Základné informácie
Rastlinstvo
Živočíšstvo
Geologická stavba
Hydrické pomery
Charakteristika pôd
Klimatické pomery
Človek a príroda
Členenie územia BR
Akčný plán BR
Dokumenty
Linky
Kontakty
 
 

Živočíšstvo


Územie Tatier je bohaté nielen na rastlinné druhy, ale aj živočíšne, ktoré sú viazané na rôzne typy biotopov v rôznych výškových stupňoch. Na území je potvrdený výskyt mnohých endemických, ako aj reliktných druhov.

Z obojživeľníkov k vzácnym a typickým druhom vyskytujúcim sa na území TANAP-u patria salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok vrchovský (Triturus alpestris) a mlok karpatský (Triturus montadoni), kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Bufo viridis) a iné.

Z plazov je zastúpená jašterica živorodá (Lacerta vivipara), vretenica obyčajná (Vipera berus), ktorá je najpočetnejším druhom z tatranských hadov, tiež užovka obyčajná (Natrix natrix). K zriedkavým druhom patria slepúch lámavý (Anguis fragilis) a jašterica obyčajná (Lacerta agilis), ktoré sa uplatňujú skôr v nižších polohách.

Bohaté zastúpenie majú druhy z triedy Aves (vtáky). Z vtáctva viazaného na vodné biotopy a vodné toky s brehovými krovinami sa na území BR Tatry vyskytujú napr. potápka chochlatá (Podiceps cristatus), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula), kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita), či trsteniarik obyčajný (Acrocephalus palustris). Poľné monokultúry sú miestom hniezdenia neveľkého počtu druhov ako: škovránok poľný (Alauda arvensis), cíbik chochlatý (Vanellus vanellus), či prepelica poľná (Coturnix coturnix).Ďalším typom protredia sú ľudské sídla a technické stavby, ktoré osídľujú hemisynatropné alebo synantropné druhy ako: lastovička obyčajná (Hirundo rustica), sýkorka veľká (Parus major), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) a ďalšie. Najpočetnejšími druhmi súvislých lesov všetkých typov sú: pinka obyčajná (Fringilla coelebs) a sýkorka uhliarka (Parus ater). K vzácnejším patrí tesár čierny (Dryocopus martius), sova dlhochvostá (Strix uralensis), hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus), tetrov obyčajný (Tetrao tetrix), či bocian čierny (Ciconia nigra). V subalpínskom stupni môžeme vidieť stehlíka čečetku (Acanthis flammea) a častá je aj vrchárka modrá (Prunella modularis). Alpínske lúky, skalné steny a sutiny predstavujú vhodné podmienky pre sokola myšiara (Falco tinnunculus), skaliarika sivého (Oenanthe oenanthe), orla skalného (Aquila chrysaetos), ako aj murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria).

Medzi najvýznamnejších zástupcov cicavcov, ktoré sa stali aj symbolom Tatier patria svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) a kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), ktoré sú glaciálnymi reliktami a autochtónnou endemickou subspéciou.

Okrem uvedených stavovcov druhovú biodiverzitu živošíšnej ríše Tatier zvyšuje niekoľko tisíc druhov bezstavovcov. K najvýznamnejším zástupcom flóry Tatier, ktoré robia toto územie tak vzácnym, nesporne patria endemity (tatranské, západokarpatské, karpatské), subendemity a glaciálne relikty.



© 2002 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku.
Textové podklady spracovali: Ing. Anna Turčanová, Ing. Juraj Švajda
Materiály prevzaté z publikácie I. Vološčuk a kol.: Tatranský národný park. Gradus Martin, 1994, 551 s.
Fotografie poskytla Martina Proháczková.