Zapísané ramsarské lokality (MRL)  / Designated Ramsar sites (MRL)

Dátum zapísania / Designation date: 2.7.1990
Lokalizácia / Geographical coordinates: 47° 52´ N, 18° 31´ E
(47° 51´ 40´´ - 47° 52´ 20´´ N, 18° 29´ 29´´ - 18° 31´ 30´´ E)
Okres / District: Nové Zámky Obec/k.ú. / Village: Gbelce, Nová Vieska
Rozloha / Area: 184 ha Nadmorská výška / Altitude: 120 - 125 m
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, U, W, 6, prevažujúce typy: Tp, U, M, 6

Stručná charakteristika:
Rozsiahle močiare a zárasty trsti Phragmites australis v plytkej depresii potoka Paríž v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Podunajskej pahorkatiny, ktoré sú významnou hniezdnou lokalitou vodného vtáctva (predovšetkým Passeriformes, najvýznamnejšia hniezdna lokalita Acrocephalus melanopogon a Panurus biarmicus na Slovensku), s vysokou koncentráciou hniezdiacich párov; migračná zastávka sťahovavých vodných vtákov. Národná prírodná rezervácia.
Overview:
Extensive marshes, covered almost exclusively by Phragmites australis and Typha latifolia, located in a shallow depression in the SE part of the Podunajská Nížina Lowland and Podunajská Pahorkatina Hills. An important breeding site of waterbirds (especially warblers with a high concentration of breeding pairs of 14 species) and resting site for migrating waterbirds; this is the most important breeding site of Moustached Warbler (Acrocephalus melanopogon) and Bearded Tit (Panurus biarmicus) in Slovakia. National Nature Reserve.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných trsťových močiarov, charakteristických pre panónsku biogeografickú oblasť, dnes už zriedkavých v stredoeurópskych nížinách.
2, 3 - v lokalite sa vyskytujú zraniteľné a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a ich spoločenstvá, boli tu zistené niektoré nové druhy pre faunu SR a pravidelne sa tu vyskytuje veľký počet vodných vtákov.
4 - má osobitný význam ako hniezdisko na vodu viazaných spevavcov, hniezdisko, migračná zastávka a zimovisko iných vodných vtákov, miesto rozmnožovania rýb, obojživelníkov, cicavcov, ale aj hmyzu a ďalších skupín živočíchov.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelo upravený. Geológia: Podklad tvoria pliocénne sladkovodné a čiastočne brakické íly, miestami so štrkmi a pieskami. Na niektorých miestach vystupujú na povrch, ale väčšinou sú pokryté kvartérnymi sedimentami, sprašami a sprašovými hlinami, deluviálnymi hlinami a miestami aj štrkmi a pieskami riečnych terás. Dno doliny tvoria prevažne hlinité a piesčitohlinité holocénne riečne uloženiny. Pôdne typy: Černozeme na sprašiach, hnedozeme na sprašových hlinách, karbonátové čiernice na hlinitých riečnych uloženinách v nive potoka a rešelinové pôdy v močiaroch.

Geomorfológia: Povodie potoka Paríž leží v Hronskej pahorkatine, prevažuje rovinný až pahorkatinný reliéf s relatívnymi výškovými rozdielmi od niekoľkých metrov po 100-200 m. Povodie potoka Paríž leží vo výške 109 - 285 m n.m. Jeho údolie je pomerne úzke, ale v hornej časti lokality sa rozširuje a vytvára panvu cca 3 km dlhú a 1 km širokú. V Gbelciach sa údolie prudko zužuje a vytvára úzke hrdlo.

Hydrológia: Potok Paríž je pravostranný prítok Hrona pred jeho ústím do Dunaja a jeho povodie (celková výmera povodia 232,78 km2, čiastkové povodie ramsarskej lokality 141 km2). Celková dĺžka toku je 41,5 km. V úseku s ramsarskou lokalitou tečie zo SZ na JV (gradient 1,5 - 0 ‰). Priemerný ročný prietok je 0,299 m3.s-1. Najvyššie prietoky sa vyskytujú vo februári - máji. Minimálne prietoky dosahuje v júli, najsuchším obdobím je september a toto obdobie sa predlžuje až do zimy. Maximálna hĺbka vody dosahuje 1,5 m. Kvalita vody: Voda je znečistená splaškami z obcí a malých prevádzok v povodí. Klíma: Územie leží v teplej a suchej klimatickej oblasti s priemernou teplotou okolo 9,5 °C; teplota v januári sa pohybuje medzi -1 až -3 °C, v apríli medzi 9 - 8 °C, v júli 21 - 20 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok v území je 560 mm a minimum dosahuje 380 mm (vo vegetačnom období 320 - 380 mm, v zime 230 - 270 mm). Priemerná ročná evaporácia z otvorenej vodnej hladiny je 425 - 450 mm. Espäť

Dátum zapísania / Designation date: 2.7.1990
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 14´ N, 17° 13´ E
(48° 12´ 20´´ - 48° 15´ N, 17° 12´ 10´´ - 17° 15´ 30´´ E)
Okres / District: Pezinok, Senec Obec/k.ú. / Village: Svätý Jur, Chorvátsky Grob
Rozloha/Area: 1136,6 ha Nadmorská výška / Altitude: 130 m
Typ mokrade/Wetland Type: M, N, Tp, Ts, U, W, Xf, 2, 4, 7, 8, 9; prevažujúce typy: Xf, Ts, W, 2, 7

Stručná charakteristika:
Izolovaný komplex jelšového slatinného lesa, najväčší a najzachovalejší na Slovensku a v strednej Európe, obklopený zamokrenými lúkami a pasienkami, tokmi, kanálmi, vodnými plochami a zvyškom nížinného teplomilného dubovo-brestového lesa v depresii západnej časti Podunajskej roviny pozdĺž východných svahov Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku. Cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev s veľkým hydrologickým významom. Národná prírodná rezervácia.
Overview:
Isolated complex of fen alder (Alnus glutinosa) forest, the largest and best?preserved virgin alder forest in Slovakia and Central Europe, surrounded by wet grasslands, open water bodies and thermophilous oak forests in a depression of the Danube Lowland along E slopes of the Malé Karpaty Mts in SW Slovakia. Valuable habitats of indigenous, rare and endangered species and communities, considerable hydrological values. National nature reserve.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom reliktného prírodného typu pôvodného jelšového slatinného lesa v minulosti rozšíreného v strednej Európe, ale v súčasnosti vzácneho a neobvyklého v tejto oblasti.
2, 3 - v území sa nachádza vyše 120 druhov rastlín zaradených do Červeného zoznamu (okolo 50 druhov je považovaných za vzácne, zraniteľné alebo ohrozené na Slovensku a/alebo v Európe), má veľký význam pre endemické druhy rastlín (Cirsium brachycephalum); žije tu približne 330 významných druhov živočíchov (vyše 100 druhov je ohrozených alebo chránených), vrátane nových druhov (Batrachobdella slovaca Košel, 1972; Hirudinea) a niektorých subboreálnych druhov Ephemeroptera (Arthroplea congener, Paraleptophlebia werneri), ktoré tu dosahujú južnú hranicu svojho geografického rozšírenia; významné je aj vzácnymi a ohrozenými spoločenstvami.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Územie leží na styku dvoch základných štrukturálnych jednotiek - Malých Karpát na SZ a Podunajskej roviny v JV časti. Horniny kryštalinika Malých Karpát sú zastúpené kyslými vyvrelinami - granitmi až granodioritmi s polohami pegmatitov - a ich metamorfitmi - kryštalickými bridlicami, ktoré boli v štvrtohorách zvetrané do rozličných kamenisto-piesočnato-hlinitých eluviálno-deluviálnych plášťov. Podunajská rovina ako súčasť Panónskej panvy vznikala poklesmi zemskej kôry v treťohorách. Morskému a jazernému vývoju zodpovedajú rozsiahle súvrstvia sedimentačných hornín, pieskovcov, zlepencov, vápencov, ílov, slieňov, pieskov, ktoré však nevystupujú na povrch. Koncom treťohôr nastúpilo obdobie suchozemského vývoja nížiny, prejavujúce sa len výskytom tektonicky poklesnutých a čiastočne rozplavených staropleistocénnych terasových štrkopieskov. V mladšom pleistocéne až holocéne sa v okrajových častiach Podunajskej roviny priliehajúcich k Malým Karpatom sformovali náplavové kužele potokov zo štrku a zahlineného piesku, s vložkami piesčitého ílu; najmladšie útvary fluviálnej sedimentácie majú vo vyvýšených častiach charakter akumulácií štrkopieskov, ktoré sa smerom k zníženinám menia na jemnejšie naplaveniny. Jadro lokality tvorí šúrska tektonická depresia s osobitným typom sedimentácie charakterizovaným akumuláciou organického materiálu v hydromorfných podmienkach a tvorbou slatinno-rašelinných formácií. Slatinno-rašelinná vrstva, ktorá je 1-2 m hrubá, sa tu začal tvoriť až v atlantiku, keď sa oblasť stala močiarom. Pôdne typy: Hydromorfné pôdy s typmi organozem typická (pH okolo 5,8), ktorá sa vyskytuje v centrálnej časti, vyskytujú sa aj organozeme glejové (prevažujúce pôdy, pH 5-6), gleje, čiernice organozemné a čiernice glejové a typické. 

Geomorfológia: Tektonické pohyby a akumulačné procesy formovali relatívne homogénne ploché tvary depresie, plytkej panvy vyplňujúcej sa rašelinou. Hydrológia: Územie patrí do povodia Dunaja. Niektoré toky v SV časti sú v čiastkovom povodí Čiernej vody, ďalšie sú v povodí Šúrskeho kanála, ale obidva hlavné toky ústia do Malého Dunaja. Najväčšie prietoky sa vyskytujú v marci, minimálne prietoky sú v novembri. Vysoké prietoky môžu byť aj vo februári - apríli a na konci jesene a začiatku zimy je výrazné podružné zvýšenie vodnosti. Súčasný vodný režim územia je predovšetkým výsledkom zasahovania do odtokových pomerov systému potokov a kanálov. Stojaté vody sú zastúpené štrkoviskom, rybníkom (10,9 ha) a malými rybníčkami v areáli Biologickej stanice. Hladina podzemnej vody kolíše medzi 0 - 2,7 m pod povrchom. Hĺbka povrchovej vody v lese môže dosiahnuť vyše 0,7 m a v umelých jazierkach 2 m. Najsuchšie obdobie je od konca augusta do polovice novembra. Kvalita vody: Podľa ukazovateľov kvality povrchovej vody na základe koncentrácie Ca, Mg, K, S a N (N-NH4) je kvalita vody hodnotená ako dobrá alebo veľmi dobrá; v niektorých tokoch boli zaznamenané vyššie koncentrácie NO3 a tieto toky boli klasifikované ako znečistené. Najnižšia kvality vody bola zaznamenaná v Čiernej vode (vyššie koncentrácie síranov, dusičnanov, rozpustných látok, vápnika). Acidita zisťovaná v 7 tokoch kolísala od pH 6,89 do 7,56 (7,51-8,30 v podzemnej vode). Vodivosť bola nameraná v hodnote 227,9 - 966 mS.cm-1. Klíma: Územie patrí do teplej, mierne vlhkej oblasti s miernymi zimami. Priemerná teplota vzduchu v januári je nad -3 °C, v júli 20,1 °C, priemerné ročné zrážky dosahujú 530-650 mm.

