01 02 03 03

Využívanie územia Veľkej Fatry

Dávna minulosť
Prírodné bohatstvo Veľkej Fatry využíva človek už niekoľko tisícročí. V dávnej minulosti bolo takmer celé územie pohoria porastené lesmi. Spočiatku, od staršej doby kamennej (pred 40 000 rokmi) ľudia zasahovali len veľmi jemne do prírodného prostredia v podobe sezónneho lovu zvery a zberu lesných plodov. Až neskôr v dobe bronzovej (1300 - 700 p.n.l.) tu začal ľud lužickej kultúry odlesňovať predhorie a zakladať obilné polia a pastviny pre svoj dobytok. V rímskom období sa tamojší ľud uchýlil pred tlakom Rimanov a Germánov do horských údolí, kde si budovali opevnené drevené sídliská. (Blatnica, Sučany, Hubová, Turč. Štiavnička). V horských kotlinách Veľkej Fatry boli ťažké podmienky na rozvoj hospodárstva, ale napriek tomu jej osídlenie stále postupovalo. Najstaršia písomná zmienka o osadách v Turci pochádza z roku 1113. V 13. st. boli v Turci vybudované hrady. Až do stredoveku sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom a pastierstvom. Aj počas uhorského štátu sa lesy využívali prevažne na poľovačku a na stavebné účely sa ťažilo drevo v blízkosti osád a dedín. Drevo bolo tiež základným palivom.

Lesné hospodárstvo
Najväčší nápor na lesy priniesla v 13. storočí vlna nemeckej baníckej kolonizácie za vlády Bélu IV a ďalších uhorských kráľov. V tomto období sa banské podniky na striebro a meď rozšírili od Banskej Bystrice do Starých Hôr a nemeckí kolonisti sa dostali aj do Liptova, do ústia potoka Revúca, kde vznikali banské a uhliarske osady. V 16. storočí sa stavali hute, pre ktoré sa voľne ťažilo drevo v lesoch Veľkej Fatry určené na výrobu drevného uhlia. Lesy v okolí Harmanca a Starých Hôr boli vyťažené a odlesnené plochy trpeli silnou eróziou pôdy. Rastúci nedostatok dreva nútil majiteľov chrániť svoje lesy a po roku 1750 sa objavujú prvé pokusy o umelé zalesňovanie. Až do začiatku 19. storočia boli lesy Veľkej Fatry podriadené baníctvu. V tomto období vznikli aj rozsiahle smrekové monokultúry. Až do začiatku 20. storočia sa drevo dopravovalo z lesa plavením po horských vodných tokoch, na ktorých sa stavali tajchy slúžiace na zachytávanie jarných vôd pre potreby splavovania dreva. Neskôr sa začali stavať lesné železničky.
V lesoch Veľkej Fatry sú najrozšírenejšími drevinami smrek (43%) a buk (41%), ostatné dreviny sú len primiešané. Z hľadiska hospodárenia sú z lesov najviac zastúpené hospodárske lesy (46,5%), ktorých hlavným poslaním je produkcia kvalitnej drevnej suroviny. Ochranné lesy zaberajú 44,5% plochy lesov (prevažne ide o pôdoochranné a vodohospodársky významné plochy lesov). Len 9% zaberajú lesy osobitného určenia (maloplošné chránené územia). Súčasná horná hranica lesa je následkom ľudskej činnosti znížená o cca 200 - 250 m, čo nepriaznivo ovplyvňuje odtokové pomery, zvyšuje pôdnu eróziu najmä na miestach intenzívnej pastvy dobytka a zapríčiňuje zvýšený výskyt lavín.

Poľnohospodárstvo
Ďalší veľký úder pre fatranské lesy priniesla v 17. storočí valašská kolonizácia, keď na naše územie prichádzali po karpatskom oblúku pastieri z Rumunska. Od panovníkov získali právo odlesniť vrcholové časti mnohých pohorí na Slovensku a teda aj vo Veľkej Fatre, kde si vyklčovaním a žiarením vytvorili vrcholové pasienky pre svoje stáda oviec a kôz a výrazne znížili hornú hranicu lesa. Vo Veľkej Fatre takto vzniklo 20 000 ha holí. V 70 - tych a 80 - tych rokoch minulého storočia sa realizovala rekonštrukcia hornej hranice lesa (najmä na svahoch Borišova, Rakytova a Čierneho kameňa). V súčasnosti sa na holiach pasie hovädzí dobytok a menej ovce. Kým z liptovskej a bystrickej strany prevláda ovčiarstvo, na turčianskej strane sa pasienky využívajú hlavne pasením jalovíc z dôvodu dlhých a nedostupných dolín. Správa NP prostredníctvom štátnej správy pastvu usmerňuje a reguluje. Je na škodu, že kosenie horských a podhorských lúk sa čoraz viac vytráca. Ornú pôdu vo vlastnom území NP predstavujú len záhumienky pri Tureckej, Prášnici, Valentovej, Rybom a L. Revúcach.

