rano_v_poloninach interier_Stuznice

Zubor hrivnatý v Poloninách

V súčasnosti je NP Poloniny známy tým, že je to jediné územie na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý. Zubria črieda sa pohybuje nad VN Starina, vo vysídlenej oblasti.

zubor hrivnaty dvazubor hrivnatyzubrie stado

Rozšírenie zubra hrivnatého v Karpatoch
Zubor je najväčší európsky suchozemský cicavec. Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer v celej Európe. Veľa názvov obcí i miestnych názvov pripomína jeho rozšírenie aj na území Slovenska, z oblastí Východných Karpát spomenieme poľskú pohraničnú obec Zubracze a miestny názov Zubrová v k.ú. Smolník na území Národného parku Poloniny. Posledného zubra na území Slovenska vraj ulovil Matej Korvín v roku 1443 – 1490 vo Vigľašských lesoch. V súčasnosti žije zubor na území Karpát vo voľnej prírode iba v poľských Bieszczadoch, kde sa v roku 1999 odhadovali jeho početné stavy na 160 jedincov a v Ukrajinských Karpatoch, kde sa početné stavy odhadujú na 220 jedincov. Populácia zubrov v Bieszczadach bola založená reštitúciou (návratom), keď v roku 1963 bolo prvých 7 zubrov vypustených do voľnej prírody. Jedince zubra v Karpatoch patria do bialowiesko-kaukazskej krvnej línie s prímesou jediného býka zubra kauzkazského. Od roku 1972 sa datujú na Správe NP Poloniny prvé správy o prechodoch a pobyte jednotlivých exemplárov i čried na územie Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ako aj územie terajšieho Národného parku Poloniny. Registruje sa vyše 50 výskytových údajov zubra v pohraničnej oblasti.

Projekt na záchranu zubra
V roku 2003 bola Štátna ochrana prírody SR oslovená zo strany holandskej mimovládnej organizácie Large Herbivore Foundation (LHF) so žiadosťou o spoluprácu pri realizácií projektu reštitúcie zubra v Národnom parku Poloniny, v čom jej bolo vyhovené. Projekt posudzoval Poradný zbor ŠOP SR pre ochranu fauny, ktorý vyjadril súhlas a podporu. Svoj súhlas vyjadrili aj zástupcovia Lesopoľnohospodárskeho a urbárskeho pozemkového spoločenstva Ruské, ktorí sú vlastníkmi väčšiny pozemkov v záujmovej lokalite. Pripomienky ďalších zainteresovaných organizácií, štátnej správy, samosprávy i odborných organizácií boli zapracované do projektu. Projekt financovalo LHF a veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v Prahe. Telemetrické obojky poskytla Poľská akadémia vied. Začiatkom roku 2004 započala výstavba aklimatizačnej zvernice (oplotenie, senník, krmelce a napájadlo). Medzitým prebiehalo vytipovanie vhodných jedincov pre reštitúciu tak, aby korešpondovali s genetickým zložením jedincov v Bieszczadoch, a aby sa minimalizoval efekt inbrídingu (príbuzenské kríženie). Vybrané boli jedince z chovov v západnej Európe – z Holandska, Švajčiarska a Talianska. Zubry boli privezené a telemetricky sledované. Hlavným cieľom projektu reštitúcie zubra je založenie stabilnej voľne žijúcej populácie zubra v slovenských Karpatoch na území Národného parku Poloniny. Po roku starostlivosti boli zubry vypustené do voľnej prírody. Ich početnosť sa mení, z roka na rok sú zaznamenané prírastky i úhyny zvierat. Pohybujú sa zvyčajne v čriedach na území vysídlenej oblasti nad VN Starina.

Biológia, ekológia a etológia zubra hrivnatého
Vzhľad zubra vo voľnej prírode pri stretnutí zoči-voči robí na pozorovateľa ohromný dojem. Toto zviera imponuje mohutnosťou a výrazom sily svojej postavy. Dospelé býky vážia od 530 do 920 kilogramov, samice sú menšie. Zubry sú zvieratá spoločenské. Žijú vo väčších či menších stádach – od 6 do 20 jedincov. Stádo vedie skúsená, spravidla najstaršia zubrica. Býky väčšiu časť roka žijú samotne, alebo tvoria skupiny zložené z 2 či 3 jedincov. Tieto skupiny zvyknú niekedy krúžiť vo vzdialenosti 1 – 2 km od stáda kráv, no v období ruje sa pripájajú k stádam kráv. Ruja zubrov prebiehajúca v auguste – septembri je neobvyklé divadlo húževnatosti a vitality zvierat. Zubrica nosí plod 9 mesiacov. Telí sa v máji až júni, rodí jedno až dve mladé, ktoré cicajú šesť až osem mesiacov. Novorodenec váži okolo 20 kilogramov. Mladým zubrom začínajú už v jeseni prvého roku vyrastať rohy. Jalovky dospievajú po dvoch rokoch, samce po 15 mesiacoch. Zubry žijú dosť dlho, do 35 rokov. Migrácie zubrov v letnom období sú spojené s hojnosťou potravy v danom teréne. Jednotlivé stáda obsadzujú teritórium o veľkosti 30 000 – 40 000 ha. Priemerne sa za deň stádo premiestňuje na 1 – 3 km (7 km) a jednotlivé býky aj nad 10 km. Zubry sa v lesnom poraste na jednom mieste zdržujú len 1 – 3 dni a na tie isté miesta sa nevracajú skôr ako za 10 – 14 dní.
Les je hlavným miestom na získavanie potravy, odpočinok a ochranu pred nepriateľmi a nepriaznivými poveternostnými podmienkami. V súčasnom areáli zubra je zaregistrovaných 374 druhov rastlín konzumovaných zubrom. V letnom období vyhľadáva pašu. Požierajú aj mladé výhonky a kôru mladých drevín. Základnou potravou v zimnom období sú ostružiny, uschnuté trávy, konce halúzok rôznych drevín a krov. Ohrýzajú aj kôru zo stojacích, spadnutých alebo vetrom zvalených stromov. Celkovú skladbu potravy zubrov podľa niektorých autorov tvoria v 67 % byliny, trávy a ostrice a v 33% kôra, haluze, lístie. V lete môžu dospelé býky zožrať až 32 kg potravy denne. Zubry sa dokrmujú iba v zimnom období, hlavne senom, repou a obilným šrotom. Z celosvetového hľadiska je zubor hrivnatý v Červenom zozname ohrozených druhov IUCN z r. 2000, ale aj z r.2002 označený ako ohrozený živočích. V Európe je zubor chránený medzinárodnými dohovormi. V Bernskom dohovore o ochrane európskych druhov žijúcich vo voľnej prírode a prírodných stanovíšť je zubor zahrnutý do Prílohy III (chránené druhy fauny). Zubor je na červených zoznamoch ohrozených živočíchov vo viacerých krajinách Európy (Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Ruská federácia…). Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (platí od 1.1.2003) sa zubor uvádza na zozname chránených druhov. Je zaradený v prílohe č. 4 (druhy, pre ktoré sa vyhlasujú chránené územia) a v prílohe č. 6 (chránené druhy). Spoločenská hodnota jedného jedinca zubra predstavuje sumu 3.300 €.