OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 47 / 2026 ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 47/2026 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica
2 \ Ochrana prírody, 47/2026 Redakčná rada: Ing. Andrea Lešová, PhD. RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Radoslav Považan, PhD. Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Editor: RNDr. Katarína Králiková Grafická úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2026 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: ochranaprirody@sopsr.sk ISSN: 2453-8183 Príspevky neprešli jazykovou úpravou. Všetky príspevky v časopise prešli recenzným konaním. Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (48): 30.10.2026.
Ochrana prírody, 47/2026 / 3 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, tiež prehľadových článkov, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie. Príspevky sú publikované v slovenskom jazyku s anglickým abstraktom, príp. v anglickom jazyku so slovenským abstraktom. Redakčná rada dohliada na dodržiavanie zásad etiky vedeckého publikovania. Redakčná rada odmietne príspevky, ktoré už boli publikované v inom časopise, resp. boli zároveň zaslané aj do iného časopisu. Redakčná rada sa zaoberá len kompletnými príspevkami, doručenými v zmysle inštrukcií pre autorov. Členenie rukopisu • názov a jeho preklad do anglického jazyka • neskrátené meno a priezvisko autora (-ov) s adresami; elektronickú adresu uvádza korešpondenčný autor • abstrakt (max. 250 slov) a kľúčové slová (max. 6) – len v anglickom jazyku, v prípade predloženého rukopisu v anglickom jazyku – abstrakt a kľúčové slová sa uvádzajú v slovenčine • vlastný text – úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, literatúra • rozsah rukopisu – v prípade rozsiahlejšieho rukopisu (nad 30 strán) je potrebná konzultácia s redakciou časopisu Formát rukopisu Formálna úprava • základný formát MS Word (.doc), písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,0, odseky vyznačené tabulátorom • vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov uvádzajte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v zozname literatúry) • všetky použité skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené Obrazové prílohy • minimálny rozmer fotografií 2000 × 1250 pixelov, rozlíšenie 300 dpi • každú obrazovú prílohu pošlite ako samostatný súbor (jpg, tif), nie len ako súčasť príspevku v MS Word • k obrazovým prílohám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku, k fotografiám aj meno autora • používajte kilometrovú mierku mapy, nie číselnú Tabuľky • tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe MS Excel • polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou • nepožívajte pre zarovnávanie medzerník • názov tabuľky s legendou (vysvetlivkami) uveďte aj v anglickom jazyku Bibliografický odkaz • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. Obuch 2003; podľa Obucha (Obuch 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uveďte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi uveďte medzi menami znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi medzi predposledným a posledným autorom uveďte znak „&“ • v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (Kaňuch & Krištín 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uvádzajte len meno prvého + „et al.“ (napr. Eliáš et al. 2003) • pri citovaní viacerých prác, v zátvorke tieto zoraďte chronologicky od najstaršej po najnovšiu a oddeľte ich bodkočiarkou (napr. Novák 1998; Majerčáková & Mladý 2010; Debnár et al. 2020) • v zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P. Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografické odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane internetových zdrojov • pre online dokumenty uveďte aj dátum citovania (okrem seriálových publikácií) a dostupnosť dokumentu, napr.: ŠOP SR [s.a.]. Biotopy. [cit. 2021-11-26]. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=13>. Zasielanie rukopisu Rukopisy zasielajte priebežne e-mailom na adresu redakčnej rady: ochranaprirody@sopsr.sk. Recenzovanie • všetky rukopisy prechádzajú recenzným konaním (peer review procesom) • hodnotenie rukopisu sa zasiela korešpondenčnému autorovi Publikovanie • pred publikovaním sa (korešpondenčnému) autorovi zasiela náhľadový súbor v PDF na finálnu úpravu a autorizáciu a následne aj separát v PDF • rukopisy sú zverejnené v elektronickom vydaní aktuálneho čísla časopisu na webovej stránke ŠOP SR: http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=55
