74 \ Ochrana prírody, 47/2026 mí dnešnej PR Goľove mláky, Bosáčková (1974) spomína takmer masový výskyt druhu v strednej časti rašeliniska zo spoločenstva „Caricetum fuscae caricetosum inflatae Klika et Šmarda 1941“, ktorý nedoložila fytocenologickým zápisom (Dítě et al. 2015). Botanik Vagenknecht (Vágenknecht 1989) uvádza, že výskyt tu zanikol bez zjavných príčin koncom 80. rokov minulého storočia. Už niekoľko rokov je lokalita pravidelne kosená a napriek jej dobrému stavu sa tu páperec alpínsky už neobjavil (Dobošová in litt.; Dítě, Hájek & Hájková in litt.). V súčasnej dobe už rašelinisko zarastá, zmenšuje sa plocha biotopu a je ohrozené sukcesiou náletových drevín, ako aj konkurenčne silnejších druhov. V Českej republike rastie páperec alpínsky ostrovčekovite v Krkonošiach, v Hrubom Jeseníku, na Šumave, Třeboň- sku, Českomoravskej vrchovine a v Žďárských vrchoch. Veľká časť ostatných lokalít v týchto oblastiach už zanikla. Najčastejšie rastie na svahových prameniskách s minerálne stredne bohatou vodou, obvykle na podloží kryštalinika. Vyskytuje sa v špecifickej ostricovo-machovej vegetácii s veľkým zastúpením nízkych ostríc a subtílnejších dvojklíčnolistých rastlín (Čech et al. 2017). V Poľsku sa páperec vyskytuje v rôznych typoch slatín vrátane rašelinísk chudobných na živiny so Sphagnum, v slatinách s hnedými machmi a nízkymi ostricami (napr. prameniskových slatinách) a dokonca aj v borovicovo – brezových slatinných lesoch, na vrchoviskách pri vysokohorských plesách. Vysoký počet výhonkov zistených v populáciách v litovskej jazernej oblasti s najmenej deviatimi populáciami presahujúcimi 1 000 výhonkov naznačuje, že v tejto časti Poľska sa nachádzajú najväčšie populácie tohto druhu (Pawlikowski 2010, Piękos-Mirkowa & Walusiak 2008). Obr. 6: Páperec alpínsky (Trichophorum alpinum) v skalnej štrbine, foto: B. Sedláková Fig. 6. Alpine Bulrush (Trichophorum alpinum) in a rock crevice, photo: B. Sedláková
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==