Chránené územia Slovenska č. 98/2022

66 CHUS 98/2022 Zamerané na verejnosť lesný a srnec lesný. Zo vzácnejších druhov tu žijú: užovka stromová, včelár lesný, ďateľ prostredný a orol kráľovský. Muflón a daniel sú v Malých Karpatoch nepôvodnými druhmi. Z pohľadu nedávnej histórie sa v blízkosti Smolenického krasu nachádzala sieť lesných železničiek. V tomto regióne sa začali budovať gravitačné železnice (rozchod 760 mm) okolo roku 1880. Využívali animálnu silu koní, ktoré vytiahli dvojnápravové železničné vozíky k miestu ťažby dreva a následne náklad dreva samospádom, gravitačnou silou, putoval za asistencie brzdára do cieľa. Koľaje sa k miestu ťažby prekladali, neboli trvalé. Neskôr (1898 – 1901) bola vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica (s parnou lokomotívou, rozchod 600 mm) medzi chemickou továrňou Smolenice (Horné Orešany, časť Majdánske) a filiálkou na Dobrej Vode, cez železničnú stanicu Smolenice. Najtypickejšou povrchovou formou Smolenického krasu je dolina Hlboča. Je jedinou krasovou poloslepou dolinou v Malých Karpatoch. Dolina je hlboká až 100 metrov a vznikla chemickou a mechanickou činnosťou tečúcej vody. Občasný vodný tok dotovaný atmosférickými zrážkami pri topení snehu Severné svahy doliny Hlboča, v ktorých sa nachádzajú Mníchove diery, foto: A. Lačný Samospádová doprava rovnaného dreva (archív Lesov SR, OZ Smolenice)

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==