4 \ Ochrana prírody, 47/2026 Ivan Mihál Dynamika biomasy plodníc makromycét v pralesovitých porastoch v NPR Zadná Poľana Dynamics of macromycete fruitbodies biomass in virgin forests in the Zadná Poľana National Nature Reserve (central Slovakia) ........................................................................................5 – 13 Oto Majzlan Diverzita fauny chrobákov (Coleoptera) na lokalite Beckovské Skalice (Považský Inovec) Diversity of the Beetle (Coleoptera) Fauna at the Beckovské Skalice Site (Považský Inovec Mts.)...........................14 – 37 Michal Ambros, Katarína Šatalová Kuny (Martes sp.) v agrocenóze južného Slovenska objektívom fotopasce Martens (Martes sp.) in the agrocenosis of southern Slovakia through the lens of a camera trap ..............................38 – 47 Jakub Klačko, Peter Urban Škody na včelstvách v Liptove a Dolnej Orave spôsobené medveďom hnedým v rokoch 2020 – 2024 Damage to bee colonies in Liptov and Lower Orava regions by brown bear in 2020 – 2024 ....................................48 – 68 Zuzana Václavová, Blažena Sedláková Prvý nález páperca alpínskeho (Trichophorum alpinum) v CHKO Kysuce a nová lokalita v Tatranskom národnom parku First finding of Alpine bulrush (Trichophorum alpinum) in the Kysuce PLA and new locality in the Tatra National Park ..........................................................................................................................69 – 76 OBSAH
Ochrana prírody, 47/2026 / 5 Ivan MIHÁL Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i., Zvolen, Štúrova 2, 960 53 Zvolen, e-mail: mihal@ife.sk Dynamics of macromycete fruitbodies biomass in virgin forests in the Zadná Poľana National Nature Reserve (central Slovakia) Abstract: The dynamics of biomass production of ectomycorrhizal (EM), terrestrial saprotrophic (TS), lignicolous saprotrophic (LS) and lignicolous parasitic (LP) macromycetes was investigated at two localities in predominantly spruce forests in the Zadná Poľana National Park in central Slovakia. Out of a total of 273 identified macromycetes, 135 species were suitable for mycoproduction evaluation (49.5% of all species). The highest biomass production was achieved by EM species (175.40 kg/ha of fruiting body fresh weight), TS species (60.27), LS species (48.99) and LP species (21.29 kg/ha). The highest production values (261.03 kg/ha of fruiting body fresh weight) were achieved by macromycetes at the Hukavy site, of which the highest values were achieved by EM species of fungi (145.97 kg/ha). The lowest production values were for LP species at the Kozí chrbát site (0.36 kg/ha). A general trend of increasing biomass production in individual ecotrophic groups in the sequence LP > LS > TS > EM is visible at both sites. Within the sites, the highest values were for the species Xerocomellus pruinatus (40.5 kg/ha), Armillaria sp. (14.36), Apioperdon pyriforme (14.25), Lactarius controversus (11.79) and Xerocomellus chrysenteron (9.6) at the Hukavy site and the species Amanita battarrae (12.1), Agrocybe praecox (4.76), Lactarius picinus (3.93), Lactarius blennius (3.54) and Rhodocollybia butyracea (2.1 kg/ha) at the Kozí chrbát site. It is also interesting to note that 14 edible, commercially usable macromycete species occurred at both locations, of which 11 EM species at the Hukavy location and 12 EM species at the Kozí chrbát location. Key words: biomass production, mycobiota, virgin forests, Slovakia, West Carpathians ÚVOD Okrem poznania štruktúry mykocenóz je dôležitým ukazovateľom ich