Dátum zapísania / Designation date: 2.7.1990
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 41´ N, 22° 04´ E
(48° 40´ 40´´ - 48° 42´ 10´´ N, 22° 03´ 30´´ - 22° 05´ 50´´ E)
Okres/District: Michalovce, Sobrance
Obec/k.ú. / Village: Iňačovce, Blatná Polianka
Rozloha / Area: 424,6 ha
Nadmorská výška / Altitude: 100 - 102 m

Typ mokrade/Wetland type: Ts, W, 1, 2, 3, 4, 6; prevažujúce typy: 2, 1, W, 4, Ts, 6, 3

Stručná charakteristika:
Lokalita leží v Senianskej depresii, ktorá bola v minulosti rozsiahlou sezónne zaplavovanou mokraďou Východoslovenskej roviny, na významnej migračnej trase vodných vtákov. Zahŕňa jeden veľký rybník s priľahlými periodicky zaplavovanými lúkami a krovitými močiarmi, ako aj 28 produkčných rybníkov. Je to jedna z najvýznamnejších hniezdnych lokalít a migračných zastávok vzácnych, ohrozených (vrátane globálne ohrozených) a zraniteľných vodných vtákov na Slovensku. Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia a jej ochranné pásmo.
Overview:
The site is located in Senné Depression, a formerly seasonally-inundated large, flat wetland within the Východoslovenská Rovina Lowland (East Slovakian Lowland) that lies on an important waterbird migration route. The site includes one large pond with adjacent seasonally-inundated grasslands and shrub swamps and 28 fish?farming ponds. It is one of the most important breeding and resting sites of rare, endangered and vulnerable waterbirds in Slovakia, including globally threatened and migratory species. The site is protected as a national nature reserve and its buffer zone.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
2 - v území žije veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov rastlín (32 ohrozených druhov) a živočíchov, predovšetkým vodných vtákov (144 druhov).
3 - lokalita má mimoriadny význam pre udržiavanie biologickej rozmanitosti severnej časti panónskej oblasti.
4 - v lokalite sa pravidelne vyskytujú významné počty hniezdiacich vodných vtákov, migrujúcich a zimujúcich vtákov.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný a umelý. Geológia: Východoslovenská nížina sa začala vyvíjať v neogéne v dôsledku tektonických poklesov. V ranom pleistocéne sa tu vyvinula výrazná tektonická depresia vyplnená usadeninami vulkanického a flyšového pôvodu. Územie je tvorené kvartérnymi mladoholocénnymi fluviálnymi sedimentami - hlinami, neogénnymi pestrými ílmi a štrkmi čečehovského súvrstvia.

Geomorfológia: Reliéf riečnych nív otvorených veternej erózii s rozsiahlou mokraďovou depresiou medzi agradačnými valmi; neotektonické pohyby stále prebiehajú. Pôdy: Nivné pôdy glejové a oglejené (pelitické) na veľmi ťažkých nivných sedimentoch a podľa druhu pôdy ílovité.

Hydrológia: Územie sa nachádza v povodí Laborca. Rybníky sú napájané riečkou Okna (rozloha povodia 150,7 km2) s rozdeľovacím objektom pri Blatnej Polianke a systémom kanálov, ktoré ústia do Čiernej vody. Množstvo vody odoberanej z Okny pre systém rybníkov bolo stanovené na maximálne 2,5 m3.s-1. Kvalita vody: V toku Čierna voda bola zisťovaná prostredníctvom BSK5, CHSKMn, chemických a fyzikálnych ukazovateľov a biologických/mikrobiologických indikátorov a bola kategorizovaná do II. a/alebo III. triedy (voda čistá až znečistená). Hĺbka vody: Maximálne 2 m. V hlavnom rybníku je priemerná hĺbka vody 0,7 m. V najväčšom rybníku (rezervácia) je stála voda a maximálne sezónne rozdiely výšky hladiny sú 0,4 m. Hospodárske rybníky sú napúšťané vodou podľa plánu hospodárenia. Priľahlé lúky sú sezónne zaplavované. Výška hladiny podzemnej vody dosahuje 0,5 - 0,0 m pod povrchom alebo môže byť mierne nad povrchom; priemerná výška hladiny podzemnej vody v tomto území je medzi 0,89 až 1,71 m. Klíma: Územie patrí do podoblasti mierne vlhkej, okrsku teplého, mierne suchého až mierne vlhkého, s chladnou zimou. Priemerná teplota v januári je -3 °C, v júli 19,7 °C, priemerná ročná teplota je 9,1 °C. Ročný úhrn zrážok v oblasti je 593 mm (v rozmedzí 304 - 1050 mm) s maximom v júli (79 mm) a minimom v marci (31 mm).

Dátum zapísania / Designation date: 26.5.1993
Lokalizácia / Geographical coordinates: 47° 44´ 30´´ - 48° 34´ 25´´ N, 17° 08´ 10´´ - 17° 51´ 40´´ E
Okres / District: Bratislava II, Bratislava V, Dunajská Streda, Komárno, Senec Obec/k.ú. / Village: Baka, Bodíky, Bratislava, Číčov, Čunovo, Dobrohošť, Gabčíkovo, Hamuliakovo, Kalinkovo, Klížska Nemá, Kľúčovec, Kyselica, Medveďov, Mliečno, Nové Košariská, Podunajské Biskupice, Rohovce, Rusovce, Ružinov, Sap, Trávnik, Veľké Kosihy, Vojka nad Dunajom, Zlatná na Ostrove
Rozloha / Area: 14 488 ha Nadmorská výška / Altitude: 121,7 m (108,4 - 135 m)

Typ mokrade / Wetland type: L, M, O, P, Tp, Ts, W, Xf, 1, 4, 6, 7, 9; prevažujúce typy: L, Xf, M, W, Ts, Tp, 6, 7, 4, 1, 9

Stručná charakteristika:
Hlavný tok rieky Dunaj a jej ľavý breh v pohraničnej polohe pozdĺž hraníc s Maďarskom (80 km úsek medzi Bratislavou a Zlatnou na Ostrove), s dobre vyvinutým systémom ramien, mŕtvych ramien, piesčitých a štrkových brehov. Územie je tvorené lužnými lesmi, močiarmi a mokrými lúkami, ktoré poskytujú biotop pre mnohé vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Dunajské luhy s prísnejšou ochranou niektorých lokalít.
Overview:
Main stream of the Danube River and its left bank along the border with Hungary (80 km long section between Bratislava and Zlatná na Ostrove) with a well-developed branch system, oxbow lakes, sand and gravel banks. This area consists of floodplain forests, swamps and lowland meadows. Habitats support many threatened and rare species of plants and animals. Most of the site is situated in the Dunajské luhy Protected Landscape Area.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - systém riečnych ramien a mŕtvych ramien na slovensko-maďarskom úseku Dunaja patrí k najväčším vnútrozemským deltám v strednej Európe a je reprezentatívnym a zriedkavým príkladom prírodného a prírode blízkeho typu mokrade v panónskej oblasti.
2, 3 - v území žije veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov rastlín a živočíchov alebo spoločenstiev. V biotopoch ekosystémov Dunaja bolo napr. zistených 109 druhov mäkkýšov a vyše 1800 druhov chrobákov, vrátane nových a jedinečných druhov. Je biotopom pre mnohé ohrozené a vzácne vtáky a cicavce.
4 - Dunaj je biokoridor medzinárodného významu, ktorý využívajú značné počty vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov živočíchov.
5, 6 - v území sa pravidelne vyskytuje viac ako 20 000 vodných vtákov a sezónne sa tu zdržiavajú veľké počty Podicipediformes, kormoránov, Ciconiiformes, Anseriformes, Gruiformes a Charadriiformes.
7, 8 - v Dunaji žije najväčší počet sladkovodných druhov rýb v porovnaní s ostatnými stredoeurópskymi riekami. V slovenskom úseku Dunaja bolo zistených 62 taxónov rýb (85 % ichtyofauny Slovenska) a ramenný systém je dôležitým neresiskom.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Územie s úplnou prevahou holocénych nivných sedimentov, ležiacich na pieskových, štrkových a ílových neogénnych sedimentoch pontu a panónu. Geomorfológia: Stredná časť územia bola tvorená početnými meandrami a ramenným systémom Dunaja. Vo východnej časti sa vyskytuje veľa bývalých ramien a mŕtvych ramien. Hydrológia: Územie je najhodnotnejšou vodohospodárskou oblasťou Slovenska. Priemerný ročný prietok Dunaja je 2025 m3.s-1. Záplavy sa vyskytujú najmä v lete (45,2 %) a na jar (39,8 %), Hydrologický režim územia určuje Dunaj so svojimi prietokmi. Prirodzené záplavy inundačného územia boli v minulých dvoch až troch desaťročiach obmedzené z dôvodu zaklesnutia dna koryta Dunaja (znížená akumulácia piesku a štrku spôsobená výstavbou priehrad v Rakúsku a Nemecku a intenzívnou ťažbou štrkopieskov z koryta Dunaja). V súčasnosti je hydrologický režim územia riadený dočasným manipulačným poriadkom, ktorý schvaľuje orgán ochrany životného prostredia. Podľa tohto manipulačného poriadku sa pod Bratislavou (hať Čunovo) prepúšťa do koryta Dunaja 400-600 m3.s-1 vody, zvyšok vody je odvádzaný prívodným kanálom pre energetické a plavebné využitie do Gabčíkova. Riadenie umelých záplav ramennej sústavy Dunaja umožňuje napúšťací objekt v Dobrohošti. V jesenno-zimnom režime priteká týmto objektom do ramennej sústavy 15 m3.s-1 vody, v jarno-letnom 28-40 m3.s-1. Záplavový režim sa stanovuje každoročne na pokyn osobitnej poradnej skupiny riadenej Ministerstvom životného prostredia SR. Zámerom je simulovať režim prirodzených záplav v závislosti od hydrologických pomerov na Dunaji. Na reguláciu vody v jednotlivých častiach ramennej sústavy slúžia vybudované priečne línie, ktoré rozdeľujú inundačné územie na 7 sekcií. Pri umelej záplave dochádza k zaplaveniu 60-70 % inundačného územia. V hornej časti (od rkm 1860 po rkm 1851,7) sa pôvodné koryto Dunaja nachádza pod vzdutou hladinou zdrže. Časť vôd Dunaja je v rkm 1842 zo zdrže prevedená do derivačného kanála, ktorý ústi do pôvodného koryta Dunaja v rkm 1811. Kvalita vody: Podľa ukazovateľov kvality povrchovej vody je hodnotená ako dobrá alebo veľmi dobrá; v niektorých ukazovateľoch je však klasifikovaná ako znečistená. Klíma: Územie patrí do najteplejšej a najsuchšej oblasti Slovenska s priemernou ročnou teplotou 9,8 °C. Zrážky sú veľmi nízke, priemerné ročné úhrny dosahujú 550 mm.

