CHUS 98/2022 7 Čo nové v ochrane prírody a krajiny sucho), aj chemické vlastnosti vody (viac živín, ílové sedimenty usmrcujúce ikry rýb a podobne). Ak chceme v národnom parku chrániť prirodzené biocenózy vodných tokov, alebo sledovať prirodzený hydrologický režim, musíme chrániť celé povodia, resp. dolinové celky. V prípade, že v parkoch ochránime celé povodia, umožní nám to napríklad odlíšiť, aký podiel „viny“ má pri povodniach klimatická zmena a aký ťažba dreva. Povodne budú možno v národných parkoch omnoho menšie, ako mimo nich. To však nezistíme, ak budú cesty a rúbaniská aj v dolinových celkoch národných parkov. Mimochodom, a v nadväznosti na vyššie uvedené podotýkam, že veda, výskum a vzdelávanie sú dôležitým poslaním národných parkov. Top down regulácia Vzťah medzi vegetáciou, bylinožravcami a mäsožravcami patrí k základným procesom regulujúcim lesný ekosystém. Vplyv bylinožravcov na vegetáciu (jej štruktúru a druhové zloženie) môže byť rovnako zásadný, ako vplyv klímy, pôdy a geologického podložia. Bylinožravce tiež tvoria potravu pre chránené mäsožravce a zdochlinožravce, vrátane medveďov, vlkov, orlov skalných, zdochlinožravých chrobákov a podobne. Veľké živočíchy predstavujú kľúčové druhy, podobne ako bobor alebo podkôrny hmyz. Celkom dobre to chápeme Hory, územia zásadné aj pre fungujúci vodný režim krajiny, foto: K. Kaliský Odumreté drevo a pôda zásadne podmieňujú stav lesného ekosystému. Koľko ich obyvateľov a ich vzájomné vzťahy skutočne poznáme? Foto: K. Kaliský Ďateľ trojprstý – jeho početnosť pozitívne ovplyvňuje ponechanie lokalít po prírodných disturbanciách na samovývoj, foto: K. Kaliský
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==