účel, prichádzame na zastávku A6. Tu sa nachádza aj sklad dreva, kde možno často vidieť pri práci s drevom lesných robotníkov. Z pravej strany sa pripája aj lesná cesta vedúca z Čaplovej doliny. Keďže aj z tejto časti sa často zváža drevo je téme lesného hospodárstva venovaná aj náučná tabuľa na tejto zastávke.

sklad dreva

Zastávka A7 - Mokrade

Od zastávky A6 prechádzame dlhším úsekom bez zastávky. Po ľavej strane sa pripája na cestu viacero zvážnic a taktiež je tu množstvo prítokov Tichého potoka, keďže Tvrdošínska Magura je popretkávaná bohatou sieťou potôčkov stekajúcich po jej svahoch do Tichej doliny. Po cca 1,3 km sa dostávame do centra Tichej doliny. Z pravej strany sa tiahne Furkaská dolina nachádzajúca sa medzi Veľkou a Malou Furkaskou. Zastávka sa nachádza v blízkosti zamokreného miesta s vrbinami a jelšinami, ktoré tvoria malú mokraď. O mokradiach a ich význame sa dočítame na náučnej tabuli tejto zastávky.

mokraď s jelšinami

Zastávka A8 - Pašeráctvo

Ďalej pokračujeme nespevnenou lesnou cestou po záverečnom úseku Tichej doliny. Dostávame sa k zastávke A8, ktorá je v blízkosti štátnej hranice. Keby sme prešli od tejto zastávky smerom na východ cez hustý les, dostali by sme sa až na priesek vyznačený hraničnými kameňmi oddeľujúcimi Poľsko od Slovenska. Táto časť bola minulosti využívaná aj ako pašerácka cesta a ľudia si zabezpečovali zdroj obživy aj takýmto nelegálnym a riskantným spôsobom, ktorý ich často stál aj to najcennejšie.

v blízkosti je štátna hranica

Zastávka A9 - Ochrana prírody bez hraníc

Od zastávky A8 sa náš náučný chodník stáča na severovýchod a stúpaním sa dostávame na zastávku A9. Postupne sa nám vynárajú poľské Tatry, ktoré patria do Tatranského národného parku, (Tatrzański Park Narodowy, skrátene TPN). TPN bol vyhlásený v roku 1954 a v súčasnosti má rozlohu 212 km². Prvé návrhy na ochranu Tatier sa objavili koncom 19. storočia. V roku 1925 vznikli snahy na vytvorenie národného parku aj v spolupráci so Slovenskom. V roku 1993 sa TPN a jeho slovenský ekvivalent s rovnakým miestnym názvom Tatranský národný park stali lokalitou svetového prírodného dedičstva UNESCO svetového významu.

Zastávka A10 - Flóra

Stúpaním sa dostávame na zastávku A10. Je tu množstvo smrekových monokultúr a pred nami sa nachádza ich pozostatok – veľké rúbanisko. Keď sa pozrieme juho - východným smerom zbadáme pred nami rozložený, prevažne zalesnený vrch vztýčený nad dolinami. Je to vrchol Veľkej Furkasky (1 490 m n.m.), ktorý sa nachádza na hranici s Poľskom. Na ľavo od Veľkej Furkasky sa nachádza jej menšia sestra Malá Furkaska, ktorá má tiahly charakter a je porastená monokultúrnym porastom smreka. Na pravo sa týči Osobitá, pod ktorou možno vidieť časť dolomitovo – vápencových skál Juráňovej doliny.
Z floristického hľadiska má chotár Oravíc veľmi rôznorodý charakter. Medzi floristicky najzaujímavejšie patria druhy, ktoré sa vyvinuli na kryštalickom jadre s prevahou vápencov a dolomitov najmä v oblasti Osobitej. Ide o vysokohorskú vápnomilnú flóru, horské lesy čiastočne pralesovitého charakteru a pásmo kosodreviny s prechodom do alpínskych lúk.

poniklec biely horec bodkovaný

Zastávka A11 - Giewont

Od zastávky venovanej flóre postupujeme po lesnej ceste severozápadným smerom. Prechádzame okolo poľovníckeho posedu a po cca 1 300 m sa dostávame na zastávku A11. Keď sa obzrieme za seba na východ a máme šťastie na pekné počasie, uvidíme jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov poľských tatier – Giewont (1 894 m n. m.). Je to charakteristický vrch vybudovaný z vápencov, ktorý je najlepšie viditeľný zo Zakopaného a právom je pasovaný za kráľa tohto poľského regiónu. Na jeho vrchole sa nachádza 15 m vysoký oceľový kríž, ktorý tam bol umiestnený pred viac ako 100 rokmi.