Dátum zapísania / Designation date: 2.7.1990
Lokalizácia / Geographical coordinates: 47° 46´ N 17° 43´ E
Okres / District: Dunajská Streda, Komárno
Obec/k.ú. / Village: Číčov, Kľúčovec
Rozloha / Area: 135,12 ha
Nadmorská výška / Altitude: 110 m
Typ mokrade/Wetland type: O

Stručná charakteristika:
Mŕtve rameno Dunaja na jeho ľavom brehu, mimo súčasného inundačného územia. Významné refúgium ojedinelých vodných a mokraďových spoločenstiev živočíchov a rastlín. Charakterizované je nepravidelným tvarom, nepravidelnosťou brehov, pohybom vody, výškou vodného stĺpca a rozlohou vodnej hladiny, stupňom zazemnenia atď. Národná prírodná rezervácia, súčasť CHKO Dunajské luhy. Ramsarská lokalita od roku 1990, v roku 1998 včlenená do rozšírenej ramsarskej lokality Dunajské luhy.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodného typu stáleho sladkovodného jazera, charakteristického pre panónsku biogeografickú oblasť.
2, 3 - v lokalite sa vyskytujú zraniteľné a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a ich spoločenstvá, významná lokalita vodného vtáctva.
4 - je významným hniezdiskom, migračnou zastávkou a zimoviskom vodných vtákov, miesto rozmnožovania rýb, obojživelníkov, cicavcov, hmyzu a ďalších skupín živočíchov.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelo upravený. Geologické pomery: Podklad tvoria prevažne neogénne íly - nánosy panónskeho jazera, prekryté kvartérnymi sedimentami štrkov, pieskov, spraší a povodňových kalov. Pôdne typy: Prevažujú čiernice typické karbonátové, sprievodné čiernice glejové, lokálne organozeme na karbonátových nivných sedimentoch.

Geomorfológia: Geomorfologická oblasť Podunajská nížina, celok Podunajská rovina. Jazero typu paleopotamál. Klimatické pomery: Územie s teplou, suchou nížinnou klímou s miernou zimou a dlhším slnečným svitom, priemerná ročná teplota je 9,9 oC, priemerná teplota v júli je 20,5 - 19,5 oC, v januári -1 až -4 oC. Najteplejším mesiacom okrem júla býva august. Najchladnejším mesiacom okrem januára býva február, výnimočne aj december. Priemerné množstvo zrážok je 560-570 mm, s maximom v máji, júni alebo júli, minimum pripadá na február alebo január. Počet dní so zrážkami býva 90-100. Prevládajúce vetry sú SZ a JV.

Hydrologická charakteristika: Územie je ovplyvňované najmä tokom Dunaja, z ktorého je mŕtve rameno napájané podpovrchovým priesakom. V závislosti od výšky hladiny vody v ramene býva okolité územie podmáčané, pri vysokých stavoch zaplavované. Od polovice leta podzemná voda klesá, pretože prevláda výpar nad zrážkami. Priemerná hĺbka vody v ramene sa pohybuje okolo 3 m, najväčšia nameraná hĺbka bola 7,5 m. Zo strany Žitného ostrova ústi do ramena spojovací kanál Vrbina - Medveďov a Čilizský kanál. Z hľadiska režimu odtoku ide o oblasť vrchovinno-nížinnú, s dažďovo-snehovým typom odtoku, s akumuláciou vôd v decembri až januári, vysokou vodnosťou vo februári až apríli; najvyššie Qmax v marci, najnižšie Qmax v septembri; podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je výrazné. Kvalita vody: Eutrofizácia vody spôsobená nadmerným rozvojom biomasy, zmena kyslíkového režimu v dôsledku zahnívania nahromadených rastlinných zvyškov, prehriatia plytkej vody v letných mesiacoch. V 60. a 70. rokoch vplyv splachov rôznych chemikálií z okolitej poľnohospodárskej pôdy do ramena a letecká aplikácia biocídov proti komárom v blízkosti územia.

Dátum zapísania / Designation date: 26.5.1993
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 10´ 30´´ - 48° 41´ N, 16° 50´ - 16° 58´ 30´´ E
Okres / District: Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica Obec/k.ú. / Village: Bratislava (Devín, Devínska Nová Ves), Brodské, Gajary, Kúty, Malé Leváre, Moravský Svätý Ján, Sekule, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor
Rozloha / Area: 5 380 ha Nadmorská výška / Altitude: 134-156 m

Typ mokrade / Wetland type: M, O, P, Tp, Ts, U, W, Xf, 4, 7, 9; prevažujúce typy: M, O, P, Tp, Ts, Xf

Stručná charakteristika:
Územie zahŕňa slovenský úsek rieky Morava medzi Brodským a ústím do Dunaja a najcennejšiu časť nivy pri hraniciach s Českou republikou a Rakúskom, so zachovalými a vyvinutými komplexami rôznych mokradí - tokov, kanálov, ramien, močiarov, periodických mlák, mokrých lúk a pasienkov, lužných lesov a pod. Väčšia časť leží v území CHKO Záhorie a zahŕňa aj niektoré rezervácie.
Overview:
The site includes the Slovak section of the Morava River between Brodské and its confluence with the Danube as well as the most valuable part of the floodplain area near the Czech and Austrian borders, with a well preserved and developed complex of diverse wetlands - streams, canals, river branches, swamps, seasonal pools, wet grasslands, forests etc. Most of the site is included in the Záhorie Protected Landscape Area. Parts of the site have been designated as nature reserves.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných a prírodným blízkych typov mokradí viazaných na riečne ekosystémy v strednej Európe, v súčasnosti vzácnych a neobvyklých v tejto oblasti.
2, 3 - územie sa vyznačuje vysokou biodiverzitou (okolo 600 druhov siníc a rias, 800 druhov vyšších rastlín, 100 druhov mäkkýšov, 200 druhov pavúkov, 25 druhov vážok, vyše 300 druhov chrobákov, 14 druhov obojživelníkov, 256 druhov vtákov, 43 druhov cicavcov, z ktorých mnohé sú zaradené do Červeného zoznamu IUCN alebo národných červených zoznamov); významné je aj vzácnymi a ohrozenými spoločenstvami.
4 - územie je významným stanovišťom migrujúcich druhov vtákov a zimoviskom vodného vtáctva.
7, 8 - v ramsarskej lokalite žijú veľké počty pôvodných druhov rýb (45-48 druhov) a ich populácií, doložená bola reprodukcia 28 druhov.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Podklad je tvorený málo priepustnými až nepriepustnými sedimentami. V miestach, kde ílovité horniny dosahujú na povrch, dochádza k stagnácii záplav a podzemných vôd alebo k saturácii pôdy. Tieto sedimenty sú prevažne pokryté 10-15 m vrstvou priepustných usadenín piesčito-hlinitých sedimentov. Na nich sú uložené menej priepustné holocénne aluviálne hliny rozličných typov. Pôdne typy: Dominantnými pôdnymi typmi sú fluvizeme a čiernice. Fluvizem siaha v rôzne širokom páse 1 až 1,5 km od rieky. Vo vzdialenejšej časti od rieky (0,6 do 1,5 km) sa vyvinuli na starších sedimentoch čiernice. V južnej časti prevládajú kyslejšie pôdy (mierne kyslé až kyslé), v severnom úseku zásaditejšie - neutrálne až mierne alkalické. Pôdy v medzihrádzovom území sú vo všeobecnosti kyslejšie. Geomorfológia: Fluviálna rovina na fluviálnych nivných sedimentoch, fluviálno-eolická zvlnená rovina až dunová zvlnená rovina na fluviálnych terasových sedimentoch a viatych pieskoch. Na slovenskom úseku je Morava nížinná rieka s veľmi malým spádom (priemerne 0,18 %), ktorá sa zarezáva do kvartérnych sedimentov eolického a fluviálneho pôvodu a vytvára meandrujúci tok s hustou sieťou ramien a meandrov. Hydrológia: Územie patrí do povodia Dunaja. Priemerný ročný prietok Moravy je 111 m3.s-1, priemerná rýchlosť toku je približne 0,7-0,8 m.s-1. Povodie Moravy má 26 580 km2, leží zväčša na silikátových horninách Českého masívu. Priľahlý pás územia k Morave má zmenenú hydrologickú sieť, nie je priamo odvodňovaný prirodzenými tokmi, ale sústavou kanálov. Nachádzajú sa tu aj zvyšky starých ramien Moravy bez priameho spojenia s tokom. Nízke prietokové stavy sa vyskytujú prevažne koncom leta a začiatkom jesene (IX.-X.), menej v zime (I.). Kvalita vody: Ukazovatele kvality povrchovej vody radia tok Moravy medzi znečistené rieky. Najhoršie sú výsledky analýz základného chemického zloženia a biologické a mikrobiologické ukazovatele (V. trieda čistoty - zvýšený obsah N-NO2, baktérie), podľa kyslíkového režimu a doplnkových chemických ukazovateľov patrí do III.-IV. triedy čistoty. Podľa obsahu ťažkých kovov zaraďujeme Moravu do II.-III. triedy čistoty (zvýšený obsah Zn). Klíma: Územie patrí do teplej, mierne suchej oblasti s miernymi zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí 9,0-9,6 °C, priemerné teploty v januári sú -2 až -2,5 °C, v júli 19,6 až 20,1 °C. Ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozpätí 550 - 650 mm. Na zrážky sú najbohatšie letné mesiace (V-VIII), druhé maximum zrážok je v jesennom období (X-XI); najnižšie úhrny zrážok sú v zimnom a skorom jarnom období (I-III).

