CHUS 98/2022 9 Čo nové v ochrane prírody a krajiny nej krajine (tzv.„sink“ biotopy), kde by samostatne dlhodobo neprežili. Príkladom môže byť hlucháň hôrny, pri ktorom jedince zo zdrojovej populácie (napríklad v Nízkych Tatrách) migrovali do blízkych pohorí – Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Muránskej planiny, Stolických vrchov. V týchto pohoriach sú malé populácie hlucháňov, ktoré samostatne nedokážu dlhodobo prežiť, závislé od migrácie jedincov z Nízkych Tatier. Národný park by tak mal nepriamo ochraňovať druh aj ďaleko za svojimi hranicami. Je otázne, či Národný park Nízke Tatry túto funkciu ešte plní, keďže tam boli ťažbou dreva zničené tisíce hektárov biotopov hlucháňa. Úlohou národných parkov má byť vytvorenie podmienok pre „source“ biotopy druhov, aby chránili prírodný proces spočívajúci v source-sink dynamike populácií. V prípade hlucháňov je napríklad pre vytvorenie source populácie potrebná rozloha kvalitného biotopu horských lesov rádovo v desaťtisícoch hektárov. Minimálna dynamická plocha Rozsiahle disturbancie (narušenia) lesov v posledných desaťročiach zasiahli stovky, niekedy až tisícky hektárov súvislých lesov. Zasiahnuté plochy sa tak často na veľkej ploche dostali do jedného vývojového štádia. Dnes v nich je mladý les. Pre udržanie celej biologickej rozmanitosti je ale potrebné, aby sa zachovali všetky vývojové štádiá lesa v určitej minimálnej výmere, pretože niektoré druhy sú viazané len na špecifické vývojové štádiá lesa a v iných sa nevyskytujú. Napríklad národná prírodná rezervácia Mokriny v TANAP-e má výmeru 880 hektárov, no napriek tomu prakticky celá podľahla vetrovému polomu v roku 2004. Dnes sa v tejto rezervácii nenachádzajú vhodné podmienky pre život druhov, ktoré potrebujú čerstvo odumreté stromy. Napríklad ďateľ trojprstý vyžaduje odumierajúce smreky, fuzáč alpský zase čerstvo odumreté buky. Ani jeden z týchto druhov sa nebude nachádzať v mladom, dvadsaťročnom lese vzniknutom po rozsiahlej disturbancii, pretože tam nebudú čerstvo odumreté hrubé stromy. V malej rezervácii preto lokálne vyhynú. Pre udržanie všetkých druhov typických pre určitý typ lesa je potrebné chrániť všetky vývojové štádiá lesov na pomerne veľkých plochách, aby na nich prežili životaschopné populácie druhov. V praxi je tak potrebné chrániť plochy dosahujúce desaťnásobky maximálnej predvídateľnej disturbančnej plochy, teda plochy, akú v minulosti dokázala zasiahnuť disturbancia v daných podmienkach (pre viac informácií použite na internete heslo„minimum dynamic area“). Adaptácia na zmeny Adaptácia na klimatickú zmenu vyžaduje prírodné procesy akými sú migrácie druhov, aj celých spoločenstiev, zmeny frekvencie génov v populáciách a podobne. Malé rezervácie reagujú na zmeny ťažšie. Pri oteplení sa napríklad do jedľovo-bukového lesa musia dostať celé spoločenstvá teplomilnejších organizmov – spolu s dubmi aj stovky druhov rozkladajúcich dubové drevo a podobne. Ak pod jedľovo-bukovým pralesom máme smrekovú monokultúru (a nad ním tiež), adaptácia na zmenu klímy bude značne limitovaná. Druhy z rezervácie kvôli zmene klímy zmiznú, no náhrada bude limitovaná tým, čo sa Tisícročia úspešne obývam aj „nezelené“ lesy, lesy v stálom prirodzenom kolobehu vývoja , foto: K. Kaliský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==