dynamiky v obhospodarovaných lesných ekosystémoch aj množstvo vyprodukovanej biomasy plodníc makromycét, z čoho môžeme usudzovať na vitalitu a ekologickú stabilitu mykobioty daného porastu (Mihál 2023; Mihál & Luptáková 2020). Zároveň sú mykoprodukčné hodnotenia dôležitým zdrojom údajov o kvalite a kvantite komerčne využiteľnej biomasy jedlých makromycét (cf. Bonet et al. 2004; Mihál 2023). V našich podmienkach sa produkciou biomasy plodníc makromycét v smrekových porastoch na Poľane (vrátane NPR Zadná Poľana) zaoberali napr. Mihál & Gáper (1995). Zo smrekových monokultúr rastúcich na bývalej nelesnej pôde uvádza mykoprodukčné údaje Mihál (2002, 2023). Podobne, Mihál (1995) a Luptáková et al. (2018) hodnotili mykoprodukciu jedľovo-bukových a bukových porastov. Vplyv teploty pôdy a zrážok na produkciu biomasy makromycét v poraste jedľovej bučiny skúmali Janík & Mihál (2007). Dynamiku produkcie biomasy v imisne atakovaných a rôzne obhospodarovaných bukových porastoch skúmali Barna & Mihál (2024), Luptáková et al. (2018), Mihál (2012) a Mihál & Bučinová (2007). Výskumu dynamiky produkcie biomasy makromycét v rôznych typoch lesných porastov sa venujú aj mykológovia v zahraničí. Napr. druhovú diverzitu a produkciu biomasy makromycét v 100-ročných smrekových porastoch v južnom Švédsku skúmali Dahlberg et al. (1997), ktorí zistili, že 32% z celkového množstva biomasy makromycét bolo vytvorených druhom Hygrophorus olivaceoalbus (Fr.) Fr. a šiestimi druhmi z rodu Cortinarius. Dynamiku tvorby ektomykoríz a vplyv ťažkých kovov na produkciu biomasy plodníc makromycét v borovicových porastoch v strednom Poľsku uvádzajú Rudawska et al. (2011). Modelovaniu optimálnej produkcie a zberu jedlých húb v podmienkach borovicových porastov v centrálnych Pyrenejach sa venovali Bonet et al. (2004). Podobne, Martín-Pinto et al. (2006) študovali dopady lesných požiarov na druhovú diverzitu a produktivitu makromycét v mediteránnych lesoch Španielska. V príhodDYNAMIKA BIOMASY PLODNÍC MAKROMYCÉT V PRALESOVITÝCH PORASTOCH V NPR ZADNÁ POĽANA Ochrana prírody, Banská Bystrica, 47: 5–13, 2026
6 \ Ochrana prírody, 47/2026 ných klimatických pomeroch (dostatok zrážok) môžeme často aj v umelo vysadených lesných porastoch, očakávať vyššie hodnoty produkcie biomasy ako v porovnateľných prirodzených lesoch. Dokumentujú to Lagana et al. (2002), ktorí v jedľovo-bukových porastoch založených na bývalej poľnohospodárskej pôde zistili nárast biomasy plodníc makromycét v porovnaní s pôvodnými jedľovo-bukovými porastmi. Pomerne vysoké hodnoty produkcie ektomykorízne makromycéty dosahujú aj v monokultúrnych porastoch, napr. Vogt et al. (1981) v poraste Abies amabilis Douglas ex J. Forbes zistili produkciu ektomykoríz od 1320 do 1570 kg.ha-1, pričom sa na tomto množstve až 30% podieľali dominantné ektomykorízne druhy Russula aeruginea Lindblad ex Fr. a Russula xerampelina (Schaeff.) Fr. Treba dodať, že problematika hodnotenia biomasy epigeických sporokarpov je zložitá nielen z metodologického hľadiska, ale aj z hľadiska vplyvu a dynamiky množstva ekologicko-klimatických faktorov, ktoré mykoflóru ovplyvňujú. Napr. Gáper (1992) opisuje problémy súvisiace s metódami presného stanovenia biomasy ektomykoríznych makromycét z hľadiska stanovenia biomasy mycélia, perzistencie a frekvencie výskytu plodníc v lesných porastoch. Podobne Holec (1994) študoval abundanciu plodníc a produkciu biomasy, pričom dospel k záveru, že absencia plodníc v niekoľkých rokoch nie je spoľahlivým ukazovateľom absencie mycélia v pôde. Biologická aktivita druhu je tiež ovplyvnená hrúbkou vrstvy hrabanky a formou humusu. Na druhej strane biologická aktivita nemusí byť nevyhnutne spojená s abundanciou plodníc makromycét. Napr. Pietras et al. (2025) skúmali vplyv lesného hospodárstva na diverzitu a ekológiu húb v Národnom parku Stołowé hory v Poľsku, pričom zistili, že druhové zloženie stromov, dostupnosť svetla a pH pôdy sú najdôležitejšími faktormi ovplyvňujúcimi biodiverzitu húb a že charakteristiky zmien v spoločenstve makrohúb sa líšia v rôznych trofických