Ochrana prírody, 47/2026 / 43 V našom súbore záznamov kún z fotopascí, kde nerozlišujeme jednotlivé druhy a jedince, sme sledovali meniace sa hodnoty RAI vo vzťahu k vzdialenosti od najbližšej urbanizovanej zóny, obydlia, sídla (index ľudskej populácie). Porovnanie vzťahu hodnôt RAI a vzdialenosti od ľudských sídiel naznačuje len slabý negatívny lineárny vzťah, prejavom čoho je, že približne len 10,3 % variability RAI je vysvetlených premennou „vzdialenosť“ (obr. 4). Použitá analýza (regresná) dokazuje, že každým zvýšením vzdialenosti od sídla sa relatívna abundancia kún (RAI) znížila o určitú jednotku. To by naznačovalo, že druhovo nedefinované kuny v našom súbore možno priradiť k druhu kuna skalná, ktorá toleruje ľudské sídla a ich blízkosť. (obr. 4) Vizualizácia denných vzorcov aktivity cieľových druhov vyjadrená časovým indexom relatívnej početnosti vykazuje výrazné vrcholy v intervaloch súmrak/noc (medzi 18:00 a 06:00). Hodnoty TRAI sú minimálne (blízke nule) počas denného svetla (napr. 08:00 – 16:00). Tvar krivky vizualizuje, kedy je druh najmobilnejší a najľahšie detekovateľný fotopascou v rámci celého dňa, čo je kľúčové pre pochopenie časových a sezónnych vzorcov správania zvierat. Z nášho materiálu z oblasti južného Slovenska vyplýva, že časové vzorce aktivity kún sú v typoch lineárnej vegetácie A, B, C, D prakticky identické (obr. 5 ). Kuny v nich využívajú časovú niku rovnakým spôsobom, čo naznačuje, že typ poľnohospodárskeho manažmentu v okolí líniového prvku (či je to orná pôda, trvalý trávny porast alebo breh toku) zásadne nemení ich denný rytmus. Mierny posun aktivity do svetlejšej časti dňa pozorujeme v biotope mokradí (E). Hoci sú priemerné časy okolo polnoci podobné ako u predchádzajúcich biotopov, hodnoty TRAI naznačujú zmenu v distribúcii aktivít. V mokradiach môže byť aktivita kún v rámci dňa viac koncentrovaná alebo naopak rozptýlená, pravdepodobne kvôli špecifickej vysokej vegetácii (pálka, trstina) a druhu a dostupnosti koristi (napr. obojživelníky, semiaquatické cicavce), ktorá je aktívna v iných intervaloch než korisť na poliach. Zásadný posun distribúcie denných aktivít sme pozorovali v porovnávacej vzorke les (F). Hodnoty TRAI poukazujú na úplne odlišné správanie. Zatiaľ čo v agrocenóze (A) je priemerný čas aktivity okolo 00:46 (nočná aktivita), v lese (F) sa priemerný čas posúva na 13:34 (popoludňajšia aktivita). Syntopia kún a mačiek (domácich/divých) je bežným javom, predovšetkým v človekom ovplyvnenej krajine (agrocenózy, mestá), kde oba druhy potravných konkurentov využívajú podobné zdroje potravy a úkrytov. Ich vzťah je charakterizovaný vysokým stupňom ekologického prekryvu, čo vedie k potenciálnej topickej a trofickej konkurencii. Kuny a mačky sú si potravne blízke, čo potvrdzujú analýzy zloženia ich potravy. Pre oba druhy predstavujú drobné cicavce (najmä hraboše a myši) hlavnú zložku potravy, predovšetkým v zimnom a jarnom období (Engel & Verhagen 2002). V tomto smere si priamo konkurujú o tie isté zdroje koristi. Syntopia kún a mačiek vedie k tomu, že si v kritických zimných mesiacoch priamo konkurujú o hlodavce. Koexistenciu však uľahčuje potravná flexibilita kún, ktoré v teplých mesiacoch využívajú aj rastlinnú stravu a hmyz, čím sa ich ekologická nika čiastočne oddeľuje od mačiek (Posłuszny et al. 2007). V našom terénnom pokuse sme kuny zaznamenali na 31 lokalitách južného Slovenska. Mačky sme spolu s výskytom kún na jednej lokalite zistili v 18 prípadoch. Naše údaje naznačujú, že mačky nie sú hlavným negatívnym faktorom ovplyvňujúcim početnosť kún v sledovaných lokalitách. Vzťah medzi nimi je pravdepodobne oportunistický. Ak je lokalita úživná, oba druhy ju využívajú naplno. Ak je lokalita špecifická (ako napr. močiare), kuna ju využíva ako „refúgium“, mačka sa tu vyskytuje len zriedka. Predpokladáme, že mačky a kuny na sledovanom území nevykazujú vzťah priamej konkurenčnej exklúzie. Zdá sa, že charakter biotopu hrá kľúčovú úlohu v tom, ako sa tieto druhy „delia o priestor“. Charakteristiku interakcie kuny/mačky uvádzame v tabuľke 1. Interakcie na základe priemerných hodnôt RAI na jednotlivých biotopoch sme zaznamenali nasledovne: A – „mačací“ biotop: vysoký priemer výskytu mačiek, B – neúživné: nízke hodnoty u oboch konkurentov, C – koexistencia: vyrovnané prostredie pre oba druhy, D – preferenčný biotop kún: mačky sú tu skôr náhodné, E – refúgium: kuny tu dominujú, mačky sa močiarom vyhýbajú, F – vyrovnaná nízka hustota: slabá prítomnosť oboch (obr. 6). Na základe analýzy údajov z nášho materiálu možno konštatovať, že prezentované výsledky nepotvrdili predpoklad o priamom lineárnom vzťahu, pri ktorom by nárast početnosti mačky viedol k proporcionálnemu poklesu početnosti kún a naopak. Slabá pozitívna korelácia (r = 0,33) naznačuje, že oba druhy reagujú skôr na kvalitu biotopu a dostupnosť potravných zdrojov než na vzájomnú prítomnosť ako limitujúci faktor, čo naznačuje absenciu priamej kompetičnej exklúzie. Rozdiely v RAI oboch druhov sú primárne determinované typom prostredia, takže biotop možno považovať za kľúčový
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==