Dátum zapísania / Designation date: 26.5.1993
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 26´ 47´´ - 48° 30´ 57´´ N, 21° 53´ 37´´ - 22° 08´ 39´´ E
Okres / District: Michalovce, Trebišov Obec/k.ú. / Village: Bačka, Beša, Boľ, Boťany, Čičarovce, Čierna, Kapoňa, Kapušianske Kľačany, Leles, Oborín, Poľany, Ptrukša, Soľnička, Veľké Kapušany, Veľké Slemence, Zatín
Rozloha / Area: 4 358 ha (spresnená 4 404,7 ha) Nadmorská výška / Altitude: 100 m (99 - 103 m)

Typ mokrade / Wetland type: M, O, P, Tp, Ts, W, Xf, 4, 7, 9; prevažujúce typy: P, Tp, M, Xf, 4, Ts, W, 9, 7

Stručná charakteristika:
Územie zahŕňa časť medzihrádzového priestoru rieky Latorica od hraníc s Ukrajinou po sútok s Laborcom na území CHKO Latorica v južnej časti Východoslovenskej roviny, so spleťou ramien, periodicky zaplavovaných biotopov, s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a pasienkami. Zastúpené sú vzácne a zriedkavé vodné a močiarne biocenózy nížinných inundovaných biotopov. Súčasťou územia sú aj niektoré rezervácie.
Overview:
The site includes a part of floodplain area of the Latorica River within the levees, from the Ukrainian borders to the confluence with the Laborec River in the Latorica Protected Landscape Area, in S part of the East Slovakian Lowland. Well developed system of branches, seasonally inundated habitats with adjacent floodplain forests and grasslands. Threatened and rare aquatic and swamp biocoenoses of lowland flooded habitats are represented. Several nature reserves are included in the site.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - systém riečnych ramien, mŕtvych ramien a rozmanitých zriedkavých mokraďových biotopov na slovensko-ukrajinsko-maďarskom rozmedzí je reprezentatívnym príkladom prírodných a prírodným blízkych typov mokradí v panónskej oblasti.
2, 3 - v území žije veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov rastlín a živočíchov alebo spoločenstiev.
4 - Latorica je biokoridor medzinárodného významu, ktorý využívajú značné počty vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov živočíchov.
7, 8 - v Latorici žije veľký počet pôvodných sladkovodných druhov rýb, ktoré sa tu rozmnožujú.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Územie sa vytvorilo na štrkovito-piesčitých náplavoch vrchného miocénu až pliocénu zanesením ílovitými a hlinito-piesčitými nánosmi. Sedimenty sú prevažne pozostatkami starých zazemnených ramien a meandrujúcich tokov v holocéne. Geomorfológia: Územie má typický charakter poriečnej roviny s minimálnym sklonom reliéfu, v ktorom sa nachádza sústava poriečnych biotopov (živých a mŕtvych ramien, depresií, močiarov a pod.), ale aj odvodňovacích kanálov. Pôdy: Prevažujú ťažké až extrémne ťažké pôdy s jemnou zrnitosťou, ktoré sú slabo kyslé, s veľmi vysokou alebo vysokou sorpčnou kapacitou, s vysokým obsahom humusu. Od nich sa výrazne odlišujú pôdy pieskových dún a pokrovov, ktoré majú hrubšiu zrnitosť, malú sorpčnú kapacitu, neutrálnu reakciu a podstatne nižší obsah humusu. Ich zastúpenie je však malé. Z pôdnych typov prevládajú nivné (fluvizem), nivné oglejené (pseudoglej) a nivné glejové pôdy. Hydrológia: Latorica je cezhraničná rieka, ktorá pramení vo Východných Karpatoch na Ukrajine. Hydrologický režim územia je determinovaný prevládajúcim flyšovým podkladom a vejárovitým tvarom povodí Latorice a Laborca. Vzhľadom na to, že východokarpatský flyš je málo priepustný, s plytkým obehom podzemných vôd, zrážky sa prejavujú v zrýchlenom odtoku. Priemerný ročný odtok zrážok z tohto územia je 50 %, ale pri extrémnych povodňových situáciách až do 80 %. Veľké povodne sa vyskytujú najmä pri jarnom topení snehu, ale aj po výdatných krátkodobých lejakoch. Priemerný ročný prietok Latorice je 33,7 m3.s-1, v čase záplav sa zvyšuje až 23-násobne. Má charakter typickej nížinnej rieky, ktorá pôvodne vytvárala sieť meandrov a mŕtvych ramien. Kvalita vody: Hlavný tok Latorice v celom úseku ramsarskej lokality je dlhodobo charakterizovaný ako voda veľmi znečistená s vysokými koncentráciami nerozpustných látok, dusitanov (N-NO2), fenolov a koliformných baktérií. V povrchových vodách sa vyskytujú aj ťažké kovy, najmä Cd, Hg a Zn. Navyše je tok ohrozovaný a nepravidelne zaťažovaný tiež ropnými haváriami na Ukrajine. Klíma: Územie patrí do najteplejšej a najsuchšej oblasti Slovenska s prevládajúcim subkontinentálnym charakterom klímy. Typické pre túto oblasť sú chladné zimy (priemerná januárová teplota je -3 až -5 °C) a horúce letá s priemernou júlovou teplotou 19,5 - 20,5 °C a viac ako 50 letnými dňami (s maximálnou teplotou 25 °C). Ročný úhrn zrážok v oblasti je 530 až 650 mm. Vďaka rovinnému reliéfu a nízkym zrážkam je špecifický odtok z územia pod 1,5 l.s.km-2.

Dátum zapísania / Designation date: 17.2.1998
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 31´ N, 17° 09´ E (48° 28´ - 48° 35´ 30´´ N, 17° 02´ - 17° 20´ E)
Okres / District: Malacky, Senica Obec/k.ú. / Village: Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Prievaly, Rohožník, Sološnica, Vojenský obvod Záhorie
Rozloha / Area: 560 ha Nadmorská výška / Altitude: 150 m (138-165 m)
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, Ts, U, W, Xf; prevládajúce typy: M, Xf, W, Ts, Tp

Stručná charakteristika:
Časť neregulovaného toku rieky Rudava (ľavostranný prítok Moravy), ktorý preteká cez viate piesky Záhorskej nížiny na západnom Slovensku, a časť toku Rudávky. Zachovalý komplex meandrujúcich tokov a priľahlých mokradí sprevádzaný svojráznou vegetáciou so vzácnymi spoločenstvami; reprezentatívna ukážka ekosystému malých nížinných tokov s lužnými lesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašelinnými spoločenstvami, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov.
Overview:
Part of the natural section of the Rudava River (the left tributary of the Morava River), flowing through the sand dunes of the Záhorská nížina Lowland in western Slovakia, and a part of the Rudávka stream. A well preserved complex of meandering streams and adjacent wetlands with special vegetation and valuable communities; a representative example of floodplain ecosystems of small lowland rivers with forests, wet meadows, swamps, peat bogs, fens and surrounding sand dunes.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - väčšina mokraďových ekosystémov alúvia Rudavy je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných a poloprírodných typov mokradí typických pre strednú Európu.
2, 3 - územie má osobitný význam pre ochranu biodiverzity v rámci biogeografickej oblasti pre svoju veľkosť, relatívne nenarušený charakter a jedinečnú kompozíciu rastlinných a živočíšnych druhov a ekosystémov; vyskytujú sa tu dostatočne veľké populácie vzácnych, zraniteľných alebo ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
4 - pre niektoré druhy má územie osobitný význam ako ich biotop počas kritického obdobia ich životného cyklu (migrácie a reprodukcia rýb, reprodukcia obojživelníkov, reprodukcia a zimovanie vtákov, ale aj vážok a iných vodných bezstavovcov).

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný. Geológia: Podklad tvoria nespevnené neogénne sedimenty a kvartérne sedimenty - aluviálne naplaveniny, rašelina, eolické piesky. Pôdne typy: kambizeme, pseudoglejové pôdy, organozem. Chemizmus substrátu je extrémne kyslý, čo sa odráža na extrémnych pôdnych a vegetačných pomeroch. Geomorfológia: Územie patrí do geomorfologického celku Borskej nížiny, ktorá je súčasťou Záhorskej nížiny. Tok Rudavy vznikol neskoršie ako viate piesky, ktoré boli naviate najviac v dobách medziľadových. Rudava vznikla sústredením tokov v malokarpatskej depresii a prerezaním komplexu viatych pieskov pri poklese rieky Morava. Preto sa tu stretávajú dva typy reliéfu: eolický, vytvorený vetrom, a fluviálny, vytvorený činnosťou vodného toku. Na väčšine toku je rieka nezregulovaná a vytvára meandre. Hydrológia: Rudava je 45 km dlhý ľavostranný prítok Moravy (povodie Dunaja). Plocha povodia je 439 km2. Podľa režimu odtoku patrí do nížinnej oblasti s dažďovo-snehovým typom režimu odtoku. Nadpriemerne bohatý na vodu je marec a apríl a aj november a december. Najvyššie mesačné prietoky bývajú v marci, najnižšie v septembri. Priemerný ročný prietok je 0,51 m3.s-1. Lesnatosť povodia je 60 %. Najvýznamnejším prítokom Rudavy je potok Rudávka, ktorý je z väčšej časti zregulovaný. Kvalita vody: dobrá. Klíma: Územie patrí do teplej, mierne suchej oblasti s miernymi zimami. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí 9-10 °C, priemerné teploty v januári sú -2 až -2,5 °C, v júli 19,6 až 20,1 °C. Ročné úhrny zrážok sa pohybujú v rozpätí 600 - 700 mm. Priemerný ročný úhrn zrážok vo vegetačnom období je 260 - 390 mm.

Dátum zapísania / Designation date: 17.2.1998
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 46´ - 49° 03´ N, 18° 48´ - 18° 55´ E
Okres / District: Martin, Turčianske Teplice Obec/k.ú. / Village: Abramová, Benice, Blatnica, Blážovce, Bystrička, Dolná Štubňa, Dolný Turček, Dubové, Dvorec n. Turcom, Ďanová, Ivančiná, Jazernica, Kaľamenová, Kláštor pod Znievom, Košťany nad Turcom, Laskár, Ležiachov, Martin, Moškovec, Príbovce, Rakovo, Sklené, Slovany, Slovenské Pravno, Socovce, Trebostovo, Trnovo, Turčiansky Ďur, Turčiansky Peter, Turčianske Teplice, Valentová, Veľký Čepčín
Rozloha / Area: 466,89 ha Nadmorská výška / Altitude: 406 - 650 m
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, Ts, U, W, Xf, Y, 4; prevažujúce typy: M, Tp, Ts, U, W, Xf, Y