skupinách. Podobne, Spake et al. (2016) zistili, že pre abundančné pomery EM makromycét sú veľmi významné faktory rozloha porastu a drevinové zloženie stromov v poraste. Problematiku hodnotenia produkcie biomasy makromycét skúmali aj Tóth & Feest (2007), ktorí sa pokúsili biomasu plodníc odhadnúť pomocou hodnôt abundancie plodníc a indexu priemernej plochy klobúkov hodnotených druhov klobúkatých makromycét. Cieľom tejto práce je opísať dynamiku produkcie biomasy makromycét v pralesovitých lesných porastoch v NPR Zadná Poľana s dôrazom na dominanciu najprodukčnejších druhov makromycét v jednotlivých ekotrofických skupinách. METODIKA Charakteristika územia Výskumná oblasť sa nachádza v pohorí Poľana – terciárnom vulkanickom masíve na strednom Slovensku, v Západných Karpatoch (obr. 1). Výskumné mykologické plochy sa nachádzajú v NPR Zadná Poľana na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát. Priemerná ročná teplota vzduchu v horskom podnebí študovanej oblasti bola okolo 3,7 °C a priemerné ročné zrážky sa pohybovali medzi 900 a 1200 mm (Šťastný et al. 2002). Na andezitovom podloží NPR Zadná Poľana sú vyvinuté eutrické kambizeme s prechodmi do andozemí. V rokoch 2013 a 2014 bola za porovnateľných podmienok na mieste pomocou stratifikovaného náhodného výberu vzoriek v rámci vyššie uvedenej oblasti vytvorená séria 21 kruhových čiastkových výskumných plôch (ČP) s rozlohou 314 m2 (polomer každej plochy 10 m) a to v pomere 18 ČP na lokalite Hukavy a 3 ČP na lokalite Kozí chrbát. Podmienky prostredia boli obmedzené na typ stanovišťa horských mezotrofných jedľovo- -bukových lesov na juhovýchodnej orientácii, so sklonom svahov 10° – 35° (okrem hrebeňov, údolí, vlhkých a skalnatých stanovíšť) vo výškovom pásme 950 – 1250 m n. m. Priamo na výskumných plochách alebo v ich tesnej blízkosti sa okrem buka a smreka vyskytovala prímes aj iných druhov drevín (cf. Ujházy et al. 2018). Základné charakteristiky výskumných lokalít uvádzame v tab. 1. Metodika výskumu Vo výmere výskumných lokalít sa odber vzoriek húb uskutočnil v mesačných intervaloch počas dvoch rokov – od apríla 2013 do novembra 2014, s cieľom identifikovať čo najviac druhov makromycét. Výskum bol zameraný na epigeické plodnice makromycét zozbierané prevažne z lesnej pôdy, opadanky, živého a mŕtveho dreva. Väčšina druhov bola identifikovaná priamo v teréne a niektoré druhy boli zozbierané na neskoršiu identifikáciu a archiváciu v laboratóriu. Nomenklatúra makromycét bola zjednotená podľa databázy Index Fungorum (2026). Taxóny boli klasifikované v rámci ekotrofických skupín podľa typu substrátu na ektomykorízne druhy (ďalej EM), terestrické saprotrofné druhy (TS), lignikolné saprotrofné druhy (LS) a lignikolné parazitické druhy (LP). Produkcia biomasy plodníc vybraných druhov v čerstvom stave (vyjadrená v kg.ha-1) bola vypočítaná pomocou hodnoty priemernej hmotnosti jednej plodnice daného druhu. Počas mykologického výskumu lesných porastov v minulosti, ale i v súčasnosti, (kdekoľvek na Slovensku) sme
Ochrana prírody, 47/2026 / 7 Obr. 1: Rozmiestnenie výskumných plôch v obhospodarovaných a neobhospodarovaných porastoch na Poľane (modré kruhy – pralesovité porasty na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát, zelené kruhy – obhospodarované bukové porasty, červené kruhy – obhospodarované smrekové porasty). Hranica rezervácie Zadná Poľana je znázornená plnou čiarou. (zdroj: Ujházy et al. 2018). Fig. 1. Distribution of research areas in managed and unmanaged stands in Poľana (blue circles – primeval forest stands at the locations of Hukava and Kozí chrbát, green circles – managed beech stands, red circles – managed spruce stands). The border of the Zadná Poľana Reserve is shown with a solid line. (source: Ujházy et al. 2018). Tabuľka 1: Základné charakteristiky výskumných lokalít situovaných v NPR Zadná Poľana (priemerné hodnoty z 21 čiastkových plôch) Table 1. Basic characteristics of research sites located in the Zadná Poľana National Nature Reserve (average values from 21 partial plots) Lokality 1 Vek 2 NMV 3 Exp. Sklon 