rano_v_poloninach interier_Stuznice

Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty - prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete

V rokoch 1992-93 bolo toto územie zapísané do zoznamu medzinárodných biosférických rezervácií pod názvom MBR Východné Karpaty spolu s priľahlým územím Poľska (Bieščadský národný park, Cisniansko-Wetlinský park krajobrazový, Park krajobrazový Doliny Sanu). V roku 1999 boli k tejto biosférickej rezervácii pričlenené chránené územia na Ukrajine (Užanský národný park, Nadsjanský park krajobrazový), čím vznikla prvá trilaterálna biosférická rezervácia na svete a druhá najväčšia v Európe. Zahŕňa 6 veľkoplošných chránených území na ploche 208 089 ha, z toho poľská časť zaberá 52,25 %, slovenská časť 19,59 % a ukrajinská časť 28,16 %.

Ukrajina zo StinskejHoverla na UkrajinePolska TarnicaNa hraniciV Biescadach

Národný park Poloniny (Slovensko) vznikol v roku 1997, jeho výmera je 29 805 ha (ochranné pásmo 10 973 ha). Chráni prírodné i kultúrne bohatstvo našich predkov. Predstavuje najväčší komplex pralesov na Slovensku, najväčšia a najznámejšia je Stužica. Jeho súčasťou sú vzácne poloninské lúky. Nachádza sa tu Starina - najväčšia Vodárenská nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia. V roku 1999 mu bol udelený Diplom Rady Európy. Najvyšším vrchom je Kremenec (1210 m n.m.), ktorý je zároveň miestom stretu slovensko-poľsko-ukrajinskej hranice.

Bieszczadský národný park (Poľsko) vbol vyhlásený v roku 1973. Rozprestiera sa v Západných Bieščadach Východných Karpát na ploche 29 201,06 ha, s ochranným pásmom 52 065,58 ha. Lesné ekosystémy zaberajú 25 019,68 ha a poloninské lúky 1 821,41 ha. Najvyšším vrchom je Tarnica vo výške 1 346 m n.m. Turisti a návštevníci môžu územie spoznávať prostredníctvom bohatej siete turistických, náučných, cyklistických a konných trás (predovšetkým v okolí Wolosatého). Medzi najatraktívnejšie patria chodníky vedúce na Tarnicu, Halič, Poloninu Wetlinskú či Veľkú Rawku. Zaujímavosťou územia sú pozostatky bojkovskej kultúry: staré chrámy, cintoríny, prícestné kríže. Správa národného parku má sídlo v Ustrzykach Górnych. Informácie o národnom parku je možné získať v informačno-edukačnom stredisku v Lutoviskach, tiež v náukovo-didaktickom stredisku v Ustrzykach Dolných, ktorého súčasťou je tiež prírodovedné múzeum V roku 1998 bol územiu udelený Diplom Rady Európy.

Cisniansko-Wetlinský park krajobrazowy (Poľsko) bol vyhlásený v roku 1992 na ploche 51 146 ha. Chráni prírodné, kultúrne, krajinotvorné i historické hodnoty Západných Bieščad v katastrálnych územiach Cisny, Baligróda, Komancze, Soliny a Zagórza. Krajinu tvoria horské hrebene i údolia riek. Najvyšší vrch Pľaša sa nachádza vo výške 1 162 m n.m. na slovensko-poľskej hranici. Jednou z najväčších atrakcií územia je historická bieščadská lesná úzkokoľajka z roku 1895 na trase Cisna – Majdan - Balnica. Chránené územie spravuje Rada spoločenstva Karpatských parkov krajobrazových so sídlom v Krosne.

Park Krajobrazowy Doliny Sanu (Poľsko) bol vyhlásený v roku 1992 na ploche 33 480 ha. Chráni malebné doliny rieky San od jej prameňov až po Solinské jazero. Tvorí prirodzené ochranné pásmo pre Bieščadský národný park. Najvyšším vrchom je Magura Stuposianska vo výške 1 016 m n.m. Prírodné bohatstvo územia sa vyznačuje vysokou lesnatosťou, až 80 % územia. Najväčšie zastúpenie má buk a jedľa. Po osídlení bývalých obyvateľov ostali dodnes drevené chrámy v Smolníku i Chmeľu, tiež ruiny murovaných kostolov, kaplniek a staré cintoríny. Chránené územie spravuje Rada spoločenstva Karpatských parkov krajobrazových so sídlom v Krosne.

Užanský národný park (Ukrajina) bol vyhlásený v roku 1999. Rozprestiera sa v horskom masíve Východných Karpát, vo Velikoberezňanskom regióne Zakarpatskej oblasti. Zaberá plochu 39 159 ha, ochranné pásmo má rozlohu 3 530,5 ha. Najvyšším vrchom je Kinčik Bukovský vo výške 1 250 m n.m. Mimoriadne vzácnou geologickou i botanickou lokalitou je skalná stena na Stinke. Zaujímavé a turisticky atraktívne je miesto v blízkosti obce Kňahyňa, kde v roku 1866 spadol meteorit – najväčší v Európe. Toto územie každý rok čoraz viac láka pozornosť mnohých vedcov, prírodovedcov a turistov pre svoje prírodné, historické a kultúrne dedičstvo. Zaujímavé sú pseudokrasové jaskyne na Stinke, krištáľovo čisté pramene liečivých vôd (21 prameňom s vysokým obsahom bóru), obrie stromy „Dido-dub“ a Dub „Šampión“ v dedine Stužica (najstaršie a najväčšie duby na Ukrajine) i pozostatky Arpádovej línie. Súčasťou územia je drevená architektúra, predovšetkým chrámy zo 17. a 18. storočia (v dedinách Soľ, Kostrino, Užok). Vyhľadávaným miestom je Užok, priesmyk vo výške 889 m n.m. s nádhernými scenériami. Správa národného parku sídli vo Veľkom Bereznom.

Nadsjanský park krajobrazovy (Ukrajina) bol vyhlásený v roku 1997 v ukrajinsko-poľskej prihraničnej zóne na katastrálnom území 6 obcí Turkivského obvodu Ľvovskej oblasti. Rozprestiera sa na ploche 19 428 ha v rozpätí nadmorských výšok od 640 do 951 m n.m. V oblasti pramenia dve veľké európske rieky: San (povodie Čierneho mora) a Dnester (povodie Baltického mora). Najvyšší vrch sa nachádza v masíve Bučok, v nadmorskej výške 951 m n.m. (bezmenný vrch). Vedie tam atraktívny turistický chodník. Pre návštevníkov sú sprístupnené tiež trasy na konnú turistiku. Na území sa zachovalo mnoho pamiatok histórie a kultúrneho dedičstva tu žijúcich ľudí, predovšetkým chrámy a zvonice (Vrchná Jablunka, Nižná Jablunka - Boberka, Verchnij Turiv). Krajinársky a historicky je lákavé vysídlené územie 8 obcí, z ktorých bolo v rokoch 1944-46 vysťahovaných 7 tisíc ľudí (napr. Sokoliky, Didiova, Źuravin). Sídlo chráneného územia je v Borynji.