Poľovníctvo
Bohatstvo a rozmanitosť živočíšstva Veľkej Fatry lákajú lovcov už od dávnej minulosti. Medzi bežnú poľovnú zver patrí jeleň obyčajný (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), sviňa divá (Sus scrofa), zajac poľný Lepus europaeus, líška obyčajná (Vulpes vulpes), ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) Na zatraktívnenie poľovného revíru bol do Gaderskej oblasti dovezený kamzík vrchovský alpského pôvodu (Rupicapra rupicapra rupicapra). Z pernatej zveri sa na území Veľkej Fatry loví jariabok hôrny (Tetrastes bonasia), sluka hôrna (Scolopax rusticola), holub hrivnák (Columba palumbus), sojka obyčajná (Garulus glandarius), havran čierny (Corvus frugilegus) a krkavec čierny (Corvus corax). Lesy Veľkej Fatry sú významným útočiskom aj vzácnych veľkých šeliem - medveďa, rysa a vlka. Vzhľadom k tomu, že sú to veľmi plaché a tiché zvieratá, údaje o ich počte sa veľmi ťažko získavajú. Početnosť medveďa hnedého na území Veľkej Fatry sa odhaduje na 50 kusov. Každoročne sa na základe výnimky uskutoční regulačný odstrel niekoľkých medveďov. Rys ostrovid je pre svoju vzácnosť a kritické ohrozenie na celom území Slovenska celoročne chránený a už niekoľko rokov nebola udelená žiadna výnimka na povolenie jeho odstrelu. Vlk dravý je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch šeliem spoločenský tvor, ktorý žije vo svorke, a preto potrebuje pre svoj život veľmi veľké teritórium. Na území Veľkej Fatry sa pohybujú dve svorky, ktoré migrujú medzi Nízkymi Tatrami a Kremnickými vrchmi. Vlk dravý patrí medzi zver so špeciálnou ochranou a od 31.10 do 15.1. je ho možné loviť.
Z hľadiska poľovníckej rajonizácie je Veľká Fatra vedená ako jedna chovateľská jelenia oblasť. Celé územie je rozdelené do 19 poľovných revírov, ktoré obhospodarujú 3 lesné závody, 13 poľovíckych združení, 2 mestské a 1 cirkevné lesy. Vo Veľkej Fatre sú významné pstruhové revíry Ľubochnianka, Gaderský potok, Žarnovica, ktoré patria Lesom SR. Ostatné revíry obhospodarujú miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu a nachádzajú sa najmä v ochrannom pásme NP. Najvýznamnejší rybársky revír je tu Turiec, ktorý má najbohatšie druhové zloženie rýb v tejto oblasti. Úsek rieky dlhý 21 km je vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu z dôvodu ochrany napr. aj hlavátky podunajskej (Hucho hucho).

Rekreácia, turistika a šport
Na území národného parku a v jeho ochrannom pásme je vybudovaných niekoľko rekreačných stredísk cestovného ruchu. Možnosti zimných športov poskytujú strediská Malinô Brdo, Turecká a Jasenská Dolina. Aj v okolí ďalších obcí je vybudovaných niekoľko menších lyžiarskych vlekov. (Černová, Rojkov, Liptovské Revúce, Smrekovica, Čremošné, ...) Možnosti ubytovania pre turistov v zime i v lete poskytuje horský hotel Kráľova Studňa a Chata pod Borišovom. V dolinách v okolí obcí vzniklo niekoľko chatových osád, ktoré slúžia na miestnu rekreáciu. Pre turistov ponúka Veľká Fatra 300 km turistických chodníkov, cyklotrasy, bežecké trate a 2 náučné chodníky.

Náučné a vedecké využívanie
Po roku 1974, keď bola Veľká Fatra vyhlásená za CHKO (chránená krajinná oblasť) sa začalo usmerňovať hospodárske využívanie územia a začal sa klásť väčší dôraz na náučné, vedecké a ekovýchovné využívanie územia.