Aktuality
Úhyn orla kráľovskéhoSpráve NP Slovenský kras bol dňa 25.1.2012 nahlásený nález uhynutého orla kráľovského, na poli v katastri obce Perín – Chým, okres Košice – okolie. Nález bol zoológom správy oznámený a zaregistrovaný ako prečin Porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na Obvodnom oddelení PZ vo Veľkej Ide. Príčiny úhynu zatiaľ nie sú známe a budú predmetom ďalšieho vyšetrovania. Spoločenská hodnota orla kráľovského je 1995,81 Eur.
Miesto nálezu je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Košická kotlina. Orol kráľovský je jedným z druhov, pre ktoré je aj toto chránené vtáčie územie vyhlásené.
Svetový deň mokradí
Každý rok oslavujeme 2. február ako Svetový deň mokradí. Tento deň si pripomíname prijatie Dohovoru o mokradiach 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar na brehoch Kaspického mora.
Od roku 1997 v tento deň vládne agentúry, mimovládne organizácie a skupiny občanov usporadúvajú aktivity na zvýšenie povedomia verejnosti o hodnotách a výhodách mokradí všeobecne, najmä o Ramsarskom dohovore.
Cestovný ruch a mokrade: Nezvyčajný zážitok
Témou Svetového dňa mokradí 2012 sú Mokrade a turizmus a súvisí s témou nasledujúcej konferencie zmluvných strán Ramsarského dohovoru COP 11: Mokrade, turizmus a rekreácia, ktorá sa bude konať v júli toho roku v Bukurešti, Rumunsko.
Cestovný ruch v mokraďových oblastiach podporuje ľudí aj biotu na miestnej aj národnej úrovni vo forme silnejších ekonomík, trvalo udržateľnej existencie, zdravia a prosperujúcich ekosystémov. Najmenej 35 % ramsarských lokalít po celom svete zaznamenáva aspoň určitý stupeň turistickej aktivity. Toto percento je zhodné vo všetkých regiónoch. Vzhľadom na to, že zmluvné strany sa zaviazali starať sa o všetky mokrade, nie len o ramsarské lokality, je dôležité posudzovať turizmus vo všetkých mokradiach.
Je nutné uvedomiť si, že cestovný ruch je iba jedna zo služieb, ktoré mokrade poskytujú. Zabezpečenie dobrého manažmentu turistických aktivít v mokradiach a ich okolí a vzdelávania turistov prispeje k dobrému stavu svetových mokradí a k prejavu dlhodobých pozitívnych vplyvov, ktoré mokrade majú na ľudí, biotu, ekonomiku a biodiverzitu.
Ramsarská lokalita Domica v Slovenskom krase
Bola zapísaná do zoznamu ramsarských lokalít dňa 2. februára 2001 ako 12. ramsarská lokalita na území Slovenska s celkovou rozlohou 621,8 ha. Územie zahŕňa jaskyňu Domica s dĺžkou 5,4 km a jej celú vodozbernú oblasť. Podzemný systém je napájaný prevažne zrážkovými vodami z povrchu. Styx spolu s jeho prítokmi privádzajú vodu do jaskyne, ktorá preteká podzemím. Bolo tu zatiaľ objavených vyše 160 rôznych druhov živočíchov. Najvzácnejšie z nich sú rôzne druhy rôznonožcov, šťúroviek, chvostoskokov, ale aj chrobáky. Ich potravinovým zdrojom je aj trus netopierov.
Vody v Slovenskom krase
Územie Slovenského krasu je na povrchovú vodu pomerne chudobné. Vody z územia Slovenského krasu sú odvádzané dvoma typmi riek. Sú to rieky autochtónne, ktoré pramenia priamo v krasovej krajine a rieky alochtónne, ktorých pramenná oblasť leží v nekrasovej krajine priľahlých pohorí.
Hlavným alochtónnym tokom je rieka Slaná, do ktorej sa vlievajú všetky toky odvodňujúce územie Slovenského krasu, pričom rieka Bodva sa do nej vlieva až na maďarskom území. Rieka Slaná pramení v Slovenskom rudohorí. V území Slovenského krasu rieka Slaná preteká úzkym a hlbokým kaňonom a priberá iba krátke prítoky. Okrem nich je na tomto úseku vyživovaná aj podzemným prítokom krasových vôd. Pre tento úsek je charakteristické, že pravobrežné prítoky sú oveľa početnejšie ako ľavobrežné. Preto má riečna sústava na tomto úseku tvar perovitý a až prítokmi Muráň, Turiec, Rimava (mimo územia národného parku) sa mení riečna sústava Slanej na stromovitú.
