Biosférická rezervácia Slovenský kras
Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).
- Funkcie biosférickej rezervácie
- Ochranná funkcia:
- Rozvojová funkcia:
- Logistická funkcia:
Biosférické rezervácie slúžia ako príklad trvalo udržateľného života, prijateľnej rovnováhy a vzájomného vzťahu človeka s prírodným prostredím.
Zachovanie genetickej, druhovej, ekosystémovej a krajinnej rozmanitosti.
Podpora hospodárskeho a ľudského rozvoja, ktorý je spoločensko – kultúrne a ekologicky trvalo udržateľný.
Enviromentálne vzdelávanie a výchova obyvateľstva, výchova odborníkov, ukážkové projekty.
- Zonácia biosférickej rezervácie
Cieľom zonácie je uplatňovať diferencovanú ochranu, na základe priestorového rozčlenenia územia, so zohľadnením rôznorodého stavu prírodných ekosystémov a rôznej intenzity ekonomických a spoločenských aktivít.
Jadrová zóna: Sú to najzachovalejšie časti územia Slovenského krasu, kde sú sústredené prírodné hodnoty najvyššieho významu. Predstavujú ju prírodné rezervácie a iné osobitne cenné ekosystémy územia. Sú to vo väčšine lesné pozemky.
Nárazníková zóna: Je ochrannou zónou, ktorá eliminuje negatívne vplyvy okolitého územia na centrálnu zónu. Zahrňuje xerotermné lesné a nelesné spoločenstvá. Značná časť zóny spadá do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd a PHO vodných zdrojov. Prevládajú lesy hospodárske nad lesmi ochrannými. Zastúpené sú zmiešané listnaté lesy, umelé ihličnaté porasty a trvalé trávne porasty.
Prechodná (rozvojová) zóna: Jej poslaním je dostatočne zachytávať a tlmiť všetky vonkajšie rušivé vplyvy, ohrozujúce vlastné územie a jeho centrálnu zónu. Ochranné podmienky sú voľnejšie a cieľom je, aby pri hospodárení nedochádzalo k znečisťovaniu a znehodnocovaniu prostredia, najmä ovzdušia, vody a pôdy.