rano_v_poloninach interier_Stuznice

Národný park Poloniny

Poloniny sú najvýchodnejším slovenským národným parkom. Miestom, ktoré spája slovenskú, poľskú a ukrajinskú hranicu je Kremenec – najvyšší bod národného parku (1 210 m n.m.). Územie je spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny zaradené do siete biosférických rezervácií pod názvom Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty. Pýchou sú karpatské bukové pralesy – človekom nenarušené alebo málo narušené lesy. Najznámejší a svojou rozlohou na Slovensku najväčší je prales Stužica. Spolu s Havešovou, Rožkom,Vihorlatom (CHKO Vihorlat) a ďalšími 6 lokalitami v susednej Ukrajine bol v roku 2007 zapísaný do Zoznamu svetového prírodného dedičstva. Lokalita bola v roku 2011 rozšírená o najcennejšie zvyšky prírodných bukových lesov v Nemecku. V súčasnosti tvoria jednu spoločnú lokalitu pod názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Nelesné spoločenstvá sú reprezentované unikátnymi horskými lúkami – poloninami. Príslušnosť územia k Východným Karpatom sa prejavuje v početnom výskyte východokarpatských druhov rastlín a ich spoločenstiev, z ktorých viaceré sú endemitmi. K najvýznamnejším patrí iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus), hadomor ružový (Scorzonera rosea), klinček bradatý nakopený (Dianthus barbatus subsp. Compactus), fialka dácka (Viola dacica) či mliečnik Sojakov (Tithymalus sojakii). Veľmi cenná je živočíšna ríša. Národný park je jedným z najvýznamnejších území v strednej Európe s výskytom veľkých lesných živočíchov. Raritou je prítomnosť zubra hrivnatého (Bison bonasus) vo voľnej prírode.

durkovecinterier Stuzicekremenecrano v poloninach