Ochrana prírody, 47/2026 / 45 tiach s vysokým tlakom človeka aktívne prevažne v noci a za súmraku, aby minimalizovali strety s ľuďmi, čo však zvyšuje šancu ich vzájomných interakcií (Petrov 2024). Z dostupných literárnych dát vyplýva, že hoci si potravne konkurujú, ich koexistencia je stabilná vďaka oportunizmu kún a vysokej hustote koristi v antropogénnej krajine (Paton et al. 2024a, b). Hodnoty relatívnej abundancie môžu byť ovplyvnené aj reakciou oboch druhov na prítomnosť a činnosť kamier. Mačky vnímajú prítomnosť fotopascí v prostredí bez ohľadu na typ použitého blesku. Zistilo sa, že k fotopasciam pristupujú častejšie počas dňa, kedy blesk nie je aktívny. Dôležitým zistením je, že sa u nich nevyvíja tzv. „trap shyness“ (plachosť voči pasci) – mačky sa k miestam s fotopascou opakovane vracajú aj po tom, čo boli vystavené blesku (Paton et al. 2024a, b). V rokoch 2021 – 2024 sme na monitorovacích bodoch alebo v ich tesnej blízkosti, na lokalitách s rôznym typom habitatu, sledovali faunu drobných cicavcov ako podstatnú časť koristi oboch druhov kún. V sledovaných biotopoch (A – F) sme zistili 13 druhov drobných cicavcov (tab. 2). Najbohatšie na druhy drobných cicavcov boli biotopy označené ako pasienok (C) a močiar (E). Kvantitatívne zastúpenie druhov zodpovedalo charakteristikám jednotlivých biotopov. K eudominantným a dominantným taxónom vo väčšine sledovaných habitatov patrili druhy drobných cicavcov označované ako „stepné“ – Apodemus agrarius, Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis (B, C, D, E). Vzhľadom na charakter agrocenózy a prírodné pomery sledovaných líniových biotopov dominovali v niektorých z nich „lesné“ prvky drobných cicavcov (obr. 7) – Apodemus flavicollis, Clethrionomys glareolus, Sorex araneus (A, B, F). V intenzívne obhospodarovanej krajine môžu trvalé plodiny (ovocné sady, lány olejnín a obilnín, vinohrady a pod.) fungovať ako dôležité náhradné biotopy pre druhy charakteristické pre lesy. Viacerí autori (napr. Goszczyski et al. 2007) uvádzajú, že v prostredí, kde sa oba druhy kún vyskytujú spoločne, dochádza k rozdeleniu zdrojov tak, že kuna lesná efektívnejšie využíva trojrozmerný priestor lesa (stromové dutiny a koruny), zatiaľ čo kuna skalná sa orientuje na terestrický lov v krovinovom podraste, na skládkach dreva a v blízkosti človekom vytvorených objektov. V našom prípade sme tento fenomén nepozorovali vzhľadom k tomu, že sme druhy kún druhovo nerozlišovali. Druhové zloženie koristi kún je vysoko variabilné a závisí od ich oportunistickej povahy a konkrétneho biotopu, ktorý obývajú (Engel & Verhagen 2002). Hoci sú oba druhy geneticky blízke a ich potravné niky sa v období nedostatku Tabuľka 2: Prehľad druhov potenciálnej koristi (drobné cicavce) kún na sledovaných lokalitách v agrocenóze južného Slovenska Table 2. Overview of potential prey species (small mammals) for martens at the monitored localities within the agrocenosis of southern Slovakia DRUH Biotop A B C D E F sum Apodemus agrarius (Pallas, 1771) 1 2 3 7 76 9 98 Apodemus flavicollis (Melchior, 1834) 2 6 12 82 102 Apodemus uralensis (Pallas, 1811) 2 2 7 3 14 Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758) 1 2 1 7 165481 Clethrionomys glareolus (Schreber, 1780) 4 3 6 50 10 73 Crocidura leucodon (Hermann, 1780) 1 4 1 6 Crocidura suaveolens (Pallas, 1811) 2 1 3 Micromys minutus (Pallas, 1771) 2 2 Microtus arvalis (Pallas, 1779) 22 2 3 8 35 Mus spicilegus Petényi, 1882 6 2 8 Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836) 1 2 3 Sorex araneus Linnaeus, 1758 2 30 3 6 41 Sorex minutus Linnaeus, 1766 1 1 6 3 11 sum 9 11 79 34 179 168 477
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==