Stručná charakteristika:
Mozaika mokraďových ekosystémov rôzneho typu v Turčianskej kotline. Rieka Turiec vytvára meandrujúce, takmer prírodné koryto s málo narušeným vodným režimom, so zachovalou vegetáciou a spolu s viacerými prítokmi podmieňuje existenciu cenných priľahlých mokradí. Lokalita je významná z hľadiska diverzity bentických organizmov, rýb, mokraďových spoločenstiev, biogeografického, hydrologického aj krajinárskeho. Pozostáva z viacerých chránených a na ochranu navrhovaných mokraďových území.
Overview:
Diverse mosaic of wetland ecosystems of various types in the Turčianska Kotlina Basin. The Turiec River has a winding course with nearly natural physical channel conditions, hydric regime and vegetation, and along with some tributaries provides the physical settings for most of the valuable adjacent wetlands. The site is internationally important for diversity of benthic organisms, fish, wetland biotic communities, biodiversity and biodisparity, ecosystem, biogeographic and scenic values. It consists of several wetland sites, either protected or proposed for protection.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného a prírodnému blízkeho typu mokradí v oblasti Západných Karpát.
2 - v území žije veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a/alebo ohrozených druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev.
3 - lokalita má mimoriadny význam pre udržiavanie biologickej rozmanitosti vnútorných Západných Karpát
4 - v lokalite sa pravidelne vyskytujú významné počty hniezdiacich vodných vtákov, migrujúcich a zimujúcich vtákov, ale aj rýb, obojživelníkov a cicavcov.
7, 8 - v rieke a prítokoch sa vyskytujú významné populácie pôvodných druhov rýb a ich vývojových štádií, je neresiskom a odchovňou mlade týchto rýb.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Prevažne hlinité a iné jemnozrnné holocénne nivné sedimenty z andezitov v hornej časti (pôvodom z treťohorných vulkanických Kremnických vrchov), alebo z vápencov a dolomitov (predovšetkým z mezozoickej Veľkej Fatry) a hornín kryštalinika (z pohoria Žiar a Lúčanská Fatra) v strednej a dolnej časti. Geomorfológia: Plochá niva Turca a náplavové kužele jeho prítokov vypĺňajú centrálnu časť zvlnenej až pahorkatinnej Turčianskej kotliny (miestami s dobre zachovanými riečnymi terasami), ktorá je obklopená rozsiahlym komplexom vysokých (do 1 024,4 - 1 592 m n.m.) zalesnených pohorí. Riečny ekosystém Turca je charakterizovaný prevažne nenarušeným členitým korytom, početnými meandrami so striedaním plytších, mierne perejnatých úsekov s úsekmi hlbšími, pomaly tečúcimi, miestami širokou nivou a zriedkavými mŕtvymi ramenami. Pôdy: Prevažne fluvizeme až fluvizeme glejové, menej čiernice až čiernice glejové, luvizeme až kambizeme luvizemné a kambizeme nasýtené; takmer všetky typy sú mezobázické. Hydrológia: Priemerný ročný prietok Turca je 10,28 m3.s-1, najvyššie prietoky sú v marci - apríli, najnižšie v septembri, základnými hydrologickými charakteristikami sú pravidelné vybrežovanie a výskyt dočasných stojatých vôd v inundáciách. Kvalita vody: Oligosapróbna až alfa-mezosapróbna; sezónne pomerne silné zakalenie spojené s vysokým obsahom nerozpustných látok. Hĺbka vody: (0,1) 0,5 - 1 (2) m, sezónne kolísanie až do 2 (3) m. Povodie: 934 km2. Klíma: Územie patrí do mierne teplej, vlhkej až veľmi vlhkej oblasti s chladnou zimou. Priemerná teplota v januári je -4 až -6 °C, v júli 16 - 17 °C. Ročný úhrn zrážok v oblasti je 780 - 1000 mm.

Dátum zapísania / Designation date: 17.2.1998
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 03´ 45´´ - 48° 04´ 50´´ N, 18° 58´ 24´´ - 19° 04´ 34´´ E
Okres / District: Levice, Veľký Krtíš
Obec/k.ú. / Village: Ipeľské Predmostie, Šahy
Rozloha / Area: 410,87 ha
Nadmorská výška / Altitude: 124 - 132 m
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, Ts, Xf, 3, 4, 7, 9; prevažujúce typy: M, Tp, Ts, Xf

Stručná charakteristika:
Zvyšok rozsiahlejšieho mokraďového ekosystému povodia Ipľa na juhu stredného Slovenska v cezhraničnom úseku nadväzujúcom na rozľahlejšie mokrade v Maďarsku. Územie s veľkou koncentráciou prírodných hodnôt z hľadiska hydrologického, geomorfologického, botanického a zoologického. Hranice lokality sú totožné s hranicou navrhovanej CHKO Poiplie, ktorá obsahuje niektoré vyhlásené alebo navrhované chránené územia.
Overview:
The site comprises the last large wetland ecosystem in the Ipeľ River basin in the southern part of central Slovakia in a transboundary section of the river, connected with larger wetlands in Hungary. Remarkable natural values and phenomena significant from hydrological, geomorphological, botanical and zoological points of view are concentrated there. Boundaries of the site are identical with those of the proposed Protected Landscape Area Poiplie. Some designated and proposed reserves are also a part of this site.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných nížinných nivných ekosystémov panónskej biogeografickej oblasti, nadväzuje na rozsiahlejšie mokraďové ekosystémy na území Maďarska a je v ňom zachovaný jedinečný komplex mokraďových biotopov.
2, 3 - v území sa vyskytujú zraniteľné a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a ich spoločenstvá s dobrým stavom populácií a s vysokou diverzitou.
4 - územie je významným biotopom hniezdiacich a migrujúcich vodných vtákov, miestom rozmnožovania rýb, obojživelníkov, cicavcov, ale aj hmyzu a ďalších skupín živočíchov.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelo upravený. Geológia: Geologická stavba územia je jednoduchá. Ipeľ tečie vo vlastných náplavoch a vytvára niekoľko terás. Na povrchu sú zastúpené hlavne piesčité štrky holocénnych riečnych nív a povodňové hliny. Ojedinele sa vyskytujú eolické piesky. Pod týmito pomerne tenkými pleistocénnymi súvrstviami sa nachádza neogénne modrokamenské súvrstvie. Pôdne typy: Prevládajúcim pôdnym typom sú fluvizeme glejové na nekarbonátových nivných sedimentoch, ílovité až ílovitohlinité, lokálne zamokrené. Geomorfológia: Typický rovinatý reliéf nížinnej riečnej nivy, dotváraný terénnymi depresiami. Ipeľ má vyvinutý agradačný val, ktorý bol jednou z príčin dlhodobých záplav. Hydrológia: Celková rozloha čiastkového povodia Ipľa je 3649 km2. Priemerný ročný prietok v profile Ipeľ nad Krupinicou je 13,91 m3.s-1. V rozdelení priemerných ročných vodností prevláda jarný odtok, vo výskyte povodňových situácií prevláda jarné obdobie (február - apríl) s najčastejším výskytom kulminačných prietokov v marci. Malá vodnosť je sústredená do letno-jesennej periódy (júl - október) s minimom v septembri. Kvalita vody: Najnižšiu kvalitu (veľmi silne znečistená voda) dosahuje tok v biologických a mikrobiologických ukazovateľoch a najvyššiu kvalitu (veľmi čistá voda) v doplňujúcich chemických ukazovateľoch (v profile Slovenské Ďarmoty). Klíma: Územie patrí do teplej klimatickej oblasti, do teplej a suchej podoblasti a do teplého a suchého okrsku s miernou zimou. Priemerná teplota v januári dosahuje -2 až ?4 °C, v júli 18,5 ? 20 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 600-700 mm.

Dátum zapísania / Designation date: 17.2.1998
Lokalizácia / Geographical coordinates: 49° 25´ N, 19° 38´ E
Okres / District: Námestovo, Tvrdošín Obec/k.ú. / Village: Bobrov, Hladovka, Klin, Liesek, Námestovo, Oravské Hámre, Osada, Slanica, Suchá Hora, Štefanov, Ústie nad Priehradou, Trstená
Rozloha / Area: 9 264 ha Nadmorská výška / Altitude: 679 m (603,5 - 755 m)
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, Ts, U, W, Xf, Xp, 4, 6; prevažujúce typy: Xf, Xp, 6, M, Tp, Ts, W

Stručná charakteristika:
Lokalita zahŕňa fragmenty pôvodných rozsiahlych rašelinísk a močiarov Oravskej kotliny. Predstavuje pestrú mozaiku reprezentatívnych, zachovalých, hydrologicky a biologicky veľmi významných a jedinečných mokradí v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom, od súvislého komplexu pôvodných lesných rašelinísk cez nelesné rašeliniská a krovité močiare čiastočne prepojené ekosystémom podhorského toku, až po vodohospodársky dôležité a zoologicky zaujímavé umelo vytvorené jazero (Oravská priehrada). Územie je významné z hľadiska biodiverzity ako stanovište zriedkavých, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Horná Orava s niekoľkými menšími rezerváciami.
Overview:
The site includes fragments of the near-natural peatlands and swamps of the Orava Basin, and it is composed of a diverse mosaic of representative, well-preserved, hydrologically and biologically very important and unique wetlands - from a large complex of forested peatlands to non-forested shrub and open bogs partly interconnected by a submontane stream, with an artificial water reservoir in a transboundary position. The site is characterized by rich biodiversity and occurrence of rare and endangered plant and animal species. Most of the site overlaps with the Horná Orava Protected Landscape Area and it includes several reserves.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných a prírodným blízkych typov mokradí, charakteristických pre oblasť Západných Karpát, alebo vzácnych v tejto geografickej oblasti (rašeliniská). Má podstatnú hydrologickú (rašeliniská, toky), biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní povodia Oravy v cezhraničnom území. Má význam pre retenciu vôd v mokradiach a pre dopĺňanie zdrojov podzemných vôd a prispieva k udržiavaniu vysokej kvality vody.
2, 3 - na území sa nachádza veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a ohrozených taxónov rastlín a živočíchov zaradených do kategórií ohrozenosti na globálnej, európskej alebo národnej úrovni, ako aj vzácnych a jedinečných spoločenstiev. Má veľký význam pre endemické druhy živočíchov, reliktné druhy a spoločenstvá rastlín a unikátne druhy bezstavovcov a vďaka uspokojivému stavu populácií prispieva k zachovaniu biologickej diverzity rašelinísk, stojatých a tečúcich vôd v strednej Európe.
4 - má osobitný význam ako stanovište rastlinných a živočíšnych druhov (napr. hmyzu, obojživelníkov, vtákov a semiakvatických cicavcov) v kritických štádiách ich životného cyklu (rozmnožovanie, zimovanie, migračná zastávka).
7, 8 - v území sa vyskytujú významné populácie pôvodných druhov rýb, ktoré reprezentujú hodnoty mokradí (Eudontomyzon mariae, Phoxinus phoxinus, Cobitis taenia, Vimba vimba, Lota lota, Hucho hucho) a ich úžitky (Salmo trutta, Thymallus thymallus) a ktoré sú neresiskom a odchovňou mlade rýb v cezhraničnej polohe.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Oravská kotlina sa začala vyvíjať ako panva od neogénu. Kotlina je vhĺbená medzi flyšovými pohoriami. Vo vrchnom badene poklesla a zalialo ju more. V sarmate sa tu vytvorilo sladkovodné jazero, ktorého existencia trvala pravdepodobne do pontu. Tu sa uložili tmavosivé i svetlosivé, zelenosivé a modrozelené íly, miestami vápnité alebo piesčité, tvoriace základ kotliny. Zriedkavejšie obsahujú šošovky sľudnatých pieskov až pieskovcov a ojedinele lignitové sloje. V ďalšom vývoji sa panva opäť stala súšou. V pleistocéne tatranské ľadovce nahromadili morény a prudké rieky ich rozplavili po kotline, podobne rieky z Beskýd prinášali a ukladali nánosy. Ílový základ, ktorého mocnosť sa v kotline odhaduje na 300 m, bol zakrytý nánosmi pieskov a štrkov, ktoré boli neskôr prekryté piesčitými až sprašovými hlinami. Vlhké chladné podnebie, plochý povrch s menšími plytkými zníženinami a nepriepustné íly poskytovali podmienky pre rozvoj rastlinnej formácie rašelinísk, ktoré sa nachádzajú prakticky v celej kotline. Ich značná časť bola zaliata vodami Oravskej vodnej nádrže v 50-tych rokoch. Pôdne typy: Prevládajúcim pôdnym typom sú luvizeme, glejové pôdy, kambizeme a organozeme. Pôdna reakcia sa pohybuje v rozsahu pH 3,5-6,5. Geomorfológia: Základným typom reliéfu v Oravskej kotline je reliéf kotlinových pahorkatín. Z hľadiska typologického členenia reliéfu má Oravská kotlina proluviálno-fluviálny reliéf. Rieky, ktoré stekali z priľahlých pohorí, vytvorili z glaciálno-fluviálnych nánosov náplavové kužele, modelovali svoje doliny a súčasne rozrezali dno kotliny na niekoľko plochých tabúľ. Hydrológia: Územie spadá do povodia rieky Orava, ktorá je súčasťou povodia Váhu. Celková rozloha čiastkového povodia Oravy je 1 181,7 km2. Riečny systém je prirodzeného pôvodu s výnimkou umelo vytvorenej Oravskej vodnej nádrže, ktorá bola vybudovaná v roku 1953 na ploche 35 km2 s akumuláciou 350 mil. m3 vody. Všetky vodné toky územia sa vlievajú do Oravskej priehrady. Z vodných tokov je významná najmä riečka Jelešňa (povodie 60,3 km2) charakterom zachovalých meandrov, ktorá z veľkej časti predstavuje hraničný tok s Poľskom. Celý riečny systém v území sa vyznačuje relatívne vysokou zachovalosťou. Kvalita vody: Územie sa vyznačuje vysokou čistotou vody, s priaznivými hodnotami ukazovateľov kvality vody podľa saprobiologického hodnotenia (sapróbneho indexu) v stupni veľmi čistá, resp. čistá voda. Klíma: Západná časť územia patrí do mierne teplej oblasti, okrsku mierne teplého, vlhkého dolinového, s chladnou alebo studenou zimou (širšie okolie Oravskej priehrady) a okrsku mierne teplého, vlhkého vrchovinového (okolie Trstenej), východná časť územia sa zaraďuje do chladnej oblasti, okrsku mierne chladného. Priemerný ročný rozsah teplôt sa pohybuje v intervaloch -6 oC až -4 oC (január) a 14,5 až 16,5 oC (júl). Priemerný ročný úhrn zrážok činí 750 až 930 mm.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 49° 23´ 59´´ N, 19° 32´ 44´´ E
Okres / District: Námestovo, Tvrdošín Obec/k.ú. / Village: Bobrov, Oravské Hámre, Osada, Slanica, Trstená, Ústie nad Priehradou
Rozloha/Area: 1 585 ha Nadmorská výška / Altitude: 603,5 m
Typ mokrade / Wetland type: 6

