Menu

Úvod

Bociany

Aktuality

Pripravujeme

Prírodné pomery

BR Slovenský kras

Územná ochrana

Dokumenty

Environmentálna výchova

Náučné chodníky

Fotogaléria

Kontakty

 

Partneri

ŠOP SR

SSJ

SON

SOS/Birdlife Slovensko

Aggtelekský národný park

Aktuality

18. – 21. 7. 2017 Zelený ostrov – Krásnohorská Dlhá Lúka

Prezentáciou Zelený ostrov sme predstavili činnosť NP Slovenský kras účastníkom XVI. Detského remeselníckeho tábora v Krásnohorskej Dlhej Lúke organizovaného Združením Gemerských Remeselníkov.

Deťom sme pripravili pestrý program spojený s poznávaním rastlín a živočíchov a množstvom hier. Rozprávali sme sa o zásadách správania sa v Národnom parku, poznávali sme liečivé rastlinky, priblížili sme si život bociana bieleho, sledovali sme bociana priamo na hniezde, zoznámili sme sa s netopiermi, učili sa chodiť na bocianích nohách, chytali sme rybky a separovali odpad, kreslili pomocou šablón, zachraňovali žabky a spoznávali sme rôzne druhy žiab. Tvorili sme zaujímavé obrázky, vyrábali sme lietajúce motýle a spoznali rôzne vtáčie hniezda.














Aha deti, čo to letí...

Banícke múzeum v Rožňave a Východoslovenské múzeum v Košiciach kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja až do 19. 7. 2017 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25, prezentujú prírodovednú výstavu „ Aha deti, čo to letí...“. Výstava približuje život bociana a je vhodná pre všetky vekové kategórie.

V dňoch 8. a 23. júna 2017, sa so životom bocianov bližšie zoznámili, v rámci sprievodných múzejno-pedagogických aktivít, aj deti Materskej školy Ul. E. Rótha v Rožňave. Galéria Baníckeho múzea v Rožňave v spolupráci so ŠOP SR, Správou NP Slovenský kras v Brzotíne im pripravila zaujímavý program. V úvode si pozreli film „Kráľovstvo bocianov“, potom im v rámci prednášky MVDr. Andrea Balážová (Správa NP Slovenský kras) predstavila druhy bocianov, ako prebieha rok v živote bociana a ako ochraňujeme bociany na Slovensku. Cez internet nazreli deti do bocianieho hniezda sledovaného online kamerou v Brzotíne. Nasledovala prehliadka výstavy a tvorivé dielne s pracovníčkami Galérie Baníckeho múzea Mgr. Gabikou Badinovou a Ingrid Liptákovou. V tvorivej časti si každý vyrobil vlastnú, krásnu darčekovú taštičku s motívom bociana. Deťom aj pani učiteľkám sa program veľmi páčil a práve vďaka dobrej spolupráce medzi inštitúciami sa podarilo sprostredkovať deťom komplexný pohľad na jedného zákonom chráneného živočícha - bociana bieleho.




















Súťaž: „Za krásami Slovenského krasu“

Dňa 15. júna 2017 ŠOP SR, Správa Národného parku Slovenský kras v Brzotíne a Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave zorganizovali 13. ročník prírodovednej súťaže družstiev "Za krásami Slovenského krasu"( pri príležitosti Európskeho dňa národných parkov). Hlavnou témou súťaže bola príroda Národného parku Slovenský kras a jej jednotlivé zložky.

Do súťaže sa zapojilo 23 žiakov II. stupňa (5. – 9. ročník) zo ZŠ v okrese Rožňava – ZŠ Brzotín, ZŠ P. K. Hostinského Gemerská Poloma, ZŠ Krásnohorské Podhradie, ZŠ Rejdová, ZŠ P. E. Dobšinského Slavošovce a ZŠ akad. Jura Hronca Rožňava.

Zraz, prezentácia a privítanie účastníkov sa uskutočnilo v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Samotná súťaž prebiehala vonku, v prírode, v Krásnohorskej Dlhej Lúke na trase náučného chodníka Jaskyne Slovenského krasu – svetové prírodné dedičstvo. Na piatich tematických zastávkach žiaci odpovedali na teoretické otázky týkajúce sa prírody národného parku Slovenský kras v okruhu tém flóra, fauna, NATURA 2000, neživá príroda a národný park. V poznávacej časti určovali rastliny, zvieratá, stromy, stopy zvierat a tiež horniny a nerasty, ktoré sa vyskytujú na území Slovenského krasu.

