62 \ Ochrana prírody, 47/2026 Liptov a dolná Orava patria a aj v minulosti patrili medzi územia s pomerne vysokou denzitou medveďa (Feriancová 1955, Škultéty 1970, Randík 1971, Karč 1977, Sabadoš & Šimiak 1981, Čajka 1986, Janík et al. 1986, Hell & Slamečka 1999, Rigg & Adamec 2007, Krištofík et al. 2012), čo dokladujú aj údaje o jeho love. Napr. v rokoch 1892 – 1909 sa v bývalej Liptovej župe ulovilo spolu 123 medveďov (priemerne 12 jedincov ročne), čo bolo najviac zo všetkých žúp nachádzajúcich sa, resp. zasahujúcich na územie Slovenska (Jamnický 1993). V území aj v minulosti dochádzalo ku škodám spôsobených touto šelmou. Sládek (1974) skonštatoval, že s rozvojom kočovania (letného premiestňovania včelstiev do blízkosti pastvy v horských oblastiach) sa zvýšili aj škody, ktoré medveď spôsobuje včelárstvu. Najväčšie škody evidovali v pohoriach, v ktorých bolo najviac medveďov (Malá Fatra, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Slovenské rudohorie, Roháče). V bývalom Stredoslovenskom kraji, do ktorého patrili aj všetky tri nami sledované okresy, zničili medvede v r. 1965 spolu 240 včelstiev, v roku 1966 to bolo 254 a v r. 1967 len 52 včelstiev. V tom čase bolo sčítaniami (realizovanými v rokoch 1966 – 1968) zistených v orografických celkoch, nachádzajúcich sa, resp. zasahujúcich do študovaných okresov 35 jedincov medveďov v Malej Fatre, 10 v Oravskej Magure, 17 v Roháčoch a Západných Tatrách, 6 v Choči, 52 vo Veľkej Fatre, 58 v Nízkych Tatrách (Škultéty 1970, Randík 1971). V rokoch 2020 – 2024 sa preukázala nerovnomerná distribúcia škodových udalostí v jednotlivých rokoch, s vrcholom v roku 2023 (15 škodových udalostí a poškodených 63 včelstiev), čo však nesúviselo so zvýšením počtu včelstiev v sledovaných okresoch v danom období (tab. 2). Podobný trend s vrcholom v roku 2023 bol v rokoch 2020 – 2024 zaznamenaný aj pri počte škodových udalostí spôsobených medveďom na celom Slovensku (obr. 14). Tomu zodpovedala aj výška finančných náhrad. Kým v troch študovaných okresoch boli vo väčšine prípadov priznané v plnej výške, v rámci celého Slovenska vyplatené finančné náhrady nepokrývali celkovú výšku požadovaných náhrad za vzniknuté škody (obr. 15). Obr. 13: Krajinná pokrývka v 1 000 m buffer zóne škodovej udalosti Zázrivá – Široký Grúň (2023) Fig. 13. Land cover in the 1,000 m buffer zone of the damage event at Zázrivá – Široký Grúň (2023)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==