Zastávky

Náučný chodník začína pri chate Slaná voda. Je to známe turistické miesto, ktoré sa nachádza pod úpätím Babej hory v horskom prostredí vzdialené cca 3 km od obce Oravská Polhora. Od Chaty Slanej vody vedú značené turistické chodníky na Babiu horu a turistickým prechodom do Poľska.

Lokalita je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, ktorá je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Zasahuje do geomorfologických celkov Podbeskydská vrchovina, Podbeskydská brázda, Oravské Beskydy, Oravská kotlina a Oravská Magura, do okresov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Vyhlásená bola v roku 1979 a v súčasnosti má rozlohu 58 738 ha. Nachádza sa v najsevernejšej časti Slovenska, kde najväčšiu plochu zaberajú flyšové pohoria s flyšovými horninami (pieskovce, ílovce). Viac o CHKO Horná Orava sa dozvieme z náučnej tabule. (Snimka 4 mapa CHKOHO)

Slaná Voda je aj miesto niekdajších kúpeľov, keďže sa tu nachádzajú minerálne, hlavne jódo ? brómové pramene. Pramene slanej vody boli známe už v 16. storočí. Od roku 1564 sa v listinách spomína osada Slanica, nazvaná podľa Slaného potoka, ktorý mal meno podľa slaných prameňov vytekajúcich spod Babej hory. Prvé chemické rozbory minerálnych prameňov sa začali robiť v 18. storočí, ale až roku 1856 ju uznali za liečivú a vhodnú na kúpeľné využitie. Na základe tohto rozboru sa v roku 1863 podujal František Skyčák, rodák z Klina, zriadiť pri Oravskej Polhore kúpele. Slané pramene slúžili odvtedy na liečbu rôznych ochorení. Liečili sa tu napr. choroby hrdla, kožné či ženské ochorenia. Pred koncom prvej svetovej vojny kúpele začali chátrať a obyvatelia okolitých dedín kúpeľné budovy ?vyrabovali", a tak kúpele Slaná Voda pri Oravskej Polhore vlastne roku 1918 zanikli. (foto 5 Bývalé kúpele)

Od miesta bývalých kúpeľov sa vydávame po asfaltovej ceste na sever k ďalšej zastávke.

Od prvej zastávky prechádzame ku rašelinisku Slaná voda. Cestou je odbočka doprava na Hviezdoslavovu aleju, ktorou sa dá priamo dostať na zastávku č. 6 nášho náučného chodníka. My sa však vydávame rovno v smere na Vonžovec. Prechádzame cez most, ktorým prekonávame rovnomenný potok. Tu sa nachádza zastávka č. 2 a zároveň vstupná brána na povalový chodník rašeliniska Slaná voda.

Rašeliniská patria k najohrozenejším ekosystémom nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Rašelinisko je druh ekosystému na trvalo zamokrených stanovištiach, v ktorom sa v podmienkach obmedzeného prístupu kyslíka hromadia odumreté organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu, čím vzniká rašelina.

Špecifické stanovištné podmienky jednotlivých typov rašelinísk umožňujú existenciu jedinečných a vzácnych spoločenstiev rastlín a živočíchov. Začali vznikať koncom poslednej doby ľadovej zhruba 12000 až 8300 rokov pred Kr. Na území Slovenska často ide o reliktné a ohrozené spoločenstvá.

Rašeliniská sú ohrozené ťažbou rašeliny, eutrofizáciou, odberom podzemnej vody, odvodnením a následným rozoraním a zmenou na poľnohospodársku pôdu, ako aj sukcesiou lesa, či krovín. Aj z toho dôvodu sú mnohé rašeliniská chránené zákonom.

Jedným s najzachovalejších rašelinísk na Slovensku je aj rašelinisko Slaná voda. Je prevažne tvorené komplexom lesných a nelesných rašelinísk prechodného typu a rašeliniskovými rojovníkovými borinami. Na malej ploche sa tu vyskytuje aj vrchovisková časť.

Po povalovom chodníku ideme priamo po rašelinisku a dostávame sa k zastávke č. 3. Po ceste povalovým chodníkom môžeme vidieť priamo v rašelinisku malé informačné tabuľky, ktoré poukazujú na zvláštnosti a druhy rašeliniska. Na zastávke č. 3 je vybudovaná drevená terasa so stolom a lavicami, kde si môžeme oddýchnuť. Na náučnej tabuli sa dozvieme viac o flóre rašeliniska. (foto 8 foto zastávky).

