rano_v_poloninach interier_Stuznice

Karpatské bukové pralesy

Karpatské bukové pralesy sú cezhraničným svetovým dedičstvom, ktoré pozostáva zo série desiatich samostatných lokalít (z nich 4 sa nachádzajú na území Slovenska a šesť na území Ukrajiny) pozdĺž 185 km dlhej osi vedúcej od Rachivského masívu (Huculských Álp) a pohoria Čornohora na Ukrajine smerom na západ, pozdĺž Poloninského hrebeňa po Bukovské a Vihorlatské vrchy na Slovensku.

Zápis slovenských a ukrajinských karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO Výbor svetového dedičstva schválil 28. júna 2007 v meste Christchurch na Novom Zélande.

Dňa 25. júna 2011 Výbor Svetového dedičstva UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži rozhodol o rozšírení územia spoločnej slovensko-ukrajinskej prírodnej lokality Karpatské bukové pralesy o Staré bukové lesy Nemecka. Táto lokalitu bola zapísaná do Zoznamu svetového a prírodného dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a Staré bukové lesy Nemecka (Slovensko, Ukrajina, Nemecko). Dôvodom rozšírenia zápisu je spoločná výnimočná celosvetová hodnota lokality, ktorá je unikátnym príkladom ekologickej a biologickej evolúcie po dobe ľadovej. Celková plocha je 4 391 hektárov v Nemecku a 29 278 hektárov na Slovensku a Ukrajine.

História právnej ochrany územia, ktoré sú dnes súčasťou Karpatských bukových pralesov, siaha do rokov 1964-65, kedy boli vyhlásené prvé prírodné rezervácie – NPR Riaba skala, NPR Havešová, NPR Stužica, NPR Pľaša, NPR Rožok. V roku 1977 sa územie stalo súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Jeho východná časť bola v roku 1997 Nariadením vlády SR zo dňa 23.9.1997, s účinnosťou od 1.10.1997 vyhlásená za Národný park Poloniny.

Prales je človekom nenarušený alebo len málo narušený prírodný les, ktorý predstavuje vrchol prírodného ekosystému. Len nepatrná časť takýchto území sa zachovala dodnes, predovšetkým vďaka svojej nedostupnosti, neskôr i cielenej ochrane prírody. Je to spoločenstvo, kde všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle. Kolobeh vody a výživy je spojený s cyklom zachovania energie a hmoty. Úzko prepojené a vzájomne ovplyvňované sú vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín – živočíchov s vlastnosťami prostredia.

Kolotoč vývoja lesa zahŕňa tri štádia: štádium dorastania (les mladší ako 150 rokov), štádium optima (les vo veku 150-250 rokov) a štádium rozkladu (les starší ako 250 rokov).

Karpatské bukové pralesy vytvárajú reťaz „ostrovov“ pôvodného prírodného lesa. Ide o ojedinelý a vzácny prípad vertikálnej lesnej vegetačnej stupňovitosti, ktorá na relatívne malom území ponúka široké zastúpenie ukážok pralesa. Obsahujú významnú celosvetovú genetickú banku buka. Sú unikátnym prírodným laboratóriom globálneho významu, dôležitou zbraňou proti nadmernému poškodzovaniu prírodných zdrojov, ktoré so sebou prinášajú svetové i regionálne zmeny prírodného prostredia v podobe skleníkového efektu, povodní alebo naopak ničivého sucha. Územie bukových pralesov sa pýši stromami rekordných rozmerov – rastú tam jedince s mimoriadnou hrúbkou a výškou kmeňov až 58 m, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.