Stručná charakteristika:
Lokalita je súčasťou vodného diela Oravská priehrada, vybudovaného v r. 1953 (S a SV časť), jedna z najvýznamnejších lokalít výskytu vodných vtákov na Slovensku na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Umelý. Geológia: Neogénne sedimenty, ktoré sú pokryté kvartérnymi uloženinami (fluviálne štrkopieskové terasy). Geomorfológia: Proluviálno-fluviálna pahorkatina v Podhôľno-magurskej oblasti, celku Oravská kotlina, so sklonitosťou do 2°. Hydrológia: Lokalita je súčasťou vodného diela Oravská priehrada, vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy, ktorého celkový akumulovaný objem je 345,878 mil. m3 a rozloha je 35 km2. Hĺbka vody sa mení v závislosti od prevádzkového režimu priehrady a pri maximálnej hladine vzdutia v nádrži dosahuje hodnoty od 0 m (brehová čiara) po 20 m v najhlbšej časti lokality.

Lokalizácia / Geographical coordinates:
49° 23´ 28´´ N, 19° 47´ 06´´ E
49° 23´ 18´´ N, 19° 47´ 18´´ E
Okres / District: Tvrdošín
Obec/k.ú. / Village: Suchá Hora
Rozloha / Area: 1,95 ha
1,5 ha
Nadmorská výška / Altitude: 740 m
740-747 m
Typ mokrade / Wetland type: U, Xp

Stručná charakteristika:
Ukážky fragmentov rašelinísk vrchoviskového typu v Oravskej kotline s jedinečnými, zraniteľnými a ohrozenými druhmi a spoločenstvami Západných Karpát.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný. Geológia: Flyš, neogénne a kvartérne sedimenty. Pôdne typy: Organozem, rašelina. Hydrológia: Vrchoviská zásobované povrchovou vodou, stojaté vody s hĺbkou do 0,2 miestami do 0,6 m, s mierne kolísajúcou hladinou.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 49° 24´ 30´´ N, 19° 46´ 58´´ E
Okres / District: Tvrdošín
Obec/k.ú. / Village: Hladovka, Suchá Hora
Rozloha / Area: 160,75 ha
Nadmorská výška / Altitude: 708-747 m
Typ mokrade / Wetland type: U, Xp

Stručná charakteristika:
Reprezentatívne ukážky rašelinísk vrchoviskového typu cezhraničného charakteru na hraniciach s Poľskou republikou, s jedinečnými, zraniteľnými a ohrozenými druhmi a spoločenstvami Západných Karpát.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný. Geológia: Flyš, neogénne a kvartérne sedimenty. Pôdne typy: Organozem, rašelina. Hydrológia: Vrchoviská zásobované zrážkovou vodou, stojaté vody s hĺbkou do 0,6 m.

Dátum zapísania / Designation date: 17.2.1998
Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 14´ 30´´ N, 19° 28´ 30´´ E
Okres / District: Dolný Kubín, Tvrdošín Obec/k.ú. / Village: Bziny, Čimhová, Dlhá nad Oravou, Dolný Kubín, Habovka, Horná Lehota, Chlebnice, Istebné, Kraľovany, Krivá, Liesek, Medzibrodie nad Oravou, Nižná, Oravská Poruba, Oravský Biely Potok, Oravský Podzámok, Párnica, Podbiel, Pribiš, Pucov, Sedliacka Dubová, Stankovany, Trstená, Tvrdošín, Veličná, Vitanová, Zázrivá, Žaškov
Rozloha / Area: 865 ha Nadmorská výška / Altitude: 429 - 800 m
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, Ts, W, Xf; prevažujúce typy: M, Ts, W, Tp, Xf

Stručná charakteristika:
Časť riečneho systému podhorského charakteru v povodí Oravy na severnom Slovensku, ktorý patrí z hľadiska diverzity pôvodnej bioty, ako aj z hľadiska prirodzeného charakteru abiotických zložiek k najzachovalejším a najvýznamnejším ekosystémom svojho druhu v strednej Európe. Na rieke Orava (od Tvrdošína po ústie do Váhu) a jej prítokoch (dolné úseky Oravice, Studeného potoka, Chlebnického potoka, Pribišského potoka, Pucovského potoka a Zázrivky) sa udržala vysoká koncentrácia cenných prírodných fenoménov. Rieka Orava je vyhlásená za chránený areál.
Overview:
The site represents a major part of the system of submontane streams within the Orava River catchment, one of the best preserved and the most important river ecosystems not only in Slovakia, but also in central Europe regarding both the conservation of native species diversity and the natural physical conditions. The central part of the site - the Orava River from Tvrdošín to its mouth and some of its tributaries (Oravica, Studený potok, Chlebnický potok, Pribišský potok, Pucovský potok and Zázrivka) can be considered as a rare stream ecosystem with a high concentration of valuable natural phenomena. The Orava River is a protected area.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom riečneho ekosystému podhorskej zóny v podobe blízkej prírodnému stavu, s vysokým stupňom zachovalosti pôvodných biocenóz charakteristických pre ekosytémy tohto druhu v oblasti Západných Karpát. Má podstatnú hydrologickú, biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní povodia Oravy. Má význam pre dopĺňanie zdrojov podzemných vôd a prispieva k udržiavaniu vysokej kvality vody.
2, 3 - riečny systém a jeho v podstate súvislá a na mnohých miestach pomerne rozľahlá príbrežná vegetácia predstavujú ekologický komplex s vysokou úrovňou biologickej a ekologickej diverzity a poskytujú dočasne alebo trvale životné podmienky viac ako 50 druhom vzácnych, ohrozených alebo kriticky ohrozených stavovcov a viacerým druhom bezstavovcov a vďaka uspokojivému stavu populácií prispieva k zachovaniu biologickej diverzity tečúcich vôd v strednej Európe.
4 - má osobitný význam ako stanovište rastlinných a živočíšnych druhov (napr. bentických druhov hmyzu, obojživelníkov, vtákov a semiakvatických cicavcov) v kritických štádiách ich životného cyklu (rozmnožovanie, zimovanie, migračná zastávka).
7, 8 - v území sa vyskytujú významné populácie pôvodných druhov rýb (23 taxónov patriacich do 8 čeľadí), ktoré reprezentujú význam mokradí (napr. Anguillidae: Anguilla anguilla; Cyprinidae: Alburnoides bipunctatus, Alburnus alburnus, Barbus barbus, Chondrostoma nasus, Gobio gobio, Leuciscus cephalus, L. leuciscus, Phoxinus phoxinus, Rutilus rutilus, Vimba vimba; Balitoridae: Barbatula barbatula; Thymallidae: Thymallus thymallus; Salmonidae: Hucho hucho, Salmo trutta m. fario; Percidae: Perca fluviatilis; Cottidae: Cottus gobio). Rieka a niektoré jej prítoky poskytujú dobrú potravnú základňu, podmienky na neres a rozvoj mladých vývinových štádií pôvodnej, vzácnej a ohrozenej i lovne využívanej ichtyofauny.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, umelo ovplyvnený. Geológia: Územie je tvorené horninami mezozoika, paleogénu a kvartéru troch základných tektonických jednotiek: bradlového pásma, centrálnokarpatského flyša a v menšej miere vonkajšieho flyša. Korytá tokov sú tvorené väčšinou vlastnými naplaveninami kvartéru, okrem úsekov perejí a strmých brehov, kde náplavy strieda predkvartérne geologické podložie. Kvartérne sedimenty povodia Oravy sú tvorené prevažne štrkovými akumuláciami usadenými v dolinách s terasovitým vývojom. Sedimenty sú stredno- až hrubozrnné, miestami až balvanité. Prevažujú žuly a ruly pôvodom zo Západných Tatier. Pôdne typy: kambizeme oglejené, sprievodné pseudogleje a kambizeme nasýtené na stredne ťažkých až ťažkých zvetralinách rôznych hornín, fluvizeme, sprievodné fluvizeme glejové, resp. gleje na nekarbonátových (prípadne karbonátových) nivných sedimentoch, rendziny, rendziny hnedé na zvetralinách pevných karbonátových hornín, kambizeme nasýtené a nenasýtené, kambizeme oglejené, lokálne pseudogleje a gleje na stredne ťažkých zvetralinách nivných sedimentov. Geomorfológia: Lokalita sa nachádza v území horského až podhorského charakteru s ťažiskom v Oravskej vrchovine, čiastočne zasahuje aj do ďalších geomorfologických celkov (Oravská kotlina, Oravská Magura, Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda, Krivánska Fatra, Kysucká vrchovina). V údoliach tokov sa striedajú úseky strmých, skalnatých brehov a široko otvorených riečnych nív. Z riečnych sedimentov sú v súčasnosti zachované najmä hlinito-piesčité uloženiny nív a náplavových kužeľov holocénu a piesčito-štrkové akumulácie terasových stupňov a terasových kužeľov pleistocénu. Ukladaním štrkov dochádza často k tvorbe štrkových lavíc, z ktorých sa miestami vytvorili podlhovasté riečne ostrovy. Hydrológia: Toky sa vyznačujú relatívne vysokou rozkolísanosťou prietokov vzhľadom na veľký podiel územia s flyšovým charakterom podložia. Táto rozkolísanosť je v časti povodia zmiernená prostredníctvom VN Oravská priehrada a vyrovnávacej nádrže Tvrdošín. Priemerný prietok sa pohybuje okolo 34 m3.s-1. Maximálne prietoky pripadajú na jarné obdobie (apríl) a minimálne na január. Povodie rieky Orava je 1 991,8 km2, z toho na Slovensku leží 1 632,5 km2 a v Poľsku 359,3 km2. Kvalita vody: Povodie sa vyznačuje priaznivými ukazovateľmi kvality vody v tokoch, čo platí v zásade aj pre hlavný tok Oravy. Podľa kyslíkového režimu patrí táto rieka do II. triedy čistoty s dobrou samočistiacou schopnosťou. V niektorých častiach neprekračuje hodnotou N-NO2 C90 = 0,03 mg.l-1 limit pre pitnú vodu. Priaznivé sú aj ukazovatele BSK5, CHSKMn, kde sa väčšinou neprekračujú hodnoty II. triedy čistoty, a ťažkých kovov, kde v prevažnej miere zostávajú hodnoty na úrovni I. triedy čistoty. Sporadicky sa však môžu vyskytnúť nárazové znečistenia ťažkými kovmi. Hĺbka vody: Je variabilná v čase a priestore, pričom na prítokoch sa pohybuje najčastejšie medzi 0,15 a 0,6 m, s maximom okolo 1 m, v rieke Orava medzi 0,3 až 2 m, len v najspodnejšom úseku pred vyústením do Váhu medzi strmými skalnatými brehmi sa vytvára mohutný systém perejí s hĺbkou vody miestami až niekoľkonásobne väčšou. Klíma: Územie sa vyznačuje klimatickou rozmanitosťou v rozsahu oblastí mierne teplá vlhká, vrchovinová až mierne chladná. Priemerný ročný rozsah teplôt sa pohybuje medzi -7 oC až -4 oC (január) a 12 až 18 oC (júl). Priemerný ročný úhrn zrážok činí 800 až 1220 mm.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 29´ N, 20° 28´ E
Okres / District: Rožňava
Obec/k.ú. / Village: Dlhá Ves, Kečovo
Rozloha / Area: 621,76 ha
Nadmorská výška / Altitude: 424 m (339-508 m)
Typ mokrade / Wetland type: Zk, Ts; prevažujúce typy: Zk

