rano_v_poloninach interier_Stuznice

Turistika

Z histórie turistiky
Turistika v Poloninách nemá dlhú tradíciu. Prvý zdokumentovaný pochod do tohto územia uskutočnil ukrajinský básnik a cestovateľ Jakiv Holovackyj v roku 1839. Svoje zážitky opísal v reportáži „Listy z neznámej krajiny L.“. V poľskom „Ilustrovanom sprievodcovi po Haliči“ z roku 1914 nachádzame prvé opísané turistické trasy do Ruského cez Roztoky Górne a z poľskej Wetliny na Riabu skalu. Konštatuje, že turistický ruch je tu veľmi slabý a v lesoch je veľa zveriny. Z turistického sprievodcu po Československu z roku 1937 sa dozvedáme o existencii prvého turistického chodníka v dnešných Poloninách. Začínal a končil na Zakarpatskej Ukrajine, avšak časť jeho trasy viedla po slovenskej hranici hrebeňom Stinskej. Nové usporiadanie Európy po druhej svetovej vojne spôsobilo zánik tohto turisticky atraktívneho chodníka. Prvý turistický chodník na území NP Poloniny bol vyznačený až v roku 1971, a to na trase Nová Sedlica – Kremenec – Riaba skala – Nová Sedlica, v roku 1991 bol predĺžený cez Ruské sedlo do Olšinkova. V roku 1989 boli vybudované TZCH Runina – Ďurkovec a Nová Sedlica – Riaba skala. Po vyhlásení NP Poloniny bola sieť TZCH rozšírená o TZCH Osadné – Balnica, Nová Sedlica – Čierťaž, Uličské Krivé – Ruský Potok – Topoľa, Runina – Ruské – Ruské sedlo, Runina – Tri studničky.

Turisticky atraktívne trasy

Turistické chodníky
Hrebeňom Poloninských Karpát (červený):
Chodník začína v najvýchodnejšej obci na Slovensku – Novej Sedlici (416 m n.m) a vedie cez NPR Stužica na Kremenec (1210 m n.m.), kde sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Odtiaľto pokračuje po hlavnom hrebeni Bukovských vrchov cez vrcholy Kamenná lúka (1201 m n.m.) – Riaba skala (1167 m n.m.) – Pľaša (1162 m n.m.) – Ruské sedlo (797 m n.m.) – Černiny (929 m n.m.) – Balnicu (712 m n.m.) a končí v Lupkovskom sedle.
Chodník Ruskou cestou (modrý):
Chodník začína v najvyššie položenej obci v regióne Sniny a celého Zemplína – v Runine (560 m n.m.) a vedie cez zaniknuté obce Smerekovica (550 m n.m.) a Ruské (510 m n.m.). V obci Ruské pokračuje po trase starej obchodnej cesty z Uhorska do Haliče známej pod názvom Ruská cesta (Porta rusica) na hraničný turistický priechod Ruské sedlo (797 m n.m.) Odtiaľto je možné po žltej značke pokračovať do Poľska do mestečka Cisna.
Chodník ikon (modrý):
Chodník začína v obci Uličské Krivé (280 m n.m.), pri drevenej cerkvi z roku 1718 a vedie popri kaplnke mnícha Ihnatija cez Sedlo pod Vežou (500 m n.m.) do obce Ruský Potok (443 m n.m.) k drevenej cerkvi z roku 1740. Pokračuje cez Sedlo pod Kýčerou (660 m n.m.) do obce Topoľa (393 m n.m.) k pomníku A. Duchnoviča a končí pri drevenej cerkvi z roku 1650.
Chodník Nová Sedlica – Čierťaž (zelený):
Chodník začína v obci Nová Sedlica a vedie cez Sedlo pod Príkrym (850 m n.m.) na hlavný karpatský hrebeň na vrch Čierťaž (1071 m n.m.)
Chodník Runina – Komúrny (zelený):
Chodník začína v obci Runina a vedie cez Vysokú Kyčeru (750 m n.m.) do sedla Komúrny (1060 m n.m.) pod Ďurkovcom na hlavnom karpatskom hrebeni. V okolí sedla sa nachádzajú najkrajšie komplexy poloninských lúk v národnom parku. Na trase chodníka pred nástupom na Vysokú Kyčeru je odbočka na pútnické miesto zjavenia Panny Márie – Tri studničky (žltý turistický chodník).
Dolinou Hlbokého potoka (žltý):
Chodník začína v obci Nová Sedlica a vedie najdlhšou dolinou národného parku. Prechádza Grófskymi chyžkami (610 m n.m.) s poľovníckou chatou a rybníkom Medová baba na vrchol Riabej skaly (1167 m n.m.). Vyhliadka na Riabej skale poskytuje pre návštevníkov najkrajší výhľad v národnom parku.
Tri studničky (žltý):
Chodník začína v obci Runina pri Informačnom paneli NP Poloniny, vedie popri murovanom pravoslávnom kostole z roku 1936 na pútnické miesto Zjavenie Panny Márie Tri studničky, v ktorých je údajne liečivá voda.

Cyklotrasy: Karpatská cyklomagistrála (červená) – karpatská cyklomagistrála začína v Prešove a prechádza Slovenskom, Poľskom, Ukrajinou, Rumunskom a Maďarskom. V regióne Sniny začína v Hostoviciach a cez Pčolinné vedie na Sninské Rybníky pri Snine. Zo Sninských Rybníkov pokračuje po trase bývalej lesnej úzkokoľajky v pohorí Vihorlat cez obce Strihovec a Dúbrava do Uble, kde cez hraničný priechod pokračuje na Ukrajinu.
Ruské – Smrekovica – Topoľa, rázcestie
Ulič – Ruská Volova – Kalná Roztoka – Stakčín
Ruské – Ruské sedlo

Turistické hraničné priechody (s Poľskom):
Ruské sedlo – Roztoki Górne: Ruským sedlom viedla stará obchodná cesta z Haliče na severný Zemplín známa pod názvom Ruská cesta (Porta rusica). Na slovenskej strane od bývalej obce Ruské po štátnu hranicu sa zachoval štvorkilometrový úsek cesty s kamennými priepustmi vybudovanej v roku 1861.Do roku 1941 v Ruskom sedle stála colná stanica a v rokoch 1939-1944 fungoval hraničný priechod.
Osadné – Balnica: Prístup na priechod zo slovenskej strany je po tzv. krčmárskej pašeráckej ceste. Na poľskej strane sa nachádza zastávka Balnica na trati Bieščadskej úzkokoľajky postavenej v roku 1895. Po 1. sv. vojne sa 2 km tejto trate ocitli na území Československa. Z tohto dôvodu v roku 1938 bola táto časť trate s časťou katastra obce Osadné na ploche 0,8 km odstúpená Poľsku.

Lyžiarske strediská:
Ulič – Čierťaž (350 m)

Miesta na stanovanie:
Nová Sedlica – Poľana
Nová Sedlica – Sedlo pod Čierťažou
Osadné nad kasárňou
Runina – Poloninský potok
Stakčín – Ruské sedlo (100 m južne od slovensko-poľskej hranice)
Stakčín – v areáli pod VN Starina