Zaujímavosťou karpatských bukových pralesov je aj množstvo viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Nájdeme tu bažanku trvácu (Mercurialis perennis), skopóliu kranskú (Scopolia carniolica), zubačku žliazkatú (Dentaria glandulosa), vrchovku alpínsku (Tozzia carpathica), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon), scilu Kladného (Scilla Kladnii). Pralesy sú vhodným útočiskom pestrej palety živočíchov. V dreve odumretých bukov sa vyvíjajú larvy vzácnych fúzačov – fúzača alpského (Rosalia alpina) a fúzača červenokrkého (Leptura thoracica). Obojživelníky tu reprezentuje kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra). Z plazov je pre územie typická užovka stromová (Elaphe longissima), no vzácne sa vyskytuje aj vretenica severská (Vipera berus). Atmosféru pralesa si nevieme predstaviť bez operených obyvateľov, ako sú tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), bocian čierny (Ciconia nigra), sova dlhochvostá (Strix uralensis) a iné. Žije tu srnčia, jelenia zver, zo šeliem rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris) a medveď hnedý (Ursus arctos). Ďalším z pôvodných druhov karpatskej fauny je aj zubor hrivnatý (Bison bonasus).

vrcholove-lesyv Stuzicivzacny-koralovecna-NCH-Rozokodumierajuce drevo 1udavahavesova 2havesova 1

Karpatské bukové pralesy na Slovensku:

Rožok – Národný park Poloniny
Založené v roku 1965, výmera kmponentu SD 67 ha, nárazníková zóna 41 ha, nadmorská výška: NP 260-1 210 m, SD 440-789 m.
Rozlohou najmenšie územie leží v Bukovských vrchoch severovýchodne od obce Ulič a juhovýchodne od obce Uličské Krivé. Jeho nárazníková zóna sa dotýka štátnej hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou. Územie sa rozprestiera vo výške 500 – 790 m n.m. V lokalite prevažuje takmer čistý bukový prales vyznačujúci sa premenlivou štruktúrou z hľadiska výšky a priemeru kmeňa. Najväčšia časť lesov rezervácie je vo vývojovom štádiu dorastania a optima. Pôdy bohaté na humus vytvárajú podmienky pre jeden z najproduktívnejších bukových lesov na území Slovenska so zásobou dreva ž 1 029 m3 na hektár.

Stužica – Bukovské vrchy, Národný park Poloniny
Založené v roku 1964, výmera komponentu SD 2950 ha, nárazníková zóna 11 300 ha, nadmorská výška: NP 260-1 210 m, SD 512-1210 m.
Lokalita sa rozprestiera v Bukovských vrchoch pozdĺž štátnej hranice s Poľskom od jej styku s Ukrajinou na kóte Kremenec, severne od Novej Sedlice v okrese Snina až po pramennú oblasť riečky Udava. Samotný hraničný hrebeň je rozvodnicou úmorí Baltického a Čierneho mora. Má veľké výškové rozpätie od cca 450 do 1 221 m n.m. Súčasťou jadrového územia sú okrem samotnej Stužice aj prírodné rezervácie Riaba skala, Pľaša, Šípková a Udava a priľahlé lesné porasty. Okrem 200-ročných bukov (Fagus sylvatica) a vyše 300-ročných mimoriadne mohutných jedincov a skupín jedle bielej (Abies alba), sú tu rovnako mohutné jedince javora horského (Acer pseudoplatanus) i bresta horského (Ulmus glabra). Stužica je svojou rozlohou a zachovalosťou prirodzených lesných komplexov na úrovni prvotného pralesa unikátna nielen na pomery Slovenska, ale i celej Európy.

Havešová – Národný park Poloniny
Založené v roku 1964, výmera komponentu SD 171 ha, nárazníková zóna 64 ha, nadmorská výška: NP 260-1 210 m, SD 442-741 m.
Nachádza sa pod hrebeňami Nastazu v pohorí Bukovské vrchy neďaleko obcí Kalná Roztoka a Stakčínska Roztoka v okrese Snina. Jadrové územie tvorí Národná prírodná rezervácia Havešová. Zaberá územie v nadmorskej výške od 440 do 741 m n.m. Snehová pokrývka trvá 140 – 145 dní v roku. Rezervácia má charakter takmer rovnorodého bukového pralesa s prímesou cenných listnáčov v optime svojho vývoja. Nájdeme tu buky s výškou nad 50 m a hrúbkou kmeňa vyše 100 cm. Vývojový cyklus pralesa trvá 220 – 250 rokov.