Z ďalších tokov, ktoré pretekajú krasovou krajinou a sú doplňované krasovými vodami je treba spomenúť Štítnik, potok, ktorý pramení tiež v Slovenskom rudohorí a až po obec Štítnik priberá veľký počet drobných tokov, čím vytvára stromovitú riečnu sieť. V kaňone nepriberá takmer nijaké povrchové prítoky, ale jeho tok je obohacovaný o prítoky krasových vôd jednak z prameňov, ako aj zo skrytých prítokov.
Rieka Bodva rovnako pramení v Slovenskom rudohorí. Až po Nižný Medzev, kde sa dotýka krasovej krajiny má typickú stromovitú riečnu sieť. V úseku od Nižného Medzeva po Moldavu sa zvyšuje jej prietok o prírastok krasových vôd (Šugovský potok, Teplička, krasové pramene Hatiny). Zvláštnosťou tejto rieky je, že severne od Moldavy sa časť jej vôd stráca v ponore. Táto voda potom znova vyviera v Drienovskej vyvieračke.
Ďalšími, voči krasovej krajine alochtónnymi tokmi, v povodí Bodvy sú potoky Blatný a Hájsky. Obidva rovnako pramenia na svahoch Slovenského rudohoria. Potok Blatnica po svoj vstup do krasovej krajiny prijíma len krátke pravostranné prítoky, čím vytvára poloperovitú riečnu sieť. Hájsky potok nepriberá nijaké bočné prítoky. Kým spády ich korýt, po vstup a po opustení krasovej krajiny sú relatívne malé, po vstupe do krasovej krajiny sú veľké, čo spôsobuje, že potoky v kaňonoch pretekajú perejami. V krasovom prostredí nestrácajú vodu, ale priberajú aj časť krasových vôd a tak pri opustení krasového prostredia majú väčší prietok.
Povrchová riečna sieť v krasovej krajine prakticky chýba, pretože atmosférické zrážky spadnuté na územie krasových planín okrem podielu celkového výparu infiltrujú, riečna sieť je prenesená do podzemia a hlavne na úpätí krasových planín, vytekajú na povrch vo forme veľkého počtu prameňov – vyvieračiek, čím dávajú základ autochtónnej riečnej sieti.
Typickým autochtónnym tokom je rieka Turňa, ktorá pramení na stráňach Silickej planiny, budovaných spodnotriasovými pieskovcovo-bridličnatými súvrstviami. Keďže tieto sú prakticky nepriepustné, spadnuté zrážky okrem výparu a malej časti infiltrovanej do sutín, povrchovo odtekajú a tým vytvárajú pomerne hustú riečnu sieť. Jej tvar je poloperovitý, pretože z pravej strany ju ohraničuje krasová planina Dolného vrchu. Potok Čremošná, ktorý z pravej strany pramení na južných svahoch Slovenského rudohoria a z ľavej sa dotýka severného okraja Silickej planiny, preteká Borčanskou brázdou. Možno ho považovať skôr za alochtónny tok. Jeho riečna sieť je poloperovitá. Krasové pramene a vyvieračky skoro priamo vtekajú do Čremošnej.
Vodné plochy
Na území Slovenského krasu sa vyskytuje málo prirodzených, ale aj umele vytvorených vodných plôch. Ide o niekoľko malých a plytkých okrajových krasových jazierok, ktoré sú dnes vplyvom viacerých činiteľov na zániku.
Jašteričie jazierko sa nachádza na Silickej planine asi 2 km severovýchodne od obce Silica pri severozápadnom úpätí kóty Fabianka 633 m n.m. Nadmorská výška jeho hladiny je asi 588 m. Ide o okrajové krasové jazierko, ktoré vzniklo na konci slepej úvaliny na styku spodnotriasových vrstiev s gutensteinským vápencom. Jeho rozloha bola 1,22 ha. V súčasnosti je na zániku a to jednak vplyvom zazemňovania spôsobeného splachovaním poľnohospodárskej pôdy a jednak vplyvom globálneho úbytku zrážok, ktoré sú jediným zdrojom vôd jazierka.