4 Drevinové zloženie (%) 5 pH-O pH-A C N C/N sm bk jd cl Hukavy 180 1097 JV 19 4,4 72,4 7,7 15,5 4,57 4,02 11,38 0,88 13,02 Kozí chrbát 180 1223 JZ 18 4,8 92 1,6 1,6 4,54 3,8 10,86 0,77 14,08 Vysvetlivky: Priemerné hodnoty za každú lokalitu boli vypočítané z hodnôt jednotlivých čiastkových výskumných plôch (ČP): Hukavy – 18 ČP, Kozí chrbát – 3 ČP. Vek (roky), NMV (nadmorská výška), Exp. (expozícia), Sklon svahu (o), sm – smrek, bk – buk, jd – jedľa, cl – ostatné listnaté dreviny, pH-O (pH v pôdnom horizonte O), pH-A (pH v pôdnom horizonte A), C (%), N (%). Explanations: Average values for each location were calculated from the values of individual partial research plots (PPs): Hukavy – 18 PPs, Kozí chrbát – 3 PPs 1locality, 2 age (years), 3 altitude (m a.s.l.), Exp. (exposure), 4 slope (o), 5 tree composition, sm – spruce, bk – beech, jd – fir, cl – other deciduous trees, pH-O (pH in soil horizon O), pH-A (pH in soil horizon A), C (%), N (%)
8 \ Ochrana prírody, 47/2026 priebežne odoberali v priemere 5 až 25 plodníc cieľových druhov makromycét v rôznych štádiách vývinu. Tieto boli odvážené v čerstvom stave a bola vypočítaná priemerná hmotnosť jednej plodnice, ktorou bola násobená celková abundancia plodníc daného produkčne hodnoteného druhu. Podrobnejší opis metodického postupu uvádzajú Mihál & Gáper (1995). VÝSLEDKY Počas doby výskumu sme na výskumných lokalitách Hukavy a Kozí chrbát v NPR Zadná Poľana determinovali celkovo 273 druhov makromycét. Priamo na vyhodnotenie produkcie biomasy plodníc bolo vybraných celkovo 135 druhov makromycét, čo tvorí 49,5 % z celkovej početnosti druhov (tab. 2). Zároveň v tab. 2 uvádzame aj celkovú produkciu biomasy hlavných ekotrofických skupín, pričom najvyššie hodnoty produkcie (261,03 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc) dosiahli makromycéty na lokalite Hukavy, z čoho mali najvyššie hodnoty EM druhy húb (145,97 kg.ha-1). Najnižšie hodnoty produkcie mali LP druhy na lokalite Kozí chrbát (0,36 kg.ha-1). Všeobecne vidno trend zvyšovania produkcie biomasy v jednotlivých ekotrofických skupinách v postupnosti LP > LS > TS > EM na obidvoch lokalitách. Zároveň však vidno, že na lokalite Kozí chrbát sa vždy, oproti lokalite Hukavy, zaznamenali nižšie hodnoty biomasy plodníc, čo je výsledkom nepomerne nižšieho počtu skúmaných čiastkových výskumných plôch (3 ČP) na lokalite Kozí chrbát, oproti lokalite Hukavy (18 ČP). Zaujímavý údaj však dostaneme, keď porovnáme výslednú hodnotu biomasy plodníc na každej lokalite k jej počtu ČP. Napr. na lokalite Hukavy zistíme, že 261,03 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc / 18 ČP = 14,5 kg.ha-1 hmotnosti na jednu ČP. Podobne, na lokalite Kozí chrbát dostaneme hodnotu 14,5 kg.ha-1 hmotnosti na jednu ČP, čo sú rovnaké hodnoty na obidvoch lokalitách. Tabuľka 2: Počet zistených druhov (Σ), počet druhov na hodnotenie produkcie biomasy (Prod. Σ, Prod. %) a produkcia biomasy plodníc (kg.ha-1) v jednotlivých ekotrofických skupinách na skúmaných lokalitách Table 2. Number of detected species (Σ), number of species for biomass production assessment (Prod. Σ, Prod. %) and fruiting body biomass production (kg.ha-1) in individual ecotrophic groups at the studied sites Lokality Localities Σ Prod. Σ Prod. % LP LS TS EM Spolu total Hukavy 232 121 52,2 20,93 44,69 49,44 145,97 261,03 Kozí chrbát 99 54 54,5 0,36 4,30 10,83 29,43 44,92 Spolu/total 273 135 49,5 21,29 48,99 60,27 175,40 305,95 Poradie prvých 20 druhov s najvyššou produkciou biomasy plodníc na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát uvádzame v tab. 3 a 4, z ktorých vidno, že na lokalite Hukavy vyprodukovalo 20 druhov makromycét 179,05 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc, pričom na lokalite Kozí chrbát to bolo iba 41,12 kg.ha-1. Dôvodom je aj nepochybne fakt, že na lokalite Hukavy najvyššie hodnoty biomasy dosahovali abundančne početnejšie a na hmotnosť masívnejšie plodnice druhov Xerocomellus pruinatus (40,5 kg.ha-1), Armillaria sp. (14,36) alebo Lactarius controversus (11,79), pričom na lokalite Kozí