Nachádza sa na SZ od Hradiska v závere súchého potoka. Tvoria ju bukové javoriny a javorové bučiny. Je jedinečnou ukážkou zachovalých sutinových spoločenstiev flyšového územia. Najvýznamnejším floristickým elementom je Skopólia kranská Scopolia carniolica, ktorá okrem Čergova nikde inde na území okresu Prešov nerastie.

Je ukážkou charakteristických brezových dúbrav a oglejených bukových dúbrav Košickej kotliny s kolísavým vodným režimom počas vegetačného obdobia.

NPR sa nachádza v severovýchodnej časti Braniska. Je budovaná dolomitmi, v menšej miere vápencami chočského príkrovu, v ktorých si Lačnovský potok vyhĺbil malebnú rokľovitú tiesňavu so známymi morfologickými útvarmi - Mojžišov stĺp, Kamenná Baba, Vrátnica a Komín. Vytvorili sa tu pekné vodopády a kaskády.
Teplotná inverzia tu spôsobuje zvrat vegetačných pásiem, to znamená, že na tienistých skalných svahoch na dne tiesňavy nájdeme chladnomilné druhy (prvosienka holá, zvonček karpatský, slezinník zelený,...) a vo vyšších polohách na výslnných vrcholoch skál rastú teplomilné druhy (klinček kartuziánsky, nevädza hlaváčovitá, horec krížatý,...).
Zachovalé bukovo jedľové lesy poskytujú vhodné podmienky pre život veľkých šeliem i dravých vtákov.
Na severe tiesňava ústí do širokého údolia, v ktorom sa rozprestiera malebná osada Lačnov, ktorá je živým dokladom tradičnej ľudovej architektúry a kultúry a je vyhlásená za chránenú pamiatkovú zónu.

Chránené územie predstavuje výskumnú lokalitu pre lesnícke účely. Rastie tu svetoznámy kokošovský dub, ktorý sa preslávil svojimi vynikajúcimi technickými vlastnosťami vhodnými pre drevospracujúci priemysel. Je to kvalitná odroda duba zimného, charakteristická tvárnymi rovnými kmeňmi.

Národnú prírodnú rezerváciu Tvoria lesy na hradnom vrchu. Šarišský hradný vrch sa vypína nad mestom Veľký Šariš ako samostatný sopečný kužeľ, ktorý vznikol počas vulkanickej činnosti v treťohorách. Vďaka svojej výhodnej polohe bol veľmi skoro osídlený. Našli sa tu stopy po pravekých lovcoch mamutov i po Slovanoch. Stredoveký feudálny hrad tu bol postavený na prelome 12. a 13. storočia.
Na strmých severných svahoch šarišského hradného vrchu nájdeme chladnomilnejšie bukové a sutinové lesy. Južné svahy sú porastené teplomilnejším bukovo-dubovým lesom s javorom mliečnym, hrabom a lipou. Nájdeme tu aj chránené rastliny: veternica lesná (Anemone sylvestris), kosatec trávolistý (Iris graminea), zimozeleň menšia (Vinca minor). Zo živočíchov tu žije napríklad rosnička zelená (Hyla arborea), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), myšiak lesný (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinunculus). Z okolia sem zaletuje aj orol krikľavý (Aquila pomarina) a vzácna sova dlhochvostá (Strix uralensis).

Nachádza sa vo východnej časti Šarišskej vrchoviny medzi Demjatou a Veľkým Slivníkom. Tvoria ju vápencové kopčeky roztrúsené v poľnohospodárskej krajine. Sú súčasťou bradlového pásma a obklopené flyšovými vrchovinami významne zvyšujú diverzitu krajiny. Na výhrevnom podklade sa vyvinuli teplomilné a suchomilné spoločenstvá. Zo vzácnejších drevín tu nájdeme drieň obyčajný (Cornus mas), dráč obyčajný (Berberis vulgaris), brekyňu obyčajnú (Sorbus torminalis). Z bylín ľan tenkolistý (Linum tenuifolium), poniklec veľkokvetý (Pulsatila grandis), astra spišská (Aster amelloides) a veternica lesná (Anemone sylvestris). Hadinec červený (Echium rubrum)- panónsky druh, tu má najsevernejšiu lokalitu na Slovensku.

Chránené územie tvoria južné svahy Dubovej hory v Slánskych vrchoch. Tvoria ju porasty duba žltkastého s brezou a borovicou. V bylinnom poschodí je hojný vres obyčajný (Caluna vulgaris) a čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus). Ako veľká vzácnosť v celých Slánskych vrchoch sa tu výskytuje kručinka chlpatá (Genista pilosa) a kostrava tvrdá (Festuca cinerea).

Je to malá skalka výnimočná vďaka svojmu hadcovému podložiu. Je to významné nálezisko povrchového výskytu hadca v pňovej forme na Slovensku. Na hadcovú horninu sa viažu určité druhy rastlín - serpentinofyty, ktoré nerastú na žiadnom inom podloží. Ide o vzácne papraďíny - slezinník hadcový (Asplenium cuneifolium), slezinník nepravý (Asplenium adulterinum) a sladič obyčajný hadcový (Polypodium serpentini). V súčasnosti značnú časť Dunitovej skalky pohlcuje borovica čierna. V jej tieni nenachádzajú serpentinofyty optimálne podmienky k životu, preto je nutné borovicu odstraňovať.

