24 CHUS 98/2022 Starostlivosť o prírodu a krajinu Doterajšie známe nálezy čechratca sladkastého na území SR: 1990, vrch Malý Gregor pri Ladzanoch (LIZOŇ 2007). 17. 9. 1998, Svätý Peter, v agátine (HAGARA 2014). Ing. Vincent Kabát – 13. 11. 2014, Záhorská nížina, pri obci Plavecký Štvrtok, na lokalite “Kamenný mlyn”, pod solitérnym agátom (KABÁT 2014). Mikuláš Lazor – 2017, 2019, viacero nálezov na Východoslovenskej rovine, najmä pod agátmi na piesočných dunách (LAZOR 2017, LAZOR 2019) Nový nález čechratca sladkastého na území SR: 18. 10. 2020, kultúry agáta bieleho pri cyklotrase pri ústí potoku Malina do Moravy, 35 plodníc. Súradnice: WGS84: 16.959773, 48.266698 S-JTSK: -583286.797, -1266138.359 Literatúra: HAGARA L. 2014: Ottova encyklopédia húb. Praha: Ottovo nakladatelství, s. r. o., 2015. 1152s. ISBN 978-80-7451-408-1 LIZOŇ P. 2007: Dvojník machovky obyčajnej. Spravodajca slovenskej mykologickej spoločnosti 36, pp. 3 – 5. Nahuby.sk, čechratec sladkastý [online]. [cit. 2022-04-30]. Dostupné na internete: https:// www.nahuby.sk/atlas-hub/Leucopaxillus-rhodoleucus/cechratec-sladkasty/belocechratka- -cervenobila/ID1645 Ing. Michal Jurča, Správa CHKO Malé Karpaty Vegetácia suchých pasených travinnobylinných porastov na Horehroní Úvod Vegetácia suchých travinnobylinných porastov v oblasti Horehronia doposiaľ nebola komplexne preskúmaná. Tento typ rastlinných spoločenstiev sa v študovanom území v údolí Hrona od Slovenskej Ľupče po Telgárt vyskytuje najmä v najnižších polohách, a to na výslnných svahoch, na dolomitoch a vápencoch. Tieto lokality boli v minulosti využívané predovšetkým ako pasienky, dnes je však väčšina z nich opustená a zarastá krovinami a stromami. Horehronie, vzhľadom na svoj prírodný charakter s prevažujúcimi lesmi a okolitými vysokými pohoriami dosahujúcimi alpínsky vegetačný stupeň, nie je charakteristickým územím teplo a suchomilnej vegetácie (Jamrichová et al. 2017). Územie Študované územie leží v údolnej oblasti Hrona, jeho prítokov a okolitých úpätí pohorí od Slovenskej Ľupče po Telgárt. Geomorfologicky patrí toto územie do celku Horehronské podolie, na západnom okraji čiastočne aj do Zvolenskej kotliny, podcelku Bystrické podolie a ďalej okrajovo aj do celkov Nízke Tatry, Veporské vrchy a Spišsko-gemerský kras, podcelok Muránska planina (Mazúr et Lukniš 1986). Územie má pahorkatinný až vrchovinný charakter s malými prevýšeniami, vyššie stúpajú vrchy okolitých pohorí. Z hľadiska sledovanej vegetácie sú zaujímavé predovšetkým strmé svahy na okraji riečnej nivy Hrona a zarezané údolia jeho pravostranných bočných prítokov od Nízkych Tatier, ktoré prechádzajú cez karbonátové horniny. Územie patrí do pôsobnosti Správy NP Nízke Tatry, časť na ľavom brehu Hrona do Správy CHKO
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==