Rašelinisko Slaná voda patrí medzi floristicky najzaujímavejšie lokality Oravy. Pokladáme ho za postglaciálny relikt z konca posledného zaľadnenia. V tom období chladné ľadové obdobie vystriedalo atlantické a subatlantické obdobie, vyznačujúce sa teplým a vlhkým podnebím, priaznivým pre tvorbu rašeliny. Tieto podmienky mali významný vplyv na vznik špecifickej flóry.Pre rašelinisko je charakteristický výskyt machov rašeliníkov (rad Sphagnales). V území sa vyskytujú typické rašeliniskové druhy ako mäsožravá rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), či vzácne druhy tráv ostrica barinná (Carex limosa) a ostrica Davallova (Carex Davalliana).

Významný je výskyt vstavačovitých druhov, alebo nazývaných orchideí. S najznámejších sú tu vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), vstavačovec fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec laponský (Dactylorhiza laponica), či kruštík močiarny (Epipactis palustris).

Povalovým chodníkom pokračujeme popri lesnej časti rašeliniska. Podobne ako na predchádzajúcej zastávke si tu môžeme oddýchnuť na terase so stolom a lavičkami a popri tom sa niečo dozvieme o faune rašelinísk.

Špecifickým mikroklimatickým a vegetačným podmienkam sa prispôsobili a zachovali jedinečné spoločenstvá živočíchov. Kvantitatívne i druhovo najpočetnejšia je skupina bezstavovcov. Azda k najvďačnejším študijným objektom patrí fauna pavúkov. Pre rašeliniská najmä vrchoviskového typu sú najvýznamnejšie pavúky z čeľade strehúňovitých, lovčíkovitých a križiakovitých. Medzi najznámejšie pavúky Slanej vody patrí plachtárka vrchovisková, žijúca v machu lesných rašelinísk. Najbohatšou triedou živočíšnej ríše rašelinísk je hmyz (Insecta). Veľká skupina hmyzu a ich lariev je viazaných na vodu, a preto sa tu vyskytuje veľké množstvo podeniek, pošvatiek a potočníkov. Medzi najelegantnejších zástupcov patria vážky (Odonata). Na Orave bolo na rašeliniskách zistených 32 druhov vážok. K najznámejším patria vážky rodu Leucorrhinia.

Na zamokrené prostredie sú viazané obojživelníky. Z mlokov je zaujímavý výskyt mloka karpatského (Lissotriton montandoni), ktorý je karpatským endemitom. Zo žiab je tu zaznamenaný aj výskyt najmenšej žaby, ktorá je zároveň európsky významný druh, kunka žltobruchá (Bombina variegata). Územie je dôležitým potravným biotopom pre vtáctvo. V území loví napr. bocian čierny (Ciconia nigra) i orol krikľavý (Aquila pomarina).

Po oboznámení sa s faunou rašelinísk opúšťame povalový chodník a smerujeme ďalej po lesnej spevnenej ceste na Vonžovec.

Po ceste od povalového chodníka míňame oplotenú oboru, v ktorej miestni poľovníci chovajú diviačiu zver. Po približne 100 m sa po ľavej strane pripája panelová cesta, ktorá vedie k vrtu. Vrt bol vytvorený v rokoch 1986 - 1988 v snahe oživiť na Slanej vode kúpeľnú tradíciu. Výskumný vrt ukázal, že ide o veľmi mineralizovanú vodu teploty okolo 47 °C s vysokým obsahom jódu a brómu. Zdroj má výdatnosť okolo 6 l/s. Vrt je uzavretý v drevenom objekte a je zaplombovaný. Jeho hĺbka je 2 417 m. Od vrtu sa dostávame na rázcestie Vonžovec 784 m. n. m. Od rázcestia je možné sa vydať na Malú Babiu horu alebo Kohútovou dolinou na Polhorskú pílu.

Na náučnej tabuli tejto zastávky sa dozvedáme viac o tom čo to je Natura 2000. Natura 2000 symbolizuje ochranu prírodných hodnôt Európskej únie. Hlavným cieľom je zachovanie prírodného dedičstva významného nielen pre príslušný členský štát, ale hlavne pre európsku úniu ako celok. Predstavuje sústavu chránených území európskeho významu vyhlásených na ochranu biotopov, živočíchov a rastlín, ktoré sú na území členských štátov EÚ vzácne alebo ohrozené. (snimka 39 logo NATURA 2000)

Od zastávky na Vonžovci sa vydávame na východ. Na ľavej strane môžeme vidieť kalamitisko na lokalite Paseky, ktoré je dôsledkom veternej smršte z roku 2002. Po pravej strane je Rabčická hoľa, kde sa pásavajú ovce. Aj z toho dôvodu je ďalšia zastávka pri rampe lesnej cesty venovaná aj téme salašníctva.

