01 02 03 03

Živočíšstvo

Vo faune Veľkej Fatry prevládajú horské živočíchy, ale vďaka špecifikám klímy sa aj v živočíšstve vyskytujú určité zvláštnosti, pričom cenné sú aj podhorské biotopy pahorkatín, lesíkov a mokradí.

Faunu stavovcov reprezentujú charakteristickí zástupcovia západokarpatských spoločenstiev centrálneho okrsku fatranského. V celom území nachádzajú dobré podmienky pre svoj život cicavce. Spomeňme naše veľké šelmy - medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus) i vzácneho rysa ostrovida (Lynx lynx) či mačku divú (Felis silvestris). K nim sa radia aj ďalšie mäsožravce hôr a podhoria ako je jazvec lesný (Meles meles), kuny (Martes martes, Martes foina), vzácne aj vydra riečna (Lutra lutra).

Z poľovnej zveri tu môžeme stretnúť početné skupinky jelenej (Cervus elaphus), srnčej (Capreolus capreolus) či diviačej (Sus scrofa) zveri, zajaca poľného (Lepus europaeus) či líšku (Vulpes vulpes). Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) bol vysadený do oblasti Gaderskej doliny v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je pôvodom z Álp a vo Veľkej Fatre je nepôvodným a príležitostne loveným druhom.

Z hlodavcov môžeme spomenúť typických, ale nie početných obyvateľov lesov a ich okrajov ako je plch lieskový (Muscardinus avellanarius), plch lesný (Dryomys nitedula) alebo plch sivý (Glis glis), v zachovaných porastoch v záveroch dolín žije aj vzácny hraboš tatranský (Microtus tatricus) alebo myšovka horská (Sicista betulina). K nim sa pridružuje ďalší vzácny druh zo skupiny hmyzožravcov piskor vrchovský (Sorex alpinus) alebo popri potokoch a v mokradiach žijúce dulovnice (Neomys fodiens, Neomys anomalus). Početné jaskyne tejto časti pohoria sú domovom a zimoviskom viacerých druhov netopierov, vrátane tých vzácnejších ako sú podkováre (Rhinolophus hipposideros, Rhinolophus ferrumequinum), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), netopier pestrý (Vespertilio murinus). Letné kolónie netopierov však nachádzame i na povalách budov a kostolov, predovšetkým netopiera obyčajného (Myotis myotis).

Juhozápadná časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam aj pokiaľ ide o hniezdiace druhy vtákov, vrátane tých najohrozenejších ako je orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár lesný (Pernis apivorus), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), skaliar pestrý (Monticola saxatilis) alebo vrchárka červenkavá (Prunella collaris). Nachádzajú sa tu aj tokaniská a hniezdiská lesných kurovitých vtákov tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) a jariabka hôrneho (Bonasa bonasia). Hniezdi tu pestrá škála dravcov, viaceré druhy sov od výra skalného (Bubo bubo), sovy lesnej (Strix aluco), sovy dlhochvostej (Strix uralensis) po malé lesné druhy kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Pozorovať tu môžeme aj viaceré druhy ďatľov, napr. ďatľa trojprstého (Picoides tridactylus), ďatľa čierneho (Dryocopus martius), ďatla bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), žlnu sivú (Picus canus), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), alebo aj vzácneho lelka lesného (Caprimulgus europaeus). Zo spevavcov tu môžeme spomenúť ďalšie významné hniezdiče škovránika stromového (Lullula arborea), muchára sivého (Muscicapa striata), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), žltochvosta lesného (Phoenicurus phoenicurus), drozda kolohrivého (Turdus torquatus), strakoša červenochrbtého (Lanius collurio), krkavca čierneho (Corvus corax), či orešnicu perlavú (Nucifraga caryocatactes). Na horských lúkach vidno ľabtušku vrchovskú (Anthus spinoletta), popri potokoch vodnára potočného (Cinclus cinclus), trasochvosta horského (Motacilla cinerea) alebo pestrého rybárika riečneho (Alcedo atthis). Ako významné hniezdne teritórium ohrozených druhov vtákov bola Veľká Fatra zaradená nielen medzi 32 významných vtáčích území Európy na Slovensku, ale bola aj navrhnutá medzi chránené vtáčie územia v rámci Európskeho spoločenstva.

V niektorých obciach Turčianskej kotliny pravidelne hniezdi bocian biely (Ciconia ciconia), zo sov plamienka driemavá (Tyto alba) alebo kuvik plačlivý (Athene noctua), či čoraz vzácnejšie lastovičky (Hirundo rustica) a belorítky (Delichon urbica), v ich okolí na poliach jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), chrapkáč poľný (Crex crex), či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus).

Zistených tu bolo 7 druhov plazov, z ktorých môžeme stretnúť nielen bežnejšiu jaštericu živorodú (Lacerta vivipara), slepúcha lámavého (Anguis fragilis) či vretenicu severnú (Vipera berus), ale aj vzácnejšiu jaštericu múrovú (Podarcis muralis) alebo užovku hladkú (Coronella austriaca).

Mokrade a pramene Veľkej Fatry sú mimoriadne významnými stanovišťami všeobecne ohrozených obojživelníkov, najmä salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra), mloka karpatského (Triturus montandoni), mloka horského (Triturus alpestris), kunky žltobruchej (Bombina variegata), v podhorí i mloka bodkovaného (Triturus vulgaris), ropúch (Bufo bufo, Bufo viridis) a rosničky zelenej (Hyla arborea).

Potoky Veľkej Fatry a Turčianskej kotliny sú typickými pstruhovými a lipňovými tokmi s najvýznamnejšími druhmi rýb hlavátka podunajská (Hucho hucho), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus).

Pestré biotopy pohoria poskytujú rozmanité podmienky aj pre rôzne skupiny bezstavovcov, medzi ktorými boli nájdené mnohé vzácne a ojedinelé druhy našej fauny. Z nich môžeme spomenúť mäkkýše (napr. Argna bielzi, Chondrina tatrica, Truncatelina claustralis), viaceré pavúky a kosce, mnohonôžky (Tatrasoma carpaticum, Julus curvirostris, Polydesmus tatranus), zaujímavý výskyt teplomilného druhu modlivka zelená (Mantis religiosa), motýle (Depresaria hofmani, Catoptria osthelderi, Erebia pronoe, Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne), chrobáky (Carabus obsoletus, Trechus pulchellus, Nebria rufescens, Gaurotes excellens, Rosalia alpina) a v neposlednom rade pestré a bohaté spoločenstvá makrozoobentosu tokov.