Stručná charakteristika:
Podzemné mokrade (stále podzemné toky, jazerá a iné mokrade s rozmanitými zástupcami podzemnej fauny) v časti 25 km dlhého jaskynného systému sú súčasťou typického a najväčšieho podzemného hydrologického systému planinového krasu v cezhraničnej polohe na území Slovenska a Maďarska. Územie predstavuje vodozbernú oblasť domického jaskynného systému (ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Jaskyňa Domica) na JZ okraji Silickej planiny a reprezentatívnu časť bilaterálnej biosférickej rezervácie UNESCO a lokality Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na území CHKO Slovenský kras a NP Aggtelek.
Overview:
Sub-surface wetlands (permanent subterranean streams, lakes, wetlands with diverse subterranean fauna) in a part of the 25 km long cave system, the largest subterranean hydrological system of the plateau karst shared by Slovakia and Hungary. The site represents the watershed of the Domica cave system (buffer zone of the National Nature Monument, Domica cave) in SW part of the Silická Planina Mts. It is listed as a representative part of a bilateral UNESCO Biosphere Reserve and a World Cultural and Natural Heritage site in the Slovak Karst Protected Landscape Area and Aggtelek National Park.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom.
2 - v území žijú vzácne, zraniteľné a/alebo ohrozené druhy organizmov viazané na špecifické podmienky podzemných krasových vôd (podzemné hydrobionty).

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný. Geológia: Masívne strednotriasové svetlé wettersteinské vápence silického príkrovu. Dolomity majú len malé plošné rozšírenie. Zbernú oblasť prítokov hlavného toku jaskyne tvoria nekrasové pliocénne štrky a hliny typu terrae calcis. Geomorfológia: Jaskynný systém Domice sa vytvoril pozdĺž tektonických dislokácií vápencového masívu koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styx a Domického potoka na JZ okraji Silickej planiny. Jaskyňa Domica sa nachádza na styku krasového a nekrasového územia s pomerne výrazne vyvinutým fluviokrasovým reliéfom. Tri vývojové stupne sú v relatívnom prenížení 8-12 m. Najnižšia úroveň je zanesená štrkom a hlinou. V jaskyni dominujú horizontálne oválne chodby s výraznými stropnými korytami, miestami sú rozšírené v dómoch. Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Zastúpené sú aj sintrové formy. Domický systém na území Slovenska predstavuje 5,6 km z 25 km dlhého jaskynného systému Domica-Baradla. Z ďalších krasových útvarov sú v lokalite zastúpené menšie jaskyne Čertova diera a Líščia diera, krasové Jašteričie jazierko a niekoľko ponorov a závrtov. Hydrológia: Územie zahŕňa vodozbernú oblasť, ktorej vody priamo vtekajú do domického jaskynného systému. Na povrchu nie je vyvinutá riečna sieť. Jaskynný systém je vytvorený riečkou Styx, ktorá preteká v dĺžke 15 km jaskyňami Domica (na území Slovenska) a Baradla (na území Maďarska) a geneticky súvisí s jaskyňou Čertova diera. Povodie riečky Styx je približne 2,3 km2, priemerný ročný prietok je 1,769 l.s-1 a špecifický podzemný odtok je 1,26 l.km2.s-1. Rieka má viaceré zberné oblasti bočných prítokov. Jednou z ponorných oblastí je depresia Smradľavého jazierka (0,28 km2 na povrchu), ďalšie oblasti inklinujú k ponorom jaskyne Čertova diera (0,62 km2) a ponorom v Kečovskom údolí (0,56 km2). V jaskyni Domica priberá prítok Domického potoka; jeho zberná oblasť je 1,25 km2 a priemerný ročný prietok je 3,82 l.s-1. Špecifický podzemný odtok je 1,66 l.km2.s-1. Posledný prítok Styxu na území Slovenska ústi zo závrtu ležiaceho V od jaskyne. Ďalšie prítoky prijíma Styx z juhu na maďarskej strane v jaskyni Baradla. Na povrch vyviera v stálej vyvieračke pri Jósvafö v Maďarsku. Prítoky prichádzajú takmer výlučne z J, okrem ponorov okolo jaskyne Čertova diera a Kečovského údolia, čo je dané polohou styku nekrasových a krasových území. Hydrografická nesúmernosť spôsobená sklonom vápencových vrstiev na sever spôsobuje, že atmosférické zrážky, infiltrujúce z povrchu, sú v smere sklonu vrstiev odvádzané do hydrografickej siete Kečovského potoka. Na styku vápencového masívu a poltárskej formácie sa vytvorilo okrajové polje, terénne depresie, široké závrty a rozšírené slepé doliny. Tieto depresie nemajú stály vodný tok. Hydrogeológia: Územie je súčasťou hydrogeologického rajónu MQ-129 Mezozoikum centrálnej a východnej časti Slovenského krasu. Rajón je rozdelený tektonickými poruchami na štyri čiastkové hydrogeologické rajóny. Lokalita leží v jeho JZ časti. Určujúcim faktorom je synklinálne uloženie vápencovo-dolomitového komplexu na málo priepustných sedimentoch spodného triasu. Vlastné územie je odvodňované do podzemia systémom puklín, trhlín a krasových jám. Lokalita leží v Kečovskej hydrogeologickej štruktúre nachádzajúcej sa v Z časti tektonickej jednotky zasahujúcej sem z Maďarska. Podzemné vody, ktoré prúdia v jaskyni SZ - JV smerom, sa považujú za primárne karbonátové vody, ich chemické zloženie je podmienené mineralogicko-petrografickým zložením horninového prostredia. Kvalita a chemizmus vody: Výsledky sporadických pozorovaní chemizmu vôd v jaskyni Domica v r. 1981-1983 poukazovali na znečisťovanie povrchových a podzemných vôd predovšetkým v dôsledku poľnohospodárskej činnosti. Chemické znečistenie vôd bolo preukázané hodnotami CHSKMn, K+, NH4+, NO3-, PO4-3 a v bakteriologicko-biologických ukazovateľoch, ktoré sú dôsledkom poľnohospodárskeho znečistenia. Hlavný podiel na znečisťovaní vôd v jaskynnom systéme majú zrážkové vody. V prípade veľkých prívalových dažďov je vo vode 5-10 % nerozpustných látok tvorených rôznorodým materiálom od strednozrnnných až po pelitické zložky. Klíma: Jaskyňa Domica: Teplota vzduchu 10,2-11,4 °C, relatívna vlhkosť 95-98 %. Povrch: Územie sa rozprestiera na rozhraní dvoch klimatických oblastí. Priľahlá časť Rimavskej kotliny patrí do teplej oblasti, krasové územie, reprezentujúce svah Silickej planiny, patrí do miernej teplej oblasti, teplého okrsku, mierne vlhkého, s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 7-8 °C, ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozpätí 650-700 mm, maximum zrážok je v júli (85-95 mm), počas intenzívnej poľnohospodárskej činnosti, minimum v januári (30-35 mm). Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 18-19 °C. Najchladnejší je január s teplotou -3 °C. Priemerná teplota počas vegetačnej sezóny je 15 °C, úhrn zrážok dosahuje 400 m