Človek oddávna využíval prírodu a jej bohatstvo pre svoj prospech. V ďalekej minulosti bol vzťah k využívaniu prírody záležitosťou prežitia v drsných podmienkach a mal živelnú formu. V súčasnosti je využívanie prírodných zdrojov obmedzené z dôvodu zachovania prírodných hodnôt, ktoré majú slúžiť ako zdroj oddychu a poznania aj pre ďalšie generácie. Jednou z najvýznamnejších foriem využívania prírody bolo poľnohospodárstvo. Z obilnín boli najrozšírenejšími ovos, jačmeň, pšenica a ikrica (druh raže). Okrem obilnín významnými plodinami boli strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa, bôb) a priadne rastliny (ľan, konopa). Najpopulárnejšou plodinou na Orave sa stali zemiaky. Popri obrábaní pôdy neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia obyvateľov Oravy bol chov hospodárskych zvierat a to hlavne salašnícky chov oviec. Tento spopularizovali na tomto území najmä Valasi pochádzajúci z Balkánu, ktorí orientovali chov oviec okrem mäsa, vlny a kože hlavne na produkciu mlieka a syra, čo naše obyvateľstvo nepoznalo. Medzi najmasovejšie formy využívania patrilo odpradávna lesné hospodárstvo, ktoré v súčasnosti hlavne z dôvodu modernizácie výroby patrí medzi najväčšie priemyselné odvetvia na Slovensku. K najmodernejším formám využívania patrí turistika, rekreácia a šport.

Od zastávky č. 6 sa poberáme cez lesné pásmo a most cez rieku Bystrá na zastávku pri Hviezdoslavovej hájovni na Rovniach.

Pavol Országh Hviezdoslav prežil všetky svoje tvorivé roky na Orave a hájovňa pod Babou horou bola častým miestom oddychu počas jeho výletov do prírody. V krásnej oravskej prírode nachádzal inšpiráciu pre svoje diela. Expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy je prvým skutočným literárnym múzeom na Slovensku, venovaným dielu básnika, ktoré bolo otvorené v roku 1979. Pôvodná hájovňa, ktorú navštevoval P.O. Hviezdoslav vyhorela v roku 1912, až potom bola postavená súčasná budova. V roku 1904 sa v tejto hájovni narodil významný slovenský prozaik Milo Urban, autor románu Živý bič a mnohých ďalších významných diel. Jemu je venovaná ďalšia časť expozície v susednom objekte.

Pohľad na okolitú prírodu, ktorým sa kochali aj naši významní dejatelia, si môžeme dopriať aj my z rozhľadne, ktorá je súčasťou funkčného vybavenia náučného chodníka. Rozľahlé roviny pred nami sú Rabčické bory, ktoré sú tiež súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000. V pozadí sú kopce zľava Poprovka (935 m n. m.), v popredí Úpladisko (891 m. n.m.) a napravo Bandíkovka (906 m n. m.)

Od zastávky č. 7 sa vydávame popri lesnej zvážnici do lesov Babej hory.Tieto lesy patria do zóny C územia Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, kde platí 3. stupeň územnej ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Predmetom ochrany je tu výskyt súvislých smrekových a jedľovo-bukovo smrekových lesných komplexov v slovensko-poľskom hraničnom pásme s výskytom veľkých šeliem (vlk, medveď, rys), pernatých dravcov a lesných kurovitých vtákov (hlucháň). Územie je súčasne významným biokoridorom fauny.

Po prekonaní dreveného mostíka cez rieku Bystrá sa dostávame na zastávku č. 8. Je to lokalita s názvom Lávky. Od tejto zastávky začína zóna B so 4. stupňom územnej ochrany. Územie nadväzuje na zónu A, ktorá je územím s najvyšším piatym stupňom územnej ochrany. Zóna B tvorí ochranné pásmo rezervácie. Cieľom vyhlásenia zóny je zabezpečenie ochrany horských smrekových lesov a regulácie lesohospodárskej činnosti v lesných porastoch zóny B. Ochranné pásmo má podporiť ochranu zóny A Babia hora a udržať bezzásahový režim v tejto rezervácii. Lesohospodárska činnosť sa v týchto chránených lesoch riadi určitými pravidlami, ktoré majú za cieľ zachovanie predmetu ochrany.