Pohľad z NCH na Giewont

Zastávka A12 - Huby

Po miernom stúpaní sa dostávame na kótu 1045 m n. m. odkiaľ začína náučný chodník postupne klesať. Prichádzame na zastávku A12, ktorá je venovaná hubám týchto lesov. Lesy Oravickej Magury sú rajom nielen pre slovenských hubárov, ale často tu môžeme stretnúť hubárov najmä z Poľska, či Českej republiky. Aj z nášho náučného chodníka môžeme odbehnúť do magurských lesov, kde určite nájdeme nejeden hubársky úlovok.

bazanovec kytnokvetý

Zastávka A13 - Hmyz

Lesnou cestou sa prichádzame pod samotný kopec Magura, kde sa začína osobitná vetva náučného chodníka Oravice. Magura je hraničným kopcom slovensko – poľského pohraničia. Tu sa otvára pohľad na poľskú časť Tatier s ich dominantou Kominarskim Wierchom (1 829 m n. m.). Je to krásny vápencový skalný masív podobajúci sa na ležiaceho nosorožca. Roh trčiaci na jeho pravej časti je skalnatý výčnelok zvaný po poľsky Kobyla Glowa (hlava kobyly). Z tejto zastávky sa môžu vydať zdatnejší turisti vydať na vrchol Magury.

fúzač obyčajný Kominarski wierch

Zastávka A14 - Lesné vtáky

(foto 23 pôtik kapcavý)K zastávke A14, ktorá sa nachádza už priamo v lese prechádzame upraveným nasypaným štrkodrvovým chodníkom. Tesne pred lesom na ľavo od chodníka sa nachádza rozhľadňa, z ktorej sa môžeme pokochať krásnym výhľadom na Furkasku, či Kominarski Wierch. Z rozhľadne sa vraciame späť na chodník a postupuje do lesov Magury. Tu sa môžeme započúvať do "ticha lesa". V tomto tichu sa často na tomto mieste ozýva pravidelné ťukanie. To niektorý z druhov ďatľov ošetruje choré stromy. (foto 24 datel velky)Na zastávke A14 sa dočítame o lesných druhoch vtákov viac.

pôtik kapcavý Ďateľ veľký

Zastávka A15 - Voda v lese

Upraveným chodníkom prichádzame k zastávke A15. Zastávka je situovaná napravo od samotného chodníka. V jej blízkosti sa nachádza lesné pramenisko, ktoré zachytáva vodu. Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. (Foto25 les) Lesy okrem mnohých iných environmentálnych funkcií fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi. Tento efekt majú lesy vďaka schopnosti zachytávať resp. filtrovať vodu cez opadanku a lesný podrast.

les

Zastávka A16 - Turistika

Po náročnom stúpaní, ktoré je vedené kvôli prudkému stúpaniu serpentínami, sa nakopávaným chodníkom dostávame na najvyšší bod nášho chodníka – Maguru. Magura (poľ. Magura Witowska – 1 232 m n. m.) je zároveň najvyšším vrcholom celého masívu Oravickej Magury tvoriaceho najvýchodnejšiu časť Skorušinských vrchov. Tu sa nachádza aj slovensko – poľský turistický hraničný prechod.

Zastávka A17 - Cicavce

Po náročnom výstupe schádzame z Magury späť na zastávku A13, kde sa začínal náš výstup. Od tejto zastávky pokračujeme klesaním po lesnej ceste smerom na Oravice k ďalšej zastávke. Tu možno vidieť časť Skorušinských vrchov. Zastávka je tématicky zameraná na cicavce.

jelenia zver rys ostrovid

Zastávka A18 - Odumieranie lesov

Táto časť náučného chodníka, je dosť monotónna, keďže prechádzame po lesnej ceste, kde sa nachádzajú pri ceste sklady dreva a samotný les dookola je tvorený zväčša smrekovými monokultúrami. (Foto 29 smrekové monokultúry) Smrekové monokultúry sú neestetické a nezaujímavé nielen z krajinárskeho hľadiska. Monokultúrny les, kde rastie len jeden druh stromu rovnakého veku, v tomto prípade smrek má množstvo iných negatív. Má napr. plytkú koreňovú sústavu a je preto ľahko vyvrátiteľný vetrom. Je často napádaný podkôrnym hmyzom - lykožrútmi, ktoré pri veľkom výskyte smreka nachádzajú výborné možnosti na premnoženie. Z týchto najhlavnejších atribútov vyplýva aj nízka ekologická stabilita smrekových monokultúr a ich náchylnosť na úhyn.

