Ochrana prírody, 47/2026 / 41 Obr. 2: Počet fotopascí v línii vo vzťahu k hodnotám relatívnej abundancie (RAI) kún (čierny bod – dátový bod RAI, čiara v strede – medián, spodok a vrch boxu – 25. a 75. kvartil) Fig. 2. Number of camera traps per line in relation to the Relative Abundance Index (RAI) values of martens (black dot – RAI data point, central line – median, box boundaries – 25th and 75th percentiles) Obr. 3: Hodnoty relatívnej abundancie (RAI) kún vo vzťahu k sledovaným biotopom lineárnej vegetácie umiestnenej v matrixe agrocenóz južného Slovenska (šírka grafu v ktoromkoľvek bode na osi Y: počet dátových bodov) Fig. 3. Relative Abundance Index (RAI) values of martens in relation to the monitored linear vegetation biotopes situated within the agrocenosis matrix in southern Slovakia (the width of the plot at any point on the Y-axis represents the number of data points) A: Pás vegetácie so stromovou, krovinovou a bylinnou etážou, matrix – produkčná plocha s bližšie nedefinovanou poľnohospodárskou kultúrou. B: Pás vegetácie so stromovou, krovinovou a bylinnou etážou, matrix – neprodukčná plocha: úhor s prevahou ruderálnej vegetácie. C: Pás vegetácie so stromovou, krovinovou a bylinnou etážou, matrix – neprodukčná plocha: aktívny pasienok. D: Pás vegetácie, brehový porast pozdĺž vodného toku, matrix – produkčná plocha s poľnohospodárskou kultúrou. E: Pás mokraďovej vegetácie – pálka, trstina, ostrica, matrix – produkčná plocha s poľnohospodárskou kultúrou. Pre porovnanie sme zvolili zapojený les (cca 4,5 ha) ako nelineárny habitat. F: Plocha, lesný porast so stromovou, krovinovou a bylinnou etážou, matrix – produkčná plocha s poľnohospodárskou kultúrou. VÝSLEDKY A DISKUSIA Pri hľadaní vhodného pomeru medzi počtom kamier a použiteľným množstvom nezávislých detekcií sme v teréne na sledovaných lokalitách umiestnili línie s rôznym počtom fotopascí. Zaujímalo nás, či existuje rozdiel (štatisticky významný) v hodnotách indexu relatívnej abundancie (RAI) v závislosti od množstva použitých fotopascí. Analýzou (Kruskal-Wallis test) získaných údajov z nášho poľného experimentu sme zistili, že počet inštalovaných fotopascí má štatisticky významný vplyv na medián hodnôt relatívnej abundancie kún (P = 0,002656). Významný rozdiel sme zaznamenali medzi líniami s piatimi fotopascami a líniami s desiatimi (pri P = 0,002846) a 15 (P = 0,02246) fotopascami. Možno teda konštatovať, že v našom súbore počet fotopascí v línii (konkrétne 5 fotopascí vs. 10 a 15 fotopascí) má vplyv na frekvenciu nezávislých detekcií kún (obr. 2). Inštalácia fotopascí do línie a ich počet majú priamy vplyv na celkový výsledok vzorkovania a štatistickú kvalitu získaných údajov. Zvýšenie počtu kamier v takomto usporiadaní vedie k rýchlejšiemu dosiahnutiu cieľových počtov detekcií, ale vyžaduje dôsledné zohľadnenie vzdialeností medzi nimi, aby sa zachovala nezávislosť pozorovaní. Počet inštalovaných fotopascí určuje celkový výsledok monitoringu, ktorý sa meria ako počet dní prevádzky vynásobený počtom zariadení. Vyššia hustota zvyšuje mieru zachytenia a opätovného zachytenia (capture-recapture rate), ale zmenšuje celkovú plochu, ktorú líniový transekt pokryje (Roveroa et al. 2013). Príliš malé rozostupy vedú k pseudoreplikácii; príliš veľké rozostupy môžu spôsobiť, že jedinci v priestore medzi kamerami budú mať nulovú pravdepodobnosť detekcie (Meek et al. 2014).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==