Južne od obce Silica, na konci slepej periglaciálnej doliny sa na styku spodnotriasových vrstiev a wettersteinských vápencov upchatím odtokových ciest vytvorilo tzv. jazierko Farárova jama. Vzniklo asi v priebehu ostatného dvadsaťročia a jeho úroveň je pomerne stabilizovaná.
Necelé 2 km južne od obce Lúčka na planine Horný vrch sa v nadmorskej výške 729 m nachádza tzv. Lúčanské jazierko. Ide o okrajové krasové jazierko, ktoré v štyridsiatich rokoch minulého storočia malo rozlohu 0,17 ha, dnes je na zániku.
Pre zaujímavosť uvádzame, že okrem uvedených jazierok v už dávnejšej dobe zanikli dve prirodzené vodné plochy a to tzv. jazierko Csernai a Smradľavé jazierko v okolí Domice.
Umele vytvorené vodné plochy na území národného parku a jeho ochranného pásma sú Hrhovské rybníky, Hrušovské rybníky, Brzotínske rybníky, Jasovské rybníky a rybníky v Šugovskej doline. Neďaleko ochranného pásma sa ešte nachádza Turniansky rybník, Blatný rybník pri Kružnej a rybník pri Gemerských Tepliciach.
Pripravila: ŠOP SR, Správa NP Malá Fatra, ŠkOP Varín z podkladov www.ramsar.org a Správa NP Slovenský kras
Zimné sčítanie netopierov
Pracovníci Správy národného parku Slovenský kras uskutočnia tradične aj počas nasledujúcej zimy sčítanie netopierov v podzemných priestoroch tohto najväčšieho krasového územia na Slovensku.
Cieľom akcie, ktorá sa v zimných mesiacoch pravidelne organizuje už od roku 1991 v období od začiatku decembra do polovice marca je sledovanie zmien početnosti jednotlivých druhov netopierov v rámci monitorovaných zimovísk.
Odborníci (chiropterológovia) zo Správy národného parku a partnerských organizácií kontrolujú každoročne vybrané jaskyne a priepasti v tomto území, aby zistili druhové zloženie a početnosť týchto živočíchov. Zimoviská netopierov na území Slovenského krasu patria medzi najvýznamnejšie na Slovensku a niektoré, dokonca aj v rámci celej Európy. Na tomto území sa nachádza takmer 1000 jaskýň a priepastí, ktoré poskytujú ideálne podmienky na výskyt týchto živočíchov. V rámci sledovaných zimovísk je každoročne zaznamenaný výskyt až 20 druhov netopierov, čo predstavuje najbohatšiu druhovú skladu v rámci jedného územného celku na Slovensku. Výnimočný je aj celkový počet sčítaných netopierov, ktorý presahuje 60 000 jedincov.
K najpočetnejším druhom na zimoviskách Slovenského krasu patrí večernica pestrá, ktorá tu zimuje v počte okolo 50 000 jedincov. Najvzácnejšími zimujúcimi druhmi sú podkovár južný, podkovár veľký, lietavec sťahovavý a netopier pobrežný, ktoré zimujú vo väčšom počte iba na tomto území.
Výsledky výskumu predstavujú významné vstupné údaje nevyhnutné pri zabezpečovaní manažmentových opatrení na ochranu jednotlivých zimovísk a konkrétnych druhov netopierov.
14.1.2012
Zimné sčítanie kormoránov
Správa NP Slovenský kras sa zapojila dňa 14.1.2012 do celoslovenského sčítania kormoránov. Konkrétne sčítanie sa realizovalo na rieke Slaná v úseku Brzotín – Bretka, na Hrhovských rybníkoch a Turnianskom rybníku. Populácie kormoránov neboli pozorované.
12.1.2012
Monitoring veľkých šeliem na snehu
Vhodné snehové podmienky umožnili pracovníckom Správy národného parku Slovenský kras uskutočniť dňa 12.1.2012 monitoring vlka a rysa podľa stôp na snehu. Celkom bolo vymedzených 7 trás (5 na Silickej planine, 1 na Plešivskej a 1 na Koniarskej planine). Zistená bola prítomnosť vlkov na Silickej planine a rysov na Plešivskej planine. Paralelne v ten istý deň sa uskutočnilo sčítanie aj na území Aggtelekského národného parku. V prípade priaznivých snehových pomerov sa uskutoční sčítanie aj na ďalších planinách Slovenského krasu.