Vihorlat – Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Založené v roku 1973, výmera komponentu SD 2 578 ha, nárazníková zóna 2 413 ha, nadmorská výška: CHKO 157-1076 m, SD 517-1 076 m.
Vihorlat je rozsiahly komplex bukových pralesov, ktorý sa tiahne pozdĺž oblúka hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov severne od jazera Morské oko. Zahŕňa vrchol Vihorlatu a časť Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat až po vrch Fedkov. Komplex má výškové rozpätie 630 – 1 076 m n.m. Bukové lesy rezervácie majú dobrý zdravotný stav. Sú charakteristické dominanciou buka lesného (Fagus sylvatica), absenciou smreka obyčajného (Picea abies) a nízkym zastúpením jedle bielej (Abies alba), javora horského (Acer pseudoplatanus) a jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior). Nie sú výnimkou 240 – ročné a staršie exempláre buka. Celý vývojový cyklus v tomto pralese trvá 220 – 230 rokov.

Karpatské bukové pralesy na Ukrajine:

Čornohora, Karpatská biosférická rezervácia
Založené v roku 1968, výmera komponentu SD 2 477 ha, nárazníková zóna 12 925 ha, nadmorská výška: BR 600-2061 m, SD 640-1550 m.
Z hľadiska histórie bola prvá rezervácia bukového pralesa Čornohora založená v roku 1912. Možno tu pozorovať najväčšie rozšírenie buka v rámci lokality UNESCO v nadmorskej výške viac než 1 500 m. Vyskytuje sa tu norok európsky (Mustela lutreola), ktorý už vyhynul vo väčšine svojich prírodných biotopov.

Maramoroš, Karpatská biosférická rezervácia
Založené v roku 1990, výmera komponentu SD 2 244 ha, nárazníková zóna 6 230 ha, nadmorská výška: BR 440-1937 m, SD 600 – 1470 m.
Po prvý krát v histórii sa začal bukový prales Maramoroš zvlášť chrániť v roku 1907. Maramoroš je jediným čiastkovým komponentom lokality na metamorfovanej hornine, na ktorej sa sformoval veľmi špecifický pôdny a vegetačný kryt.

Svydovec, Karpatská biosférická rezervácia
Založené v roku 1997, výmera komponentu SD 3 031 ha, nárazníková zóna 5 640 ha, nadmorská výška: BR 600-1881 m, SD 720-1500 m.
Na tomto území rastú len čisto bukové lesy do výšky 1 380 m n.m., ktoré reprezentujú najvyššie pásmo nezmiešaných bukových lesov v rámci lokality svetového dedičstva. Zvláštnosť fauny Svydovca spočíva v skutočnosti, že tu žije všetkých 10 druhov ďatľov, vyskytujúcich sa v európskych opadavých lesoch.

Kuzij-Trybušany, Karpatská biosférická rezervácia
Založené v roku 1990, výmera komponentu SD 3031 ha, nárazníková zóna 3163 ha, nadmorská výška: BR 340-1409 m, SD 420 – 1087 m.
Tento komponent je charakteristický relatívne teplými klimatickými podmienkami. Také druhy duba, ako dub letný (Quercus robur) a dub zimný (Quercus petraea), ktoré sú súčasťou miestnych zmiešaných lesov, rastú v rámci lokality v najvyššej nadmorskej výške okolo 1 100 m n.m. Ďalšou zvláštnosťou je prítomnosť veľkého počtu vápencových formácií, na ktorých sa vyvinula unikátna teplomilná flóra, reprezentovaná zriedkovými druhmi.

Uholka – Široký luh, Karpatský biosférická rezervácia
Založené v roku 1968, výmera komponentu SD 11 860 ha, nárazníková zóna 3 301 ha, nadmorská výška: BR 360-1501 m, SD 400-1350 m.
Uholka – Široký luh je najväčšou lokalitou bukových pralesov v celosvetovom meradle. Nachádza sa tu celé spektrum fáz a úrovní vývoja bukového pralesa. Najväčšia časť sa nachádza na obrovskom vápencovom bloku s dobre vyvinutým krasom. Jaskyne krasu sú domovom mnohých endemických a zriedkavých druhov.