chrbát dosahovali vyššie hodnoty biomasy relatívne gracílnejšie plodnice druhov Amanita battarrae (12,1), Agrocybe praecox (4,76) a Lactarius picinus (3,93 kg.ha-1). Keby sme však vzali do úvahy vzájomný pomer vyprodukovanej biomasy k početnosti ČP na jednotlivých lokalitách, tak by to v prípade lokality Hukavy znamenalo 9,9 kg.ha-1 hmotnosti na jednu ČP a v prípade lokality Kozí chrbát až 13,7 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc na jednu ČP. Na obidvoch lokalitách sa v skupine 20 najprodukčnejších druhov vyskytlo až 9 spoločných druhov a jeden spoločný rod, čo svedčí o podobných ekotrofických pomeroch v porastoch oboch lokalít. Zaujímavé je aj zistenie, že na obidvoch lokalitách sa vyskytlo 14 jedlých, komerčne využiteľných, druhov makromycét, z toho 11 EM druhov na lokalite Hukavy a 12 EM druhov na lokalite Kozí chrbát, pričom jedlé huby vyprodukovali až 139,21 kg.ha-1 (Hukavy) a iba 30,5 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc (Kozí chrbát). Z uvedeného vyplýva, že na celkovú hmotnosť biomasy plodníc majú významný vplyv najmä abundačné pomery hmotnostne masívnejších druhov makromycét v synergii s priaznivými klimaticko-ekologickými faktormi, ktoré podporujú výskyt širšieho druhového spektra a tiež aj fruktifikáciu makromycét. Vysvetlivky: Ekotrofické skupiny: LP – lignikolný parazit, LS – lignikolný saprotrof, TS – terestrický saprotrof, EM – ektomykorízny symbiont Explanations: Ecotrophic groups: LP – lignicolous parasite, LS – lignicolous saprotroph, TS – terrestrial saprotroph, EM – ectomycorrhizal symbiont
Ochrana prírody, 47/2026 / 9 Na obidvoch lokalitách sa vyskytli aj viaceré vzácne alebo bioindikačné druhy makromycét, napr. druhy Cortinarius hemitrichus (Pers.) Fr., Entoloma byssisedum (Pers.) Donk, E. dichroum (Pers.) P. Kumm., E. versatile (Gillet) M. M. Moser, Hydropodia subalpina (Höhn.) Vizzini, Consiglio & M. Marchetti, Hydropus marginellus (Pers.) Singer, Inocybe petiginosa (Fr.) Gillet, Lactarius romagnesii Bon, Panellus violaceofulvus (Batsch) Singer, Paragalactinia michelii (Boud) Van Vooren, Peziza saniosa Schrad. ex J. F. Gmel. a iné, ktoré nachádzali v pralesovitých porastoch na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát priaznivé podmienky pre ich rast. Nakoľko sa tieto zaujímavé makromycéty vyskytovali iba zriedkavo, z hľadiska produkcie biomasy plodníc dosahovali iba nízke hodnoty – najmenej biomasy vyprodukoval druh Lactarius romagnesii (0,06 kg.ha-1) a najviac Peziza saniosa (1,77 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc). DISKUSIA Dynamika fruktifikácie, abundančné a produkčné pomery makromycét sú, okrem druhovej diverzity, najvernejším ukazovateľom štruktúry mykobioty lesných porastov. Ako sme už uviedli v časti Výsledky, na výskumných lokalitách Hukavy a Kozí chrbát v NPR Zadná Poľana (obr. 1) bolo zistených celkovo 273 druhov makromycét. Aj na týchto dvoch lokalitách študovali Ujházy et al. (2018) spoločenstvá makromycét v chránených a manažovaných lesných porastoch v NPR Zadná Poľana. Autori zaznamenali 272 druhov makromycét v chránených porastoch v NPR Zadná Poľana, 237 druhov v obhospodarovaných bukových porastoch a 206 druhov v obhospodarovaných smrekových porastoch. AutoTabuľka 3: Poradie prvých 20 najprodukčnejších druhov makromycét na lokalite Hukavy Table 3. Ranking of the top 20 most productive macromycete species at the Hukavy site Vysvetlivky: * – huba komerčne využiteľná, jedlá, Eko – ekotrofické skupiny – pozri tab. 2 Explanatory notes: * – commercially useful mushroom, edible, Eko – ecotrophic groups – see Table 2 Druhy/Species Eko kg.ha-1 Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara * EM 40,5 Armillaria sp. * LP 14,36 Apioperdon pyriforme (Schaeff.) Vizzini * TS 14,25 Lactarius controversus Pers. EM 11,79 Xerocomellus chrysenteron (Bull.) Šutara * EM 9,6 Rhodocollybia butyracea (Bull.) Lennox * TS 8,61 Mycetinis alliaceus (Jacq.) Earle ex A.W. Wilson & Desjardin * LS 7,76 Amanita muscaria (L.) Lam. EM 7,26 Agrocybe praecox (Pers.) Fayod * LS 7,14 Cyanoboletus pulverulentus (Opat.) Gelardi, Vizzini & Simonini * EM 6,48 Caloboletus calopus (Pers.) Vizzini EM 6,47 Laccaria amethystina Cooke * EM 6,43 Pleurotus ostreatus (Jacq.) P. Kumm. * LP 5,63 Amanita battarrae (Boud.) Bon * EM 4,84 Amanita ceciliae (Berk. & Broome) Bas EM 4,84 Hypholoma lateritium (Schaeff.) P. Kumm. LS 4,84 Xerocomellus porosporus (Imler ex Watling) Šutara * EM 4,8 Megacollybia platyphylla (Pers.) Kotl. & Pouzar LS 4,64 Lycoperdon perlatum Pers. * TS 4,49 Neoboletus luridiformis (Rostk.) Gelardi, Simonini & Vizzini * EM 4,32 Spolu 179,05