Lokalizácia / Geographical coordinates: 48o 53´ 60 - 65´´ N, 22o 45´ 83 - 86´´ E
Okres / District: Trebišov Obec/k.ú. / Village: Malé Trakany, Veľké Trakany
Rozloha / Area: 1130 ha Nadmorská výška / Altitude: 100 m (99 - 103 m)
Typ mokrade / Wetland type: M, P, Tp, Ts, W, Xf, 7, 9; prevažujúce typy: M, P, Tp, Ts

Stručná charakteristika:
Lokalita sa nachádza v najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska a Východoslovenskej nížiny a zahŕňa 6 km úsek rieky Tisa na území SR a jej alúvium v prihraničnej polohe s Ukrajinou a Maďarskom. Časti alúvia sú permanentne a periodicky zaplavované. Na území sa vyskytujú fragmenty lužných lesov a krovín, mŕtve rameno vytvorené meandrovaním rieky v minulosti a trávne porasty. Lokalita je súčasťou navrhovaného multilaterálneho ramsarského územia v povodí hornej Tisy (Rumunsko, Ukrajina, Maďarsko, Slovensko).
Overview:
The site is situated in SE corner of Slovakia and East Slovakian Lowland and it includes a 6 km section of the Tisa river in the territory of Slovakia and its floodplain in a transboundary position with the Ukraine and Hungary. There are parts of the floodplain which are permanently and seasonally flooded. The site has fragments of floodplain forests and shrubs, an oxbow lake and a grassland. It is a part of the multilateral Ramsar site in the upper Tisa River basin.

Kritériá a dôvody zaradenia medzi ramsarské lokality / Ramsar criteria and justification:
1 - v lokalite sa vyskytujú vzácne ukážky prírodných a prírodným blízkych typov mokradí panónskej biogeografickej oblasti a toto územie má význam pre dopĺňanie zásob podzemných vôd v medzinárodnom povodí hornej Tisy.
2 - v lokalite sa vyskytujú zraniteľné, ohrozené a kriticky ohrozené druhy a ohrozené spoločenstvá mokraďových biotopov viacerých typov. Je významná pre prežívanie niektorých druhov chránených medzinárodnými konvenciami (Bernská konvencia, Bonnská konvencia, CITES), vrátane niektorých globálne ohrozených a endemických druhov.
3 - je súčasťou rozsiahlejšieho mokraďového územia významného pre udržiavanie biologickej diverzity panónskej biogeografickej oblasti s charakteristickými druhmi rastlín a živočíchov.
4 - mokraď poskytuje stanovište pre živočíšne druhy počas kritických štádií ich životného cyklu (hniezdisko, zimovisko a migračná zastávka vodných vtákov).

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Geologický podklad je tvorený horninami vrchného miocénu až pliocénu, na ktorých sú uložené holocénne sedimenty s piesočnatými usadeninami z posledného zaľadnenia. Pôdne typy: Fluvizeme typické, nivné oglejené a glejové pôdy. Geomorfológia: Rieka má nížinný charakter s pomerne hlboko zarezaným korytom, s brehmi v inundácii s výškou 3-6 m, so sklonom 25-60 stupňov. Horný úsek tvorí pôvodné koryto, južná polovica úseku je pretvorená ľudským zásahom pri regulácii v 80-tych rokoch 19. storočia. Priemerná šírka koryta v dobe mimo záplav je 150-200 m. Chýba však prepojenie s bývalým systémom ramien. Hĺbka vody v mieste prúdnice dosahuje 5-9 m, s častým výskytom výmoľov s ešte väčšou hĺbkou. V mŕtvom ramene je hĺbka vody 2 m a viac. Hydrológia: Priemerný prietok rieky na slovenskom úseku je 379 m3.s-1 a v dobe záplav tok zalieva celú inundáciu. Kvalita vody: Podľa ukazovateľov kvality povrchovej vody bola voda v rieke hodnotená ako dobrá (II. trieda čistoty), ale od februára 2000 sa v rieke vyskytlo niekoľko veľkých ekologických havárií pôvodom z Rumunska, ktoré rieku zaťažili kyanidmi a ťažkými kovmi. V mŕtvom ramene sa zaznamenala značná eutrofizácia v dôsledku znečistenia z blízkych poľnohospodárskych pozemkov (používanie umelých hnojív, pesticídov). Klíma: Územie sa vyznačuje subkontinentálnou klímou (horúce letá a chladné zimy) s priemernou ročnou teplotou 9,3 °C. Priemerná teplota v januári je -3 až -5 °C, v júli je to 19,5 - 20,5 °C. Ročný úhrn zrážok je 530 až 650 mm.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 35´ 46´´ N, 20° 45´ 27´´ E
Okres / District: Rožňava
Obec/k.ú. / Village: Hrhov
Rozloha / Area: 250 ha
Nadmorská výška / Altitude: 193 m
Typ mokrade / Wetland type: Tp, 2, 6

Stručná charakteristika:
Vysokobylinné močiare, vlhké lúky a rybníky v Turnianskej kotline na rozhraní so Slovenským krasom s významnými, ohrozenými a zraniteľnými druhmi a spoločenstvami, ktoré významne prispievajú k biologickej diverzite prihraničnej oblasti južného Slovenska. Hniezdisko, zimovisko a migračná zastávka významných vodných vtákov.
Overview:
The site consists of tall-herb marshes, wet meadows and fish ponds in the Turnianska Kotlina Basin near the edge of the Slovenský kras Mts., with noteworthy, endangered and vulnerable species and communities, which contribute substantially to the biodiversity of the transboundary area of southern Slovakia. Breeding, wintering site and migration stopover of important waterbirds.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Umelý. Geológia: Turnianska kotlina je západným výbežkom Košickej štrkovej formácie, jej podložie je tvorené prevažne spodnotriasovými bridlicami, výplň kotliny tvoria štrkovo-ílovité jazerné a riečne sedimenty, sladkovodné vápence a preplástky lignitu pliocénneho veku s nadlžím holocénnych nivných sedimentov. Pôdne typy: Fluvizeme typické a glejové, glejové pôdy rašelinové. Geomorfológia: Rybníky s plochými brehmi vypĺňajú pôvodnú terénnu depresiu v Turnianskej kotline medzi planinami Slovenského krasu. Hydrológia: Rybníky patria do povodia Bodvy, presnejšie do povodia potoka Turňa (plocha povodia v Hrhove 120,9 km2), s maximálnymi prietokmi v apríli až máji a minimálnymi v auguste a septembri. Rybníky sú napájané z krasovej vyvieračky Veľká hlava (Qmax = 108 l.s-1, Qmin = 17,4 l.s-1). Stojaté vody s hĺbkou do 2 m (miestami viac), s mierne kolísajúcou hladinou. Klíma: Územie má kotlinovú, mierne chladnú klímu s častými inverziami a vysokou vlhkosťou. Priemerná januárová teplota je -3,5 °C až -6 °C, priemerná júlová teplota je 16 až 17 °C, ročný úhrn zrážok je v rozpätí 600 - 850 mm.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 32´ 32´´ N, 21° 08´ 51´´ E
Okres / District: Košice - okolie
Obec/k.ú. / Village: Perín-Chym
Rozloha / Area: 130 ha
Nadmorská výška / Altitude: 190 m
Typ mokrade / Wetland type: Tp, 2, 6

Stručná charakteristika:
Vysokobylinné močiare, vlhké lúky a rybníky v Košickej kotline s významnými, ohrozenými a zraniteľnými druhmi a spoločenstvami, ktoré významne prispievajú k biologickej diverzite panónskej oblasti. Hniezdisko, zimovisko a migračná zastávka významných vodných vtákov.
Overview:
The site consists of tall-herb marshes, wet meadows and fishponds in the Košická Kotlina Basin with noteworthy, endangered and vulnerable species and communities, which contribute substantially to the biodiversity of the Pannonic region. Important breeding, wintering site and migration stopover of waterbirds.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Umelý, čiastočne prírodný. Hydrológia: Stojaté vody s hĺbkou do 2 m, s mierne kolísajúcou hladinou, zásobované kanálmi.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 48° 48´ 27´´ N, 22° 04´ 42´´ E
Okres / District: Michalovce
Obec/k.ú. / Village: Hnojné, Jovsa, Kusín
Rozloha / Area: 622,49 ha
Nadmorská výška / Altitude: 102 - 112 m

Typ mokrade / Wetland type: 6

Stručná charakteristika:
Východná časť Podvihorlatskej vodnej nádrže (Zemplínska šírava) vo Východoslovenskej pahorkatine ako významný hniezdny biotop a migračná zastávka vodného vtáctva.
Overview:
Eastern part of the Podvihorlatská water reservoir (Zemplínska šírava) in East Slovakian Hills as an important breeding habitat and stopover site for migratory waterbirds.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Umelý. Geológia: Pliocénne brakické a sladkovodné panvové usadeniny s kvartérnym pokryvom riečnych a potočných pieskov a sprašových hlín. Hydrológia: Rozľahlé stojaté vody s hĺbkou 0 až 2 m a viac, s výrazne kolísajúcou hladinou. Kvalita vody: mezotrofná až eutrofná.

Lokalizácia / Geographical coordinates: 49° 00´ 18´´ N, 20° 43´ 22´´ E
Okres / District: Levoča
Obec/k.ú. / Village: Spišské Podhradie
Rozloha / Area: 4,5 ha
Nadmorská výška / Altitude: 455-503 m
Typ mokrade / Wetland type: M, Tp, U, Y, 2

Stručná charakteristika:
Travertínová kopa v Hornádskej kotline s travertínovými prameniskami a jazierkami, vysokobylinné močiare, vlhké lúky a slatiny a umelá nádrž zachytávajúca vodu pre kúpele. Vyskytujú sa tu významné a vzácne druhy rastlín, neobvyklé v Západných Karpatoch.
Overview:
A hill of calc tufa in the Hornádska Kotlina Basin with springs and small pools, tall-herb marshes, wet meadows, fens and an artificial pond as a water source for a spa. Occurrence of noteworthy and rare plant species, unusual for Western Carpathians.

Prírodné pomery / Physical features:
Pôvod: Prírodný, čiastočne umelý. Geológia: Travertínová kopa na flyši, najmladšia v rozsiahlej sústave travertínov v okolí Spišského Podhradia. Pôdne typy: Karbonátová rendzina oglejená a hnedá. Geomorfológia: Travertínová kopa (priemer základne asi 500 m, relatívna výška 25 m) a jej svahy a kotlina. Hydrológia: Prameniská (v súčasnosti sú aktívne 4 minerálne pramene) a travertínové jazierka (na vrchole kopy má priemer 5 m), s hĺbkou vody do 0,2-0,3 m a s výrazne kolísajúcou hladinou vody, toky so šírkou do 1 m.