Nachádzame sa na lokalite Šťaviny. Názov lokality sa viaže na rastlinu štiav alpínsky (Rumex alpinum). Je to nepôvodný druh, ktorý sa tu rozšíril v dôsledku pasenia hospodárskych zvierat v minulosti. V dôsledku tejto činnosti tu okrem vypaľovania a klčovania kosodreviny došlo k prehnojeniu a následne k rozšíreniu nepôvodných ruderálnych spoločenstiev. Na zastávke je altánok s lavičkami a pokochať sa výhľadom na Oravu sa môžeme s rozhľadne, ktorá sa tu tiež nachádza.

Približne 300 m od zastávky na Šťavinách v lesnej časti začína hranica A zóny Babia hora. Je tu náučná tabuľa venovaná pralesom. Tieto lesy, nachádzajúce sa v už v rezervácii, patria k najzachovalejším lesným ekosystémom v rámci CHKO Horná Orava. Aj z tohto dôvodu bolo toto územie zaradené do najprísnejšie chránenej A zóny a zároveň je územím európskeho významu SKUEV0189 Babia hora. Ochrana pralesov na najvyššom vrchu Oravských Beskýd sa datuje od roku 1926, kedy tu bola vyhlásená rezervácia ?Kotlina pod Babou horou?. Dominujú tu smrekové lesy čučoriedkové, ktoré miestami plynule prechádzajú do pásma kosodreviny. V porastoch dominuje smrek, pravidelnou prímesou je jarabina vtáčia, len ojedinele aj ďalšie dreviny (buk, javor horský, jedľa). Podobne ako v iných prirodzených smrekových lesoch aj tu môžeme pozorovať dve výškové pásma smrečín líšiace sa štruktúrou a vývojom. Hranica v prípade Babej hory prebieha zhruba vo výške 1 450 m n. m. Na podstatne menších plochách rastú smrekové lesy vysokobylinné viažuce sa predovšetkým na vlhšie stanovištia. V nižšie položených častiach dosahujú smreky značných výšok a hrúbku aj viac ako 1 m. Priemerný vek porastov sa pohybuje od 160 do 205 rokov. V súčasnosti je vývoj porastov na pomerne veľkých plochách dynamický v dôsledku prirodzených disturbancií (vietor, podkôrny hmyz).

Z lesa na Šťavinách vychádzame na menšiu holinu, ktorej spodná časť je porastená štiavom. Tu sa nachádza aj turistický prístrešok, kde sa môžeme schovať pred nepriazňou počasia. Stúpaním od prístrešku sa dostávame na zastávku A10.

Lesné porasty Babej hory sú významným útočiskom vzácnych a ohrozených druhov živočíchov montánneho karpatského lesa. Bolo tu zistených 210 druhov stavovcov, z toho 49 cicavcov, 138 vtákov, 12 obojživelníkov, 6 plazov, a 5 druhov rýb. Z bezstavovcov je na Babej hore známych približne 3 600 druhov. Pozoruhodný najmä pre výskum je výskyt približne 150 druhov pavúkov. Zo živočíšnych druhov sú tu európsky významné druhy veľkých šeliem ? medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), či rysa ostrovida (Lynx lynx).Vysokohorské lúky v alpínskom a subalpínskom stupni sú životným priestorom pre tetrova hoľniaka (Lyrurus tetrix). Lesné porasty a staré lesy sú zase domovom vzácneho hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus). V skalnatých sutinách nad hornou hranicou lesa žije endemický druh Karpát hraboš tatranský (Microtus tatricus).

Z lesov Babej hory postupujeme na lúky subalpínskeho stupňa. Zastávka č. 11 sa nazýva aj ?Pri Studničke?, keďže súčasťou zastávky je upravená studnička s priezračnou, ľadovou osviežujúcou vodou.