Súťaž prebiehala v nádhernom prostredí, vo veľmi príjemnej atmosfére. Súťažiaci boli dobre pripravení. Najviac bodov získali z teórie neživej prírody, ale paradoxne najviac bodov stratili pri určovaní hornín a nerastov. Výsledné bodové hodnotenie bolo veľmi tesné, bodový rozdiel medzi 1. a 4. miestom bol len 1 bod a určiť prvé a druhé miesto, pre rovnaký počet získaných bodov bolo potrebné na základe správnej odpovede na doplňujúcu otázku.

Vyhodnotenie súťaže:

Víťaz získal putovný kameň. Prvé tri miesta boli odmenené minerálmi do školskej zbierky, diplomom a peknými vecnými cenami. Ostatní účastníci dostali pamätný list.

Konečné umiestnenie v súťaží:

1. miesto: ZŠ P. E. Dobšinského Slavošovce

2. miesto: ZŠ P. K. Hostinského Gemerská Poloma

3. miesto: ZŠ akad. Jura Hronca Rožňava

4. miesto: ZŠ Krásnohorské Podhradie

5. miesto: ZŠ Rejdová

6. miesto: ZŠ Brzotín
















Európsky deň parkov 24. mája

Európsky deň parkov je spomienkovým dňom pre chránené územia v Európe, ktorý sa po prvý krát oslavoval v roku 1999 z iniciatívy federácie EUROPARC. Cieľom tohto dňa je zviditeľniť chránené územia v Európe a zvýšiť záujem verejnosti o národné a prírodné parky a pripomenúť im význam chránených území pre budúcnosť. Chránené územia sú cennou súčasťou európskeho prírodného a kultúrneho dedičstva.

Správa NP Slovenský kras v spolupráci s Gemerskou knižnicou Pavla Dobšinského v Rožňave vyhlásila tohto roku 10. ročník fotografickej súťaže mladých v dokumentárnej fotografii „ Slovenský kras – Človek a biosféra“ – Príroda Slovenského krasu. Vyhodnotenie súťaže sa konalo 30. 5. 2017 pri príležitosti Európskeho dňa parkov v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave. Do súťaže sa zapojilo 19 žiakov z 5 škôl: Katolícka ZŠ Rožňava, ZŠ Turňa nad Bodvou, Spojená ZŠ Rožňava, Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava a Gymnázium Š. Moysesa Moldava nad Bodvou. Spolu zaslali do súťaže 67 fotografií. Autorov najlepších fotografií sme odmenili vecnými cenami.

Kategória A – žiaci 5. – 9. ročníka ZŠ a nižšieho stupňa osemročných gymnázií

1. miesto: Denis Spišák – ZŠ Turňa nad Bodvou









2. miesto: Silvia Krompaská – ZŠ Turňa nad Bodvou









3. miesto: Csilla Üvegesová – ZŠ Turňa nad Bodvou









Kategória B – študenti stredných škôl a vyššieho stupňa osemročných gymnázií

1. miesto: Alexandra Hetesiová – Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava









2. miesto: Natália Fafráková – Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava









3 miesto: Zuzana Petriková – Gymnázium Š. Moysesa Moldava nad Bodvou









Víťaz čitateľskej ankety

Natália Fafráková – Gymnázium P. J. Šafárika Rožňava










Deň Zeme 2017

Každoročne22. apríla si pripomíname našu závislosť na cenných daroch poskytovaných Zemou. Uvedomujeme si, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto treba chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi. Tohtoročnou témou Dňa Zeme bola ENVIRONMENTÁLNA A KLIMATICKÁ GRAMOTNOSŤ. Cieľom je zabezpečiť, aby každý študent na celom svete, ktorý vyštudoval vysokú školu, bol environmentálne a klimaticky gramotný občan, pripravený konať a byť hlasom pre zmenu. Ale netýka sa to len študentov vysokých škôl, treba vychovávať a vzdelávať i žiakov základných škôl, či deti materských škôl tak, aby sa oni sami mohli potom uvedomele angažovať v rámci komunít, naučiť ich praktiky ako sa zapájať do života verejnosti.

Správa NP Slovenský kras preto pripravila pri tejto príležitosti rôzne aktivity pre žiakov ZŠ aj MŠ vo svojej územnej pôsobnosti.