Stužica – Užok, Užanský národný prírodný park
Založené v roku 1908, výmera komponentu SD 2 532 ha, nárazníková zóna 3 615 ha, nadmorská výška: NPP 208-1250 m, SD 600-1221 m.
Stužica – Užok je najstaršou rezerváciou buka lesného (1908). Takisto zahŕňa dlhodobo monitorované územia, ktoré založil prof. Zlatník (od roku 1937). Toto územie priamo hraničí s chránenými lesmi v Poľsku a na Slovensku.

Staré bukové lesy Nemecka:

Hainich, Národný park Hainich
Založené v roku 1997, 7 500 ha, výmera komponentu SD 1 573 ha, nárazníková zóna 4 085 ha, nadmorská výška: NP 225-490 m, SD 290-490 m.
Ide o cenné a na druhy bohaté bukové lesy, ktoré rastú v nižších horských polohách na vápenci. Veľká rozmanitosť druhov stromov, ktoré skoro na jar bohato kvitnú, určite pritiahnu pozornosť. So svojimi 5 000 ha ide o najväčší nedotknutý opadavý les v Nemecku.

Kellerwald, Národný park Kellerwald – Edersee
Založené v roku 2004, 5 738 ha, výmera komponentu SD 1 467 ha, nárazníková zóna 4 271 ha, nadmorská výška: NP 198-626 m, SD 245-626 m.
Tento bukový les nižších horských polôh rastie na kyslých pôdach a obsahuje pralesné relikty a výnimočne cenné biotopy. Toto územie je neporušné, na malých plochách nikdy neprebiehala ťažba a nenachádzajú sa tu nijaké sídla, čo je dosť neobvyklé minimálne podľa nemeckých meradiel. Na kamenistých úbočiach a skalných stutinách dosahuje buk svoju prirodzenú porastovú hranicu.

Grumsin, Biosférická rezervácia UNESCO
Schorfheide – Chorin

Založené v roku 1990, 129 161 ha, výmera komponentu SD 590 ha, nárazníková zóna 247 ha, nadmorská výška: BR 0-140 m, SD 76-139 m.
Nachádzajú sa tu najväčšie súvislé bukové lesy nížin. Bukový les Grumsin je nižinný bukový les, ktorý rastie na glaciálnych piesčitých a ílovitých pôdach. Vodné toky a lesy sú tu navzájom úzko prepojené. Jazerá, močiare a rašeliniská v hlbokých dolinách sa striedajú s nápadnými ľadovcovitými nánosmi.

Serrahn, Národný park Mueritz
Založené v roku 1990, 32 000 ha, výmera komponentu SD 268 ha, nárazníková zóna 2 568 ha, nadmorská výška: NP 58-143 m, SD 67-124 m.
Na území komponentu Serrahn sa nachádzajú jedny z najbohatišie štruktúrovaných porastov buka lesného, v ktorých možno pozorovať všetky vývojové štádiá lesa. Lesy tu rastú na živiny relatívne chudobných pieskoch z obdobia poslednej doby ľadovej. Viac než 50 rokov je jadro lesa nedotkunuté. Jazerá a močiare obohacujú lesnatú krajinu, vytvárajú rôzne biotopy a sú základňou pre veľké spektrum druhov.

Jasmund, Národný park Jasmund
Založené v roku 1990, 3 072 ha, výmera komponentu SD 493 ha, nárazníková zóna 2 579 ha, nadmorská výška: NP 0-162 m, SD 0-131 m.
V národnom parku Jasmund krieda a íl formujú základ na živiny bohatých pôd, ktoré podporujú celý rad spoločenstiev buka lesného. Na kriedovom pobreží sú lesy priamo v kontakte s morom. Bohato štruktúrované nedotknuté lesy na svahoch predstavujú po ekologickej stránke najcennejšie jadrové lesy tohoto regiónu.