V rámci projektu ConnectGREEN slovenskí partneri (WWF Slovensko, SAŽP, ŠOPSR, SPECTRA) pripravili videosúťaž pre deti a mládež:
Máte radi výzvy? Vytvorte video o zvieratách a ich potrebe putovať krajinou a zúčastnite sa našej video súťaže!
Žiaci, študenti a mladí ľudia do 26 rokov, zapojte sa do našej video súťaže. Vytvorte krátke video o divých zvieratách, ktoré tu žijú s nami - v lesoch, za našimi domami, na poliach a ako im ukrajujeme z ich pôvodnej krajiny a staviame do cesty rôzne prekážky - domy, cesty, ploty. Skúste sa zamyslieť, ako im môžeme my ľudia pomôcť.
Účastníci musia byť žiakmi/čkami či študentmi/tkami v týchto krajinách: Rumunsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Srbsko.
Najviac 2-minútové video, v ktorom ukážete, čo si myslíte o vplyvoch ľudských aktivít a životného štýlu na živočíchy a na ich potrebu presúvať sa (migrovať) a ako im môžeme pomôcť.
Kto?
Video môžete vytvoriť samostatne alebo ako skupina najviac 6 osôb.
Ako?
Obmedzuje vás len vaša tvorivosť a predstavivosť! Môže to byť animácia, video koláž, nahrávky vašich zážitkov v prírode, interview, pieseň...
Jazyk?
Pretože ide o medzinárodný projekt, najlepšie by bolo vytvoriť video v anglickom jazyku, ale samozrejme môže byť aj po slovensky.
Kategórie 1 a 2 (menej ako 19 rokov):
Víťaz prvej a druhej kategórie získa knižné publikácie o prírode, DVD a USB kľúče. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Kategória 3 (viac ako 19 rokov):
Autor/autori víťazného videa dostanú knižné publikácie o slovenskej prírode, DVD a USB kľúče, a taktiež, v prípade viacerých autorov, vyberú spomedzi seba jednu osobu, ktorá sa zúčastní konferencie CNPA (Karpatskej sústavy chránených území) vo Visegráde v Maďarsku konanej v septembri 2021. Škola víťaza získa knižné publikácie a prednášku o šelmách a ich migrácií v krajine.
Za Českú republiku:
Za Maďarsko:
Za Rumunsko:
Za Slovensko:
Za Srbsko:
Regionálna koordinácia: WWF pre strednú a východnú Európu
Cestujete do školy alebo za kamarátmi, na nákupy alebo trávite prázdniny spoznávaním nových miest?
Tak ako sa my ľudia potrebujeme pri vykonávaní svojich aktivít slobodne pohybovať, takisto to potrebujú aj voľne žijúce živočíchy.
Všetky druhy živočíchov sa pohybujú na rôzne vzdialenosti, aby prežili - od krátkych trás, aké robia napr. obojživelníky, cez stredne dlhé trasy, podnikané napríklad líškami, až po dlhé presuny, ktoré každoročne podnikajú vtáky alebo veľké šelmy v regióne. V Karpatoch majú tri živočíšne druhy vo svojich génoch hlboko zakorenenú potrebu dlhých presunov: vlk, rys a medveď. Môžu sa denne pohybovať až stovky kilometrov pri hľadaní potravy, nového domova, partnerov alebo ideálnych miest na odchov svojich potomkov.
Udržiavanie ich migračných trás bez prekážok je nevyhnutné pre ich prežitie v prírode!
Problém je v tom, že pre naše cestovné a životné potreby staviame my ľudia prekážky, ktoré bránia zvieratám v dosiahnutí svojich cieľov: cesty, železnice, ploty, zastavané územia...
Našťastie existujú riešenia: najjednoduchším riešením je samozrejme zachovanie migračných trás zvierat tak, aby ich cesta z bodu A do bodu B zostala nedotknutá. Ak to nie je možné, musíme zvieratám pomôcť prekonať prekážky, ktoré sme im postavili do cesty, napríklad budovaním tunelov popod alebo zelenými mostami ponad cesty.
Viac informácií nájdete v brožúre ConnectGREEN o ekologickom pripojení v anglickom, českom, maďarskom, rumunskom, srbskom a slovenskom jazyku:
www.interreg-danube.eu/approved-projects/connectgreen/section/connectgreen-promotion
1.4. Svetový deň vtáctva - korene tohto sviatku siahajú až do čias rakúsko-uhorskej monarchie. Tento dátum sa spája s príletmi sťahovavých vtákov a podľa ornitológov je apríl mesiacom, kedy k nám priletí najviac vtákov, odhaduje sa až 30 miliónov. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
20.4. Sprístupnenie Jasovskej jaskyne pre verejnosť (1846) - Jasovská jaskyňa najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku sa nachádzajúca pri obci Jasov v okrese Košice - okolie v Košickom kraji. V roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
22.4. Svetový deň Zeme - tento sviatok je ovplyvnený pôvodnými dňami Zeme, ktoré sa konali pri oslavách jarnej rovnodennosti. Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu v roku 1970. OSN začala tento sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta a 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na dopady ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu diskusiu o možných riešeniach.
24.4. Objavenie Bystrianskej jaskyne (1926) - o otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Do jej ďalších priestorov prenikli objavitelia v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, sa objavila v roku 1926. Časť jaskyne sa verejnosti sprístupnila v rokoch 1939 a 1940. V terajšom stave je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Bystrianska jaskyňa využíva na speleoterapiu.
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.