smrekové monokultúry

Zastávka A19 - Pôvodné lesy

Od zastávky prechádzame cez bezmenný prítok potoka Tichá, prameniaci vo Vyšných dieloch. Popri tomto potôčku odbočuje lesná cesta dole doľava, ktorou sa náš chodník dá skrátiť a dostaneme sa ňou k zastávke A4. My však pokračujeme rovno smerom na zastávku A19. Postupne pribúda na tejto časti miešaný les, v ktorom majú veľké zastúpenie pôvodné dreviny najmä buky. Nachádzame sa pod starým, ale zdravým a krásnym bukom. Tu môžeme vidieť rozdiel medzi chorými monokultúrami a zdravými viacdruhovými porastmi. Na tomto zdravom buku každý rok vyrastie viac ako 600 tis. listov, ktoré spolu tvoria 1200 m2 plochy. Spolu s prieduchmi v listoch sa tak na výmene vzduchu podieľa celková plocha s rozlohou 15 000 m2, čo sú približne 2 futbalové ihriská. Zároveň sa vzduch prechádzajúci listami zvlhčí o 400 litrov vody, ktoré strom spotrebuje a odparí v jednom slnečnom dni. 13 kg kyslíka vznikajúceho počas fotosyntézy ako odpad pokryje dennú spotrebu 10 ľudí.

buk pri zastávke A19 semenáčik vyrastajúci na mŕtvom dreve

Zastávka A20 - Medveď

Zastávka A20 sa nachádza v rôznovekom hustom poraste. Pri potulkách týmto náučným chodníkom tu môžeme stretnúť vitanovských lesných robotníkov, ktorý približujú drevo ešte tradičným spôsobom a to za konským záprahom. Táto zastávka sa nachádza už v katastri obce Vitanová. Tento chotár je známy aj výskytom našej najväčšej šelmy - medveďa hnedého, o ktorom sa dočítame na náučnej tabuli tejto zastávky.

Zastávka A21 - Tatry

Po približne 270 m od zastávky A20 sa naša cesta zatáča na východ a smerujeme k zastávke A21. Nachádzame sa pod vrcholom Krupová (1 065 m n. m.). Odtiaľto je najlepší výhľad na slovenské Tatry z nášho náučného chodníka. Keďže sa tu nachádza aj rozhľadňa, môžeme si dopriať výhľad na naše veľhory, ktoré môžeme zaradiť tak ako hymnu, či štátny znak k naším slovenským symbolom. Pri dobrom počasí vidieť v pozadí štíty hôr zľava Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Tri kopy, Hrubú kopu, či Baníkov. Pred nimi sú kopce celého masívu Osobitej a pri veľmi dobrom počasí môžeme úplne napravo nad cestou zbadať aj Choč.

pohľad na Tatry

Zastávka A22 - Človek a príroda

Po dlhej, najmä časovo náročnej trase okruhu A, sa dostávame na poslednú zastávku tejto časti náučného chodníka. Je to zastávka, ktorá sa nachádza v strednej časti lyžiarskeho vleku. Pri nej sa nachádza bufet, ktorý je však v prevádzke len v zimných mesiacoch. Je tu výhľad na Oravickú kotlinu aj s rekreačným strediskom Meanderparku. Tu môžeme vidieť ako si urbanizáciou postupne človek mení prírodu. Aj z toho dôvodu je posledná téma zastávky venovaná vzťahu človeka a prírody. Od tejto zastávky sa dá zbehnúť po upravenom štrkodrvovom chodníku k začiatku našej cesty na zastávku A2, ktorá je pri lesnej ceste smerujúcej z Tichej doliny do Oravíc.

výhľad na Meanderpark

Zastávka B1 resp. A1 - Vstup

Pre menej zdatných turistov, prípadne pre rodiny s deťmi je tu možnosť absolvovať nenáročnú B – trasu náučného chodníka. Skladá sa z dvoch mini okruhov z časti vedúcich po asfaltovej ceste. Jedna časť od zastávky B1 po zastávku B6 vedie na povalový chodník na rašelinisku Peciská v smere na Bobroveckú dolinu. Druhá časť B – trasy vedie po málo frekventovanej štátnej ceste na Zuberec. Je to tzv. Kocyanova vetva chodníka, keďže tabule na tejto vetve sú venované Antonovi Kocyanovi.

začiatok NCH pri rázcestí

Zastávka B2 - História osady Oravice

Na druhú zastávku trasy B náučného chodníka sa dostávame po asfaltovej ceste vedúcej začiatkom Bobroveckej doliny. Bobrovecká dolina začína v Oraviciach, o ktorých histórii sa dočítame na náučnej tabuli a končí v Boroveckom sedle (1 352 m n. m.). Je najdlhšou dolinou v Oraviciach a jej rozloha je 9 km2. Názov doliny pochádza od názvu obce Bobrov založenej okolo roku 1 600. Dolina bola niekedy jednou z kolísiek zbojníkov, kde ukrývali svoje poklady.