Nad obcou Fintice sa tiahnu kamenisté svahy pohoria Stráže. Podklad tvoria andezity, ktoré sú veľmi výhrevné. Preto sú porastené xerotermnými (suchomilnými a teplomilnými) druhmi rastlín. Fintické svahy sú ozajstnou botanickou klenotnicou. Rastie tu vzácny a chránený poniklec obyčajný (Pulsatilla grandis), poniklec otvorený (Pulsatilla patens) a kosatec bezlistý (Iris aphylla). Prehriate svahy skál sa stali domovom chránenej jašterice múrovej (Lacerta muralis).

PR Kapušiansky hradný vrch sa vypína nad obcou Kapušany na východnom okraji vulkanického pohoria Stráže. Vegetácia na južných svahoch je podobná ako na Fintických svahoch. Na trávnatých svahoch pod Kapušianskym hradom nájdeme kosatec uhorský (Iris hungarica) a poniklece. V blízkosti hradného areálu sa nachádzajú rozsiahle porasty chráneného klokoča perovitého (Staphyllea pinnata). Veľmi často sú trávnaté svahy pod hradom na jar a v lete vypaľované. Je to veľmi škodlivý a nebezpečný zásah do prírody. Ďalším škodlivým zásahom tu bola výsadba nepôvodných drevín agátu bieleho (Robinia pseudo-acacia) a borovice čiernej (Pinus nigra).

Ide o torzo mokradného biotopu Košickej kotliny zachované ako úzka medza obklopená poľnohospodárskou podou. Je to chránené nálezisko kosatca sibírskeho. Tento vysokohodnotný stabilizačný prvok v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine poskytuje útočisko aj mnohým iným chráneným druhom rastlín a živočíchov, napr. chrapkáčovi poľnému (Crex crex).

Je to xerotermná lúka na andezitovom podklade, ktorá sa nachádza v Slánskych vrchoch medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Rastie tu najbohatšia populácia ponikleca veľkokvetého (Pulsatila grandis) v celých Slánskych vrchoch. Lokality ponikleca boli na území celého Slovenska v posledných desaťročiach veľmi zmenšované a redukované v dôsledku rekultivačných prác alebo postupným zarastaním stanovíšť. Preto je na tomto území nevyhnutná starostlivosť formou extenzívneho kosenia a pasenia, ktoré naša správa zabezpečuje v dvojročných intervaloch.

Chránené územie sa nachádza pod Braniskom medzi severným okrajom Šindliara a prameňom Salvátor. Bolo zriadené predovšetkým pre ochranu vzácneho rastlinného druhu jazyčníka sibírskeho (Ligularia sibirica). Táto 1,5 metra vysoká rastlina má na Slovensku len dve lokality výskytu. V PR je potrebné pravidelné vykášanie krovinatých vŕbovo-jelšových porastov, ktoré lokalitu pohlcujú a jazyčník zatláčajú.

Nachádza sa v pohorí Branisko, západne od obce Šindliar. Lesný porast tvorí pestrý ihličnatý les s prevahou smreka, smrekovca, jedle, borovice a brezy. dôležitá je najmä bohatá zložka bryoflóry - rôznych machov a rašelinníkov. V podraste dominuje brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea).

Chránené územie sa nachádza v severnej časti Slánskych vrchov, nad obcou Ruská Nová Ves. Je tvorené výrazným geomorfologickým útvarom s priľahlými lesnými porastami. Dokladuje vyvrelinový pôvod Slánskych vrchov a je významným náleziskom reliktnej teplomilnej vegetácie, ktorá sa vyvinula na skalnatom ryolitovom brale. Nájdeme tu krovinaté formácie tavoľníka prostredného (Spiraea media) višne krovitej, rôznych ruží, klokoča perovitého (Staphyllea pinnata) a iných. Zbojnícky zámok je aj vyhľadávaným turistickým objektom v neposlednom rade pre pekný výhľad na Šarišskú vrchovinu, Čergov a Košickú kotlinu.

V oblasťi Dubníka sa nachádzajú opustené opálové bane, ktorých prevádzka bola zastavená v r. 1922. V dôsledku toho sa opustené bane stali významným zimoviskom 12 druhov netopierov. Predstavujú najväčšie známe zimovisko v areáli rozšírenia uchane čiernej (Barbastella barbastellus). Súčasne sú najsevernejšou európskou lokalitou podkovára veľkého (Rhinolophus ferumequinum). Chránený areál je významný nie len z hľadiska výskytu veľkého počtu druhov, ale aj z hľadiska zimovania obrovského počtu jedincov, ktoré sa rátajú na tisíce.

Chránené územie sa nachádza v intraviláne mesta Prešov. Tvorí ho Kolmanova záhrada, ktorá plní funkciu mestského parku a záhradná časť ekocentra "Holá Hora", ktoré plní funkciu ekologickej výchovy. Na týchto miestach boli v minulosti snahy vytvoriť genofondovú plochu pre účely pestovania chránených a ohrozených druhov rastlín východoslovenského regiónu za účelom posilnenia ich populácií v prírode. V areáli Ekocentra sa nachádza živý zookútik - akváriá, teráriá a voliery pre vtáctvo i domáce hospodárske zvieratá, ktoré slúžia taktiež na ekovýchovné účely.

Chránené územie sa nachádza uprostred intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny ako významná krajinotvorná dominanta. Tvorí ho bralnatý reliéf zlepencov a jemnozrnných pieskovcov, v ktorých sú hojné rastlinné zvyšky a rastlinný detrit. Svedčia o výlučne morskom pôvode okolitej krajiny. Odkrytý geologický profil má vysokú náučnú hodnotu.

Ide o strmú skalnú stenu vytvorenú ťažbou kameňa. Je zaujímavá hlavne prítomnosťou mnohých skamenelín, hlavne fauny mäkkýšov a foraminifér.