Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou. Sídli v Banskej Bystrici, má viac ako 500 zamestnancov. Člení sa na riaditeľstvo a správy chránených území, regionálne centrum ochrany prírody a správu slovenských jaskýň. Pôsobí kompetenčne na celom území SR, 14 chránených krajinných oblastí, regionálne centrum ochrany prírody a 13 sprístupnených jaskýň.
Organizácia zabezpečuje najmä:
• starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny,
• vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach,
• zabezpečuje výkon stráže prírody,
• plní funkcie chovnej a rehabilitačnej stanice, rieši problematiku hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,
zranených alebo usmrtených chránených živočíchov,
• vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín,
• plní funkcie vedeckého orgánu SR pre CITES,
• vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe a predkladá podnety,
• vypracúva programy starostlivosti o chránené územia,
• zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny,
• vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
• vykonáva činnosti spojené so zabezpečením priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• prevádzkuje štátny zoznam osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
• spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach,
• spracúva odborné stanoviská v oblasti ochrany prírody,
• vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny,
• zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov, programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody,
• a iné činnosti podľa Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
January
1.1. Vznik Správy slovenských jaskýň (1970) - Ako samostatná organizácia bola Správa slovenských jaskýň založená v roku 1970 v Liptovskom Mikuláši. V roku 1981 bola zlúčená s úsekom ochrany prírody Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave čím vzniklo Ústredie štátnej ochrany prírody. Ako samostatná organizácia bola obnovená v roku 1990. Od roku 2008 je organizačnou zložkou Štátnej ochrany prírody SR, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.
16.1. Vyhlásenie Pieninského národného parku (1967) - nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásený Pieninský národný park so sídlom v Červenom Kláštore. Výmera národného parku mala 2125 ha a jeho ochranné pásmo 52 000 ha.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Malá Fatra (1988) - Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO poverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Sídlo Správy Národného parku Malá Fatra je vo Varíne.
18.1. Vyhlásenie Národného parku Slovenský raj (1988) - Názov Slovenský raj sa prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska a nahradil mnohé, dovtedy používané názvy. 21. augusta 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na Slovensku, na národný park bolo preklasifikované 18. januára 1988. Od roku 2004 sú niektoré časti parku súčasťou sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000.
27.1. Vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy (1989) - Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na strednom Slovensku a viaže sa na dva orografické celky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy. Zasahuje do okresov Bytča, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Žilina. Chránená krajinná oblasť bola založená v roku 1989 a má rozlohu 30 979 ha.
Počuli ste, že...
svište hvízdajú? Hvizd je v skutočnosti výkrik, pretože ho svišť vydáva hlasivkami. Najčastejšie ním svište upozorňujú ostatných členov kolónie na nebezpečenstvo pred predátormi, alebo človekom. Svište však používajú tento hlasový prejav aj ako akustické označenie svojho teritória.
motýle ochutnávajú svojimi nohami? Motýle majú na chodidlách chuťové senzory, vhodnú potravu teda rozpoznajú, keď sa na ňu postavia. Nemajú ústa. Ak nájdu nektár, namiesto úst používajú sosák, dlhú trubičku, pomocou ktorej kvet vysávajú.
vydry sa držia za ruky? Vydry sa pri spánku držia za ruky aby od seba neodplávali.
až jednému z 10 druhov európskych včiel a motýľov hrozí vyhynutie.