19. 4. 2017 – „Krásy Krasu“ a „Zaujímavosti zo života vtákov“ - ZŠ Severná 21, Moldava nad Bodvou

Žiaci 8. ročníkov sa formou prednášky a krátkeho filmu zoznámili s krásami NP Slovenský kras a žiakom 5. ročníkov sme predstavili zaujímavosti zo života vtákov. Spoznali rôzne typy adaptácií vtákov na prostredie, v ktorom žijú, význam chránených vtáčích území a zodpovedali sme si na otázky: Prečo ďatle od ďobania nerozbolí hlava? Dokážu niektoré vtáky neustále lietať? Sú sovy naozaj múdre?

24. 4. 2017 – Náučno-zábavné dopoludnie pre žiakov ZŠ Grundschule Medzev

Zábavného dopoludnia sa v priestoroch školy zúčastnili žiaci 0.- 4. ročníka. Po úvodnom filme o mláďatách sa hravou formou naučili, ako pomôcť žabkám cez cestu, čo sa smie v NP a čo nie, vyčistili rybníček od odpadkov a chytali rybky, zahrali sa na bocianov a nakreslili si plagát na Deň Zeme.

26. 4. 2017 - Náučno-zábavné dopoludnie pre MŠ a ZŠ Čečejovce

Hlavnou témou dopoludnia boli bociany. Žiaci 5. ročníkov si pozreli film a prezentáciu o bocianoch a na školskom dvore zábavnou formou získavali informácie o nich. Pripravili sme im stanovištia ako bocianie puzzle, kvíz o bocianoch, rozkotúľané bocianie vajíčka, chytanie rybiek a separácia odpadu, bocianie nohy a písanie vtáčím pierkom. So žiakmi materskej školy sme sa rozprávali o bocianoch , pozreli si film a na dvore sme sa zahrali na bociany a žabky, určovali sme potravu bociana, čistili rybníček, chytali rybky a formou hry sme pomáhali žabkám dostať sa cez cestu k vode, aby mohli naklásť svoje vajíčka.

27. 4. 2017 – Náučno-zábavné dopoludnie pre žiakov ZŠ v Brzotíne

Zábavného dopoludnia sa na dvore ZŠ v Brzotíne zúčastnili žiaci 1.- 9. ročníka. Žiaci prvého stupňa sa po úvodnom filme o mláďatách zabavili na stanovištiach, kde pečiatkovali a kreslili pomocou šablón stopy zvierat, pomáhali žabkám, určovali dreviny, objavovali lesné poklady ukryté v krabičke a spoznávali značenie a piktogramy v NP Slovenský kras. Žiaci 2. stupňa si pozreli film o rybárikovi, o medveďoch a formou prezentácie získali vedomosti o faune Slovenského krasu. Tie si následne overili pri vypĺňaní kvízu. Žiaci si tiež skrášlili školský dvor zasadením kvetín, stromčekov a úpravou skalky.

28.4.2017 – Náučno - zábavné dopoludnie pre žiakov ZŠ Komenského v Rožňave

Pre žiakov prvého stupňa sme pripravili dopoludnie, kde sme im formou prednášky a filmu priblížili „Tajomný život v Slovenskom krase“ . Následne zbierali pečiatky na stanovištiach, kde riešili zábavné úlohy týkajúce sa Slovenského krasu, bociana, vtáčích hniezd, stôp zvierat, žabiek a vzťahov v prírode. Za odmenu dostali samolepky a pamätné listy.






Podpis vykonávacieho protokolu o spolupráci medzi ŠOP SR a ANPI na roky 2017 a 2018

Za účasti generálneho riaditeľa ŠOP SR ing. M. Boroša a riaditeľa správy Aggtelekského národného parku Veress Balázsa bol dňa 28. apríla podpísaný Vykonávací protokol na roky 2017 a 2018 k Dohode o spolupráci uzavretej medzi ŠOP SR a riaditeľstvom NP Aggtelek. Spolupráca sa bude zameriavať hlavne na nové pripravované projekty z výzvy Interreg HUSK Maďarsko-Slovensko: Rozvoj liečebného turizmu v jaskyniach svetového dedičstva Aggtelekského a Slovenského krasu (vedúci partner ANPI), Rozvoj infraštruktúry jaskýň svetového dedičstva Slovenského a Aggtelekského krasu (nový vstupný areál pred Gombaseckou jaskyňou, vedúci partner ŠOP SR) a Úžasný vtáčí svet bez hraníc (vedúci partner ŠOP SR).

Súčasťou spolupráce je poskytovanie informácií ohľadom výskytu migrujúcich živočíšnych druhov (najmä veľkých šeliem), inváznych druhov rastlín, vykonávanie kontrol dodržiavania zákonov v pohraničnom území, organizovanie environmentálnych podujatí, stretnutia pracovníkov. Spolupráca sa týka aj aktivít zameraných na ochranu a výskum jaskynného systému Domica – Baradla.

Foto: archív ANPI








ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR KOORDINUJE CELOSLOVENSKÝ PROGRAM BOCIAN 2017

Tu nájdete podrobnosti o programe BOCIAN 2017:

EKOVÝCHOVNÝ PROGRAM BOCIAN


NEVYPAĽUJTE, KOMPOSTUJTE!

Po dlhej a chladnej zime sa každý z nás teší z prvých teplejších slnečných dní, ktoré zvestujú príchod jari. Pre mnohých z nás je jar najkrajším ročným obdobím. Príroda sa pomaly prebúdza zo zimného spánku. Spod snehu začínajú vykúkať prvé snežienky, zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku a začína sa pre nich „lásky čas“. Stromy a kríky začínajú pučať. Príchod jari nám ohlasujú aj sťahovavé vtáky, ktoré sa po dlhej ceste vracajú naspäť k nám. Na jar sa začína aj práca v záhradkách, vo viniciach a poliach a s tým aj nebezpečné vypaľovanie suchej trávy. Prečítajte si článok o tom, čo všetko vypaľovanie spôsobuje a čo o vypaľovaní hovoria zákony.

Tu nájdete podrobnosti o škodlivosti vypaľovania:

Oheň v zárodku ničí sotva sa prebúdzajúci život.







Iste si poviete, no ale čo máme robiť s odpadom zo záhrad, viníc a políčok. Riešenie je jednoduché - kompostovanie. Poznali ho už naši prastarí rodičia, ktorí vedeli, že zo Zeme máme nielen brať, ale Zemi treba aj dávať. Kompostovaním sa zabezpečí dokonalý prísun živín do pôdy. V dnešnej dobe je kompost bezkonkurenčne najvýhodnejšou alternatívou hnojenia, znižuje Vaše náklady na odpad a neprispieva k znečisťovaniu ovzdušia.


Migrácia obojživelníkov

Pracovníci Správy národného parku Slovenský kras už niekoľko rokov inštalujú počas jarnej migrácie obojživelníkov zábrany na kolíznom úseku cesty I. triedy medzi Vlachovom a Dobšinou. Skokan hnedý (Rana temporaria) kladie vajíčka do jazera na druhej strane cesty, ktorá pre ne predstavuje neprekonateľnú bariéru. Preto, aby neskončili pod kolesami áut, sa pred cestou zozbierajú a prenesú na druhú stranu do liahniska. Chladné počasie a snehová pokrývka oproti minulým rokom výrazne spomalilo rozmŕzanie pôdy a ťah žiab sa tak oneskoril. Spoločenská hodnota jedného skokan hnedého je 140 €. S inštaláciou zábran sa začalo 9. marca. V roku 2016 bolo prenesených 3032 skokanov hnedých.


















15 ROKOV VYHLÁSENIA NÁRODNÉHO PARKU SLOVENSKÝ KRAS

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera v juhozápadnej časti východného Slovenska v okresoch Rožňava a Košice-okolie. Na ploche 346 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska a predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe.

Pre svoje výnimočné prírodné a estetické hodnoty bol Nariadením vlády Slovenskej republiky č.101 z 13. februára 2002 vyhlásený Slovenský kras za národný park s účinnosťou od 1. marca 2002. Vytvorili sa tak podmienky pre ucelenú a účinnejšiu ochranu hodnôt tohto cenného územia, ako aj pre jeho trvalo udržateľné využívanie. Stal sa druhým najmladším národným parkom z deviatich národných parkov na Slovensku. Ochrana Slovenského krasu bola zabezpečená už od roku 1973 ako chránená krajinná oblasť a 1. marca 1977 bolo územie Slovenského krasu ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).

Územie národného parku pozostáva z troch od seba oddelených častí, ktoré v podstate predstavujú jednotlivé krasové planiny. Od západu na východ sú to samostatné planiny Koniarska a Plešivská, ďalej Silická planina, Horný a Dolný vrch, Zádielska a Jasovská planina, ktoré predstavujú komplex rozčlenený tiesňavami a geologickým rozhraním. Pretože prirodzené pokračovanie krasového územia je v susednom Maďarsku, južnú hranicu predstavuje štátna hranica. V Slovenskom krase sa vyskytujú všetky krasové formy charakteristické pre kras nášho klimatického pásma. Sú to predovšetkým škrapy, krasové jamy (závrty) a priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf plošín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, z ktorých najznámejšia je Zádielska. Vysokú úroveň skrasovatenia územia potvrdzuje výskyt veľkého počtu podzemných dutín a jaskýň. V Slovenskom krase je známych vyše 1300 jaskýň a priepastí. Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku boli v decembri 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Súčasťou národného parku sú aj osobitne chránené územia. Je to celkom 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne a priepasti). Najznámejšie z nich sú NPR Zádielska tiesňava, NPR Turniansky hradný vrch, NPR Brzotínske skaly, NPR Domické škrapy a NPR Kečovské škrapy.

Slovenský kras je botanicky jedno z najzaujímavejších území Západných Karpát s najbohatšou panónskou flórou. Z územia Slovenského krasu je známych viac ako 1500 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 160 chránených. Z botanického hľadiska majú najväčší význam endemit chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyi) a rumenica turnianska (Onosma tornensis), dnes už premenovaná na rumenicu sviežu (Onosma viridis). Významnú skupinu tvoria taxóny, ktoré sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu ako feruľa Sadlerova (Ferula sadleriana), hrachor hrachovitý (Lathyrus pisiformis), sezelovka smldníkovitá (Gasparrinia peucedanoides), ostrica krátkošijová (Carex brevicollis) a iné. Mnohé patria k panónskym endemitom alebo tu dosahujú severnú hranicu svojho rozšírenia ako napríklad klinček včasný nepravý (Dianthus praecox subsp. pseudopraecox).

Veľmi bohaté je aj zastúpenie živočíšstva. Z bezstavovcov je to sága stepná, modlivka zelená, z mäkkýšov Pupilla triplicata a Zebrina detrita. Z plazov je pozoruhodný výskyt krátkonôžky štíhlej, jašterice živorodej, z hadov užovka stromová. V Slovenskom krase je potvrdený výskyt 217 druhov vtákov. Územie je vyhlásené za Chránené vtáčie územie Slovenský kras a je jedným z najvýznamnejších území na Slovensku, čo sa týka početnosti hniezdnych populácií lelka lesného, penice jarabej a donedávna aj skaliara pestrého. V lesných biotopoch dominujú ďatle, mucháriky a hniezdia tu orly krikľavé, sovy dlhochvosté aj bociany čierne. Zo stavovcov nachádzajú vhodné životné podmienky v jaskyniach predovšetkým netopiere, ktorých tu žije až 26 druhov. Najpočetnejšie sú zastúpené druhy ako večernica malá, podkovár malý, netopier obyčajný a kriticky ohrozený lietavec sťahovavý, vzácne aj letné kolónie podkovára južného. Zo šeliem je vzácny výskyt rysa ostrovida a vlka dravého, ktoré sú na území Slovenského krasu celoročne chránené.

Pri formovaní tohto územia zohrala činnosť človeka nezastupiteľnú úlohu. Ide o ukážku krajiny, ktorú síce človek ovplyvnil, ale po prírodnej stránke pritom obohatil tým, že zvýšil jej diverzitu. Pracovníci správy svoju činnosť počas celého obdobia sústreďovali najmä na zabezpečenie koordinácie činností v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, pri ťažbe nerastných surovín, investičných stavebných zámeroch a územných plánoch. Z odborných úloh je to zabezpečenie inventarizácie rastlinstva a živočíšstva, budovanie siete osobitne chránených území i území európskeho významu NATURA 2000, práce na programoch starostlivosti a ochrane rastlinných a živočíšnych druhoch, práce súvisiace s praktickou ochranou a environmentálnu výchovu.