Zastávka B3 - Minerálne pramene

Bobrovecká dolina je veľmi dôležitým vodným zdrojom Oravského skupinového vodovodu, ktorý zásobuje pitnou vodou mnohé oravské mestá a obce. Cestou na zastávku B3 prechádzame okolo budovy Oravskej vodárenskej spoločnosti. Bobrovecká dolina je aj zdrojom minerálnych prameňov a termálnych vôd. Medzi tri najvýznamnejšie patrí vrt na lokalite Jašteričie, ktorý slúži na zásobovanie vodou pre oravské mestá a obce. Druhý, termálny, sa nachádza v blízkosti strediska cestovného ruchu Oravice a využíva sa pre vybudované kúpalisko. Tretí je sírny prameň v Bobroveckej doline na lokalite Vanička.

budova vodárenskej spoločnosti sírny pramen v Oraviciach

Zastávka B4 - Peciská

Od zastávky B3 prechádzame popri asfaltovej ceste nasypaným štrkodrvovým chodníkom. Tu sa dostávame na povalový chodník, ktorý je vedený rašeliniskom Peciská. Po prejdení lesnej časti rašeliniska sa dostávame na nelesnú časť rašeliniska, kde je zastávka B4 na drevenej terase, pri ktorej sa nachádza rozhľadňa. Z rozhľadne je výhľad na rašelinisko, juhozápadným smerom je Osobitá a na severe sa tiahne chrbát Skorušinských vrchov. Samotné Peciská patria medzi slatinné rašeliniská. Ich vzácnosť dokladuje ich vek, keďže sedimenty na tomto rašelinisku začali vznikať už pred 6 000 rokmi. Na náučnej tabuli sa o tomto prírodnom poklade dočítate viac.

začiatok povalového chodníka nelesná časť rašeliniska Peciská

Zastávka B5 - Flóra a fauna rašelinísk

Prechádzame ďalej po povalovom chodníku a dostávame sa na odbočku, ktorá smeruje do lesnej časti rašeliniska. Na tabuli sa dozvieme viac o floristických a faunistických druhoch rašelinísk.

šidielko červené páperník

Zastávka B6 - História zaniknutej osady Bystrá

Od tejto zastávky sa vraciame späť a pokračujeme po povalovom chodníku ďalej. Ponad nelesnú časť rašeliniska môžeme vidieť hrebeň Oravickej Magury. Dostávame sa na koniec povalového chodníka, kde je aj koniec prvého mini okruhu trasy B. Keďže náučný chodník má nielen ochranársky, ale aj náučno-historický charakter, dočítame sa na tejto zastávke o zaniknutej dedinke Bystrá, na ktorej základoch vznikla osada Oravice. Odtiaľto sa vraciame späť na rázcestie a môžeme sa vydať na Kocyanovu vetvu trasy B.

historické foto kúpele v Oraviciach

Zastávka B7 - Osobnosť Antona Kocyana

Od vstupu prechádzame Mihulčou dolinou, ktorá vedie po málo frekventovanej štátnej ceste vedúcej do Zuberca. Táto vetva chodníka sa venuje známemu a mimoriadne aktívnemu Oravcovi, ktorý bol súčasne zoológom, milovníkom a ochrancom prírody a priekopníkom turistiky na Orave. O jeho osobnosti sa dozvieme na náučnej tabuli zastávky B7.

Zastávka B8 - Odkaz Antona Kocyana pre ďalšie generácie

Po približne 300 m sa dostávame na druhú zastávku Kocyanovej vetvy náučného chodníka. Zastávka sa nachádza na ľavo od cesty a priamo pri nej je rašelinisko Peciská. A. Kocyan bol zároveň ornitológ, zberateľ flóry, učiteľ, preparátor (jeho preparáty sú vystavené aj na Oravskom hrade, v Oravskom múzeu), publikoval viac než 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody. Jeho odkazu je venovaná táto zastávka.

Zastávka B9 - Kocyanova jedľa

Tu končí náš náučný chodník. Nachádzame sa pod veľkou jedľou. Ku tejto jedli môžeme prirovnať aj dielo azda najznámejšieho ochrancu prírody na Orave Antona Kocyana. Jeho dielo je osobitné, ako je osobitná táto jedľa v poraste smrekov, jeho práca bola tak veľká ako je veľká táto jedľa a jeho dielo vpísalo odkaz, aby sa zachovali prírodné poklady pre ďalšie generácie tak, ako sa zachovala aj táto jedľa.

Kocyanova jedľa

2024 - ŠOPSR.  Fotky: archív Správy CHKO Horná Orava | mapa stránky | Počet návštev: