01 02 03 03

Základné údaje

Národný park Veľká Fatra leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1592 m n. m.

Pre jedinečné prírodné krásy a zachovalosť územia bola Veľká Fatra vyhlásená v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 140 z 27. marca. 2002 s účinnosťou od 1. apríla 2002 zriadený náš najmladší národný park s rozlohou 40 371 ha a s ochranným pásmom o rozlohe 26 132 ha.

Vďaka pestrému geologickému podložiu je Veľká Fatra veľmi rozmanitá. V západnej časti nájdeme pôsobivé skalné scenérie s množstvom malebných zákutí, veží, skalných miest, okien, previsov, vodopádov a jaskýň, ktoré vo vápencoch a dolomitoch počas miliónov rokov vymodelovala voda. Dodnes bolo vo Veľkej Fatre objavených niekoľko desiatok jaskýň, z ktorých mnohé sú známe svojím pravekým osídlením a krásnou výzdobou a v súčasnosti predstavujú významné zimoviská netopierov. Jediná jaskyňa sprístupnená verejnosti s odborným sprievodcom je 2 763 metrov dlhá Harmanecká jaskyňa, ktorá však leží za hranicami národného parku. Ozdobou skalných zákutí je horec Clusiov, plesnivec alpínsky, prvosienka holá, poniklec slovenský a iné. V povetrí môžeme zahliadnuť krúžiť majestátneho kráľa oblohy - orla skalného. Na odľahlých skalných stenách hniezdi aj menší ale nemenej vzácny murárik červenokrídly.

Hlavný hrebeň je tvorený hladko modelovanými oblými a mohutnými chrbátmi, ktoré boli v minulosti odlesnené pre potreby pasenia oviec a hovädzieho dobytka. Dnes sa tu rozprestiera 2000 ha lúk a pasienkov so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov, najmä hmyzu. Skoro na jar sa hole pokryjú fialovým kobercom kvetov šafránu karpatského, neskôr ich vystrieda biela veternica narcisokvetá a žltohlav najvyšší. Na strmých úbočiach sa nachádza množstvo lavínových žľabov. Ročne tu spadne 40 - 200 lavín.

Približne 85 % územia pokrývajú lesy od dubovo-bukového vegetačného stupňa až po kosodrevinový. Na nedostupných strmých svahoch sa zachovali pôvodné pralesové ekosystémy, ktoré sú len málo poznačené, alebo takmer vôbec nedotknuté ľudskou činnosťou. Zaujímavosťou Veľkej Fatry je veľký výskyt chráneného tisu obyčajného (Taxus baccata), ktorý je v Európe dnes už pomerne vzácny. Najväčší výskyt dosahuje v národnej prírodnej rezervácii Harmanecká tisina. Tis je preto aj v logu Správy NP Veľká Fatra. V lesoch rastie vzácny endemit Veľkej Fatry cyklámen fatranský, ktorý nerastie nikde inde na svete iba vo Veľkej Fatre a západnej časti Nízkych Tatier. Z bežnejších druhov zaujme napr. ľalia zlatohlavá, mesačnica trváca, večernica snežná, prilbice a kruštíky. O širokej biologickej rozmanitosti Veľkej Fatry svedčí výskyt viac ako 1000 druhov vyšších rastlín a 3000 druhov bezstavovcov. Hlboké lesy sú domovom našich najvzácnejších lesných šeliem - medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida a mačky divej. Útočisko tu nachádzajú aj veľmi ohrozené kurovité vtáky - tetrov hlucháň a tetrov hôľniak.

Doposiaľ bolo na území Veľkej Fatry vyhlásených 35 maloplošných chránených území - 15 národných prírodných rezervácií, 4 prírodné rezervácie, 1 národná prírodná pamiatka, 10 prírodných pamiatok a 5 chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary alebo zachovalé mokrade.

Po vstupe do Európskej únie bola Veľká Fatra zaradená do celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000 ako územie európskeho významu a chránené vtáčie územie. Veľká Fatra je vďaka bohatým zásobám čistej vody od roku 1987 vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť a poskytuje pitnú vodu pre mnoho obcí a miest vo svojom okolí.

Medzi najobľúbenejšie turistické lokality patrí Gaderská a Blatnická dolina, bralnaté dominanty Turčianskej kotliny Tlstá a Ostrá, hlavný hrebeň v oblasti Krížnej, Ostredka a Borišova, Blatnický a Sklabinský hrad a pamiatková rezervácia ľudovej architektúry osada Vlkolínec, ktorá patrí do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.