Moderná doba všetko zmenila, človek začal prírodu využívať nielen na zabezpečenie svojich ekonomických potrieb, ale čiastočne aj na oddych a relax. Čo ponúka v tomto smere Slovenský kras? Sú to predovšetkým ľahké turistické aktivity a to najmä pešia turistika, cykloturistika a turistika týkajúcu sa návštevy sprístupnených jaskýň a historických pamiatok blízkeho okolia. Turistami sú najviac vyhľadávané sprístupnené jaskyne Domica, Gombasecká, Jasovská i Krásnohorská. Obľúbená je aj návšteva Zádielskej tiesňavy, Turnianskeho hradu, Hájskych vodopádov či Silickej ľadnice a zaujímavé trasy po Silickej i Plešivskej planine.

Na území národného parku je vyznačených asi 270 km turistických chodníkov, je vybudovaných 7 náučných chodníkov s informačnými panelmi na trase a vyznačených je asi 50 km cyklotrás. Zo športových aktivít je výnimkou zo zákona o ochrane prírody a krajiny povolené skalolezectvo v NPR Zádielskej tiesňava a lietanie na závesných a padákových klzákoch. Určené miesto štartovacej rampy je na Jasovskej planine. Tieto aktivity sú časovo i priestorovo obmedzené. Slovenský kras je už dlhoročne spätý s orientačným behom. Každoročne sa tu konajú preteky rozličných výkonnostných kategórií od amatérov až po profesionálov. Umožňuje to vhodná konfigurácia terénu. Dlhoročnú tradíciu majú preteky o pohár Slovenského krasu.

Je a stále aj bude naším záujmom umožniť ľuďom žijúcim v území, ale aj jeho návštevníkom možnosť spoznať prírodu Slovenského krasu v maximálne možnej miere, avšak bez ohrozenia jej hodnoty. Účinná ochrana biodiverzity prírody národného parku a biosférickej rezervácie prináša celý rad otázok, ktoré nie je možné vyriešiť bez aktívnej spolupráce správy národného parku s komunitami miestnych obcí, vlastníkmi pozemkov, miestnymi podnikateľskými subjektmi, rôznymi záujmovými združeniami a ďalšími subjektmi pôsobiacimi v regióne. Myslíme si ale, že všetko dokážeme spoločným úsilím vyriešiť k obojstrannej spokojnosti.


2. február 2017 - Svetový deň mokradí“

2. februára si každý rok pripomíname ako Svetový deň mokradí. Je spomienkou na podpísanie Dohovoru o mokradiach v roku 1971 v iránskom meste Ramsar. Je to medzivládna dohoda, ktorá poskytuje rámec pre národné aktivity a medzinárodnú spoluprácu v ochrane a múdrom využívaní mokradí a ich zdrojov. Členské krajiny dohovoru pochádzajú zo všetkých geografických regiónov sveta. Slovensko pristúpilo k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990.

Mokrade patria k najproduktívnejším ekosystémom sveta a považujú sa za kolísku biodiverzity. Chránia nás proti povodniam, poskytujú životné podmienky pre rôzne druhy rastlín a živočíchov. Poskytujú vodu, zdroje potravy, suroviny a iné úžitky. Napriek tomu patria k najohrozenejším ekosystémom na svete.

Tohtoročnou hlavnou témou Svetového dňa mokradí je "MOKRADE PRE ZNIŽOVANIE RIZIKA PRÍRODNÝCH POHRÔM", ktorá poukazuje na dôležitú funkciu mokradí pri znižovaní škôd spôsobených prírodnými katastrofami.

Správa Národného parku Slovenský kras pripravila dňa 1. februára pre žiakov 5. triedy Katolíckej ZŠ v Rožňave besedu spojenú s interaktívnymi hrami a na tému mokrade. Fotografie nájdete na : KZŠ Rožňava

2. februára pripravila pre žiakov 4. triedy ZŠ Krásnohorské Podhradie interaktívny program zameraný na spoznávanie mokradí a ich významu pre krajinu. A pre žiakov 5. a 6. ročníka prezentáciu o mokradiach spojenú s aktivitou Sieť života pre pochopenie vzťahov medzi druhmi, poznávaním ramsarských lokalít a premietaním filmu Rybárik spútaný s riekou.

Besedy a aktivity pripravené Správou NP Slovenský kras pri príležitosti Svetového dňa mokradí sa budú konať ešte počas celého mesiaca február na rôznych ZŠ a Gymnáziách v okrese Rožňava, ktoré prejavia záujem.










1 2 3 4

Späť