Téma zastávky je venovaná flóre Babej hory. Babia hora patrí medzi najcennejšie botanické územia na Slovensku. Nachádza s tu pestrá paleta rastlín lesov, lúk, holí, skál a pramenísk. Podľa doterajších výsledkov flóru tvorí až 750 druhov vyšších rastlín a okolo 200 druhov machov. Približne 50 z nich je ohrozených a chránených. V rámci vegetačného členenia rozlišujeme na Babej hore 5 zonálnych stupňov: podhorský, nižší horský, vyšší horský, subalpínsky a alpínsky. Na vrchole Babej hory sa vyvinul jediný alpínsky stupeň na flyšovom podloží na Slovensku. Z plavúňov spomeňme prudko jedovatý chvostík jedľovitý (Huperzia selago), ďalej plavúň zaplavovaný (Lycopodium inundatum), plavúnik alpský (Diphasiastrum alpinum) a jelení jazyk (Phyllitis scolopendrium). V okolí skalných sutín sa miestami objavuje chránený horec bodkovaný (Gentiana punctata). Významným druhom pramenísk Babej hory je prilbica tuhá moravská (Aconitum firnum subsp. moravicum). S ostatných významných druhov netreba opomenúť nátržník Crantzov (Potentilla cranzii), lazerník archangelikový (Laserpitium archangelica), či veroniku bezlistú (Veronica aphilla). Azda najvýznamnejší botanický druh Babej hory, ktorý nesie aj jej meno, rastie tesne pod jej vrcholom. Je to rožec alpínsky babiohorský (Cerastinum alpinum subsp. bobiagorense), ktorý tu má jediný výskyt na Slovensku.

Po občerstvení ?najčistejšou? vodou na Orave smerujeme k predposlednej zastávke nášho chodníka. Nachádza sa v skalných sutinách na hranici s Poľskom. Za jasného počasia môžeme z tejto zastávky pozorovať od juhozápadu sa tiahnuce Oravské Beskydy, pod nimi je zníženina Podbeskydskej brázdy, ďalej znížené i vyvýšené časti reliéfu Podbeskydskej vrchoviny, Oravsko ? nowotargskú kotlinu so zrkadliacou sa plochou Oravskej priehrady, za ňou je Oravská Magura a v diaľke horský hrebeň Východných, Západných i Nízkych Tatier, Chočských vrchov, Veľkej a Malej Fatry.

Horský masív Babej hory patrí geologicky k jednotke nazvanej flyšové pásmo, ktorého podložie tvoria až niekoľko tisíc metrov hrubé sledy rytmicky sa striedajúcich pieskovcov a ílovcov. Na Babej hore môžeme pozorovať aj niektoré špecifické geologické procesy založené na fázovej premene vody v horninách a pôdach podmieňujúce vznik niektorých morfologických tvarov, ako napr. mrazovým zvetrávaním vzniknuté kamenné moria, mrazové zruby, polygonálne pôdy, regelačné (mrazom vzniknuté) trhliny a stupne.

Geologickou zaujímavosťou Babej hory je výskyt pseudokrasových jaskýň, ktoré vznikli vplyvom gravitačných svahových deformácií a pohybov. Na Babej hore bolo doteraz objavených 7 jaskýň (6 na Malej Babej hore a 1 na Babej hore).

Po dlhej a náročnej trase sa dostávame na samotný vrchol Babej hory vo výške 1 725 m n. m. Babia hora so svojou výškou zaraďuje Oravské Beskydy na tretie miesto medzi najvyššími pohoriami na Slovensku, hneď po Tatrách a Nízkych Tatrách. Najvyšší vrchol v Západných Beskydách na slovensko ? poľskej hranici je nazývaný aj Kráľovná Beskýd. Štít Babej hory po poľsky nazývaný aj Diabolský (Diabłak) je známy krásnymi východmi a západmi slnka, ale tiež prudkými zmenami počasia. Na vrchole je zachovaný kamenný stĺp (z r. 1876) postavený na počesť 70. výročia výstupu arcikniežaťa Jozefa Habsburgského na Babiu horu. Azda k najznámejším turistom, ktorý vystúpil na vrchol Babej hory, patrí pápež Ján Pavol II. V mladosti ako aktívny turista ju viackrát navštívil a osobitný vzťah k nej dokladuje aj prelet vrtuľníkom, ktorý 3 krát obletel ponad Babiu horu v roku 1997 pri jeho pápežskej návšteve Poľska.

Výstupy na Babiu horu sú nielen turisticko-rekreačnou aktivitou, ale stávajú sa aj tradíciou. Prekrásna je tradícia slovenských a poľských turistov, ktorí sa stretávajú na novoročných výstupoch spievajú vianočné piesne a prajú si všetko najlepšie do ďalšieho roka. Tak ako sa traduje, že každý Slovák by mal vystúpiť na Kriváň, tak každý Oravčan by mal vystúpiť na Babiu horu, keďže tento štít je jedným zo symbolov Oravy.