10 \ Ochrana prírody, 47/2026 ri zistili, že alfa diverzita hubových spoločenstiev sa nemenila tak ako druhové zloženie. Niektoré druhy makromycét boli potvrdené ako dobré indikátory prirodzenej zmeny lesa. Druhová zásoba a priemerný počet druhov na plochu boli najvyššie v neobhospodarovaných jedľovo-bukových lesoch v rezerváciách, pričom druhová diverzita sa výrazne znížila v obhospodarovaných smrekových lesných porastoch. Počet druhov makromycét sa výrazne znížil najmä v dôsledku zmien drevinového zloženia porastov. Treba však dodať, že viaceré na biomasu najprodukčnejšie druhy makromycét v smrekových a bukových hospodárskych porastoch patrili aj do skupiny dominantných makromycét v týchto porastoch. Vzájomné vzťahy hubových spoločenstiev v rôznych typoch lesných porastov skúmali aj Hofmeister et al. (2014). Autori na 106 lokalitách v rôznych typoch lesa v Českej republike zistili výskyt celkovo 1413 druhov makromycét, pričom EM makromycéty tvorili 29 % druhového bohatstva. Ako štatisticky veľmi významný (p<0,001) sa ukázal vplyv manažmentu lesných porastov na spoločenstvo makromycét. Autori zistili, že druhová bohatosť makromycét (β-diverzita) sa zvyšovala s vekom porastov a klesala s intenzitou lesného manažmentu. Podobne, Kinga et al. (2013) zistili, že bohatosť a produktivita TS húb (hlavných dekompozítorov opadu) závisí od množstva a kvality opadu a významne súvisí s diverzitou cievnatých rastlín. Preto v týchto spoločenstvách húb dominuje niekoľko menej náročných, nešpecifických druhov s vyššou produkciou. Avšak na plochách so smrekom sú vyššie hodnoty početnosti spôsobené najmä počtom plodníc LS druhov makromycét. V tomto hubovom spoločenstve dominujú druhy žijúce na mŕtvom dreve smreka (Trichaptum fuscoviolaceum (Ehrenb.) Ryvarden, Gymnopus androsaceus (L.) Della Magg. & Trassin., Baeospora myosura (Fr.) Singer) a rozšírené saprotrofné huby, napr. Rhodocollybia butyracea, Paralepista flaccida (Sowerby) Vizzini, Linopodium filopes (Bull.) Earle a Mycena pura, druhy, ktoré sme zistili aj v našich zberoch. Tabuľka 4: Poradie prvých 20 najprodukčnejších druhov makromycét na lokalite Kozí chrbát Table 4. anking of the top 20 most productive macromycete species at the Kozí chrbát site Vysvetlivky: * – huba komerčne využiteľná, jedlá, Eko – ekotrofické skupiny – pozri tab. 2 Explanatory notes: * – commercially useful mushroom, edible, Eko – ecotrophic groups – see Table 2 Druhy/Species Eko kg.ha-1 Amanita battarrae (Boud.) Bon * EM 12,1 Agrocybe praecox (Pers.) Fayod * LS 4,76 Lactarius picinus Fr. EM 3,93 Lactarius blennius (Fr.) Fr. EM 3,54 Rhodocollybia butyracea (Bull.) Lennox * TS 2,1 Craterellus cornucopioides (L.) Pers. * EM 1,62 Mycetinis alliaceus (Jacq.) Earle ex A.W. Wilson & Desjardin * LS 1,6 Laccaria amethystina Cooke * EM 1,4 Apioperdon pyriforme (Schaeff.) Vizzini * TS 1,25 Mycena pura (Pers.) P. Kumm. TS 1,04 Lycoperdon perlatum Pers. * TS 1,0 Xerocomellus porosporus (Imler ex Watling) Šutara * EM 0,96 Xerocomellus pruinatus (Fr.) Šutara * EM 0,96 Cortinarius hemitrichus (Pers.) Fr. EM 0,91 Cantharellus cibarius Fr. * EM 0,8 Cantharellus friesii Quél. * EM 0,8 Hymenopellis radicata (Relhan) R. H. Petersen * LS 0,66 Cystoderma carcharias (Pers.) Fayod TS 0,64 Russula chloroides (Krombh.) Bres. EM 0,53 Russula ochroleuca Fr. * EM 0,53 Spolu 41,12
Ochrana prírody, 47/2026 / 11 Z uvedeného vyplýva, že na druhové zloženie, fruktifikáciu a produktivitu mykobioty má významný vplyv drevinové zloženie porastov a druhová diverzita cievnatých rastlín – napr. v prípade EM makromycét, dostatok vhodného trofického, resp. drevného substrátu – napr. v prípade LS makromycét, humifikačné a pôdne pomery – napr. v prípade TS druhov a vhodné klimaticko-ekologické podmienky (teplota, vlhkosť) – v prípade všetkých ekotrofických skupín makromycét. Napr. Kukla (1995) v NPR Zadná Poľana zistil, že v pôdnom horizonte A sa hodnoty pH pohybovali od 3,57 do 4,12, čo sú podobné hodnoty aké uvádzame v tab. 1, pričom hodnoty obsahu C v pôdnom horizonte A mali hodnoty nad 13,03 kg.ha-1. Podobne Dubová et al. (1995) zistili, že vo vrcholovej smrečine v NPR Zadná Poľana, počas rokov 1990 až 1993, sa hodnoty pH pôdneho horizontu A pohybovali od 3,29 do 7,22, pričom naše hodnoty pH-A boli od 3,8 do 4,02 (tab. 1). Kuklová et al. (2005) zo smrekového porastu z Poľany uvádzajú hodnotu pH 4,3 v pôdnom horizonte A a obsah C (%) bol 14,5. Z našich údajov vyplýva, že hodnota pH-A v smrekovom poraste bola od 3,8 do 4,02 a obsah C (%) bol od 10,86 do 11,38. Tieto pomery hodnôt pH a obsah uhlíka v pôde nepochybne ovplyvňujú aj produkčné pomery mykobioty skúmaného územia. Napr. Mihál & Luptáková (2020) v umelo vysadených smrekových porastoch zistili, že z biogénnych chemických prvkov sa obsahy vápnika (Ca) a dusíka (N) v pôde, resp. ich významnosť pre produkciu biomasy plodníc, ukázali ako signifikantné pre EM makromycéty: N (p=0,0091) a Ca (p=0,0223). Podobne sa obsahy Ca v pôde ukázali ako signifikantné pre TS makromycéty (p=0,0482). Produkciu biomasy plodníc makromycét môže ovplyvňovať aj stupeň imisného znečistenia lesných porastov. Lagana et al. (2014) konštatujú, že jedľové lesy v strednej a severnej Európe sú značne poškodené rastúcim znečistením, čo sa negatívne odráža na biodiverzite a produktivite mykobioty, najmä symbiotických druhov húb. Napr. Mihál & Cicák (2006) skúmali mykoflóru smrekových lesných porastov pod vplyvom imisií na strednom Spiši, pričom zistili, že významným dominantným druhom s vysokou abundanciou plodníc v imisných porastoch bol druh Armillaria ostoyae (Romagn.) Herink, pričom vo vrcholovej smrečine na kóte Muráň (1105 m n. m.) sa v dominantnej skupine makromycét s vyššou abundanciou plodníc vyskytovali najmä druhy a rody Hypholoma lateritium, Imleria badia (Fr.) Vizzini, Lactarius sp., Laccaria laccata (Scop.) Cooke, Mycena sp., Russula sp. a Xerocomellus chrysenteron, ktoré v našom výskume patrili do skupiny najprodukčnejších druhov a rodov makromycét (tab. 3 a 4). Zdá sa, že aj v imisne atakovaných lesných porastoch môžu makromycéty, za príhodných klimaticko-ekologických podmienok, vyprodukovať množstvo plodníc, čo má následne vplyv aj na hodnoty produkcie biomasy makromycét. V súvislosti s tým, možno spomenúť, že hodnoty C/N v pôdnom horizonte A sa na lokalitách na strednom Spiši pohybovali od 34 do 51 % (cf. Kuklová et al., 2010), pričom pomer C/N v našich smrekových porastoch v NPR Zadná Poľana mal priemernú hodnotu 13,55 % (tab. 1). Vo všeobecnosti, nižšie hodnoty dusíka a C/N v pôde napomáhajú rozvoju EM mykobioty, pričom vyššie hodnoty dusíka a C/N stimulujú fruktifikáciu TS makromycét, čo môže byť do veľkej miery ovplyvnené aj imisným zaťažením pôdy na skúmanom území. Všetky horeuvedené faktory sú do značnej miery ovplyvňované použitou metodikou a intenzitou lesohospodárskych zásahov v manažovaných alebo imisne postihnutých lesných porastoch. Napr. Mihál (2023), Mihál & Luptáková (2020) skúmali štruktúru mykobioty v obhospodarovaných umelo vysadených smrekových porastoch na strednom Slovensku. Celkovo bolo zistených 110 druhov makromycét, z ktorých 106 druhov (96,4 %) bolo vhodných na hodnotenie produkcie biomasy plodníc. Druhy Lactarius rufus (Scop.) Fr. (906,14 kg.ha-1) a Amanita muscaria (L.) Lam. (227,0) mali najvyššiu produkciu biomasy z EM makromycét, Rhodocollybia butyracea (174,86) a Macrolepiota procera (Scop.) Singer (80,79 kg.ha-1) z TS makromycét a Hypholoma fasciculare (Huds.) P. Kumm. (506,38) a Tricholomopsis rutilans (Schaeff.) Singer (46,06 kg.ha-1) z LS makromycét. Najdominantnