Chránené územia Slovenska č. 98/2022

14 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny • zabezpečiť finančné prostriedky ako predpoklad pre začatie samostatnej činnosti minimálne na prvé dva roky – zálohu na mzdy a chod prevádzky (základné činnosti, dane), • poľovníctvo podriadiť cieľom ochrany prírody, • prevziať všetky nehnuteľnosti, t. j. budovy a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu – snehové jamy, prístrešky a pod., stavebné objekty – lesné cesty, vodné toky aj so stavbami na nich vytvorenými a budovy lesných správ vrátane ich identifikácie, • vypracovať geometrické plány za účelom jednoznačného vysporiadania majetku, nakoľko v mnohých prípadoch neprechádza hranica územia s 3. – 5. stupňom ochrany po hranici parciel (nejednoznačnosť hraníc preberaného územia) – predpoklad majetkového vysporiadania je minimálne jeden rok, • riešiť stratu príjmu z dane z nehnuteľnosti pre obce po prechode lesných pozemkov do bezzásahu, príp. zmeny kategórie lesov na lesy osobitného určenia, • vyňať lesné pozemky v národných parkoch z povinností vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (obdobne ako je to v Českej republike a Poľsku). Tento zámer bol prezentovaný aj verejnosti 4. 6. 2021 počas Svetového dňa životného prostredia na pôde MŽP SR. Predstavila sa historická reforma národných parkov, kde nový model ich riadenia bude založený na zlepšení ochrany prírodného bohatstva Slovenska a zároveň aj na rozvoji mäkkého turizmu, s čím súvisí vytvorenie nových pracovných miest. V debate sa stretli minister životného prostredia SR Ján Budaj, štátni tajomníci MŽP SR Michal Kiča a Juraj Smatana, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska, námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR pre ochranu prírody a krajiny Karol Pepich, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil, aktivista Ondrej Kameniar, Eduard Apfel, lesník zo Štátnej ochrany prírody SR a Viliam Pichler, profesor na katedre prírodného prostredia Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Z podnetu neštátnych vlastníkov lesa a Slovenskej lesníckej komory (ďalej len „SLsK“) sa 22. 6. 2021 v hoteli Bôrik v Bratislave uskutočnilo stretnutie s poslancami NR SR, predsedom parlamentu Borisom Kolárom a ministrom životného prostredia Jánom Budajom k novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, týkajúcej sa prevodu štátnych pozemkov v národných parkoch. Pre závažnosť problematiky a rozporuplnosť informácií šírených v médiách sa diskusie zúčastnili aj poslanci NR SR (cca 50), ktorí si chceli vypočuť argumenty predkladateľov návrhu, ako aj oponentov, hlavne z radov neštátnych vlastníkov lesa, ale aj zástupcov SLsK. Prekvapujúco sa na diskusii nezúčastnili zástupcovia neštátnych vlastníkov lesov. Zástupcovia SLsK po príhovoroch predsedu parlamentu, ministra životného prostredia a štátneho tajomníka MŽP SR Michala Kiču oznámili, že majú od Predstavenstva SLsK mandát jedine na vyjadrenie nesúhlasu s návrhom zákona a odišli z diskusného fóra. Tento prekvapujúci postup predstaviteľov SLsK výrazne rozhorčil prítomných poslancov NR SR. Predseda parlamentu požiadal ministra životného prostredia o zorganizovanie diskusií k navrhovanej novele zákona v regiónoch, v ktorých sa národné parky nachádzajú. Uskutočnila sa séria stretnutí v regiónoch so sídlami správ jednotlivých národných parkov. Pieninský národný park (PIENAP) Prvý výjazd, zameraný na prezentáciu zámeru transformácie národných parkov prostredníctvom novely zákona, sa konal 22. 7. 2021 v Spišskej Starej Vsi. Vytvorené boli štyri záujmové skupiny (1. zamestnanci národných parkov, 2. štátni lesnícki zamestnanci na úrovni riaditeľov odštepných závodov, 3. samospráva, 4. neštátni vlastníci lesných pozemkov), pre ktoré bol osobitne prezentovaný zámer formou powerpointovej prezentácie s názvom Prevod správy majetku štátu z MPRV SR na MŽP SR na pozemkoch na území národných parkov, ktorá obsahovala základné informácie, a to paragrafové znenie návrhu novely zákona, mapové vymedzenie záujmového územia národných parkov so zvýraznením preberaných pozemkov, výmery, ciele, záväzky a prínosy. Rokovaní sa vždy zúčastňovali poslanci NR SR, napr. Anna Zemanová, Jaromír Šíbl, Vladimír Zajačik, Mária Šofranko, Jana Garstková, Ján Szőllős, ako aj Filip Kuffa, ktorý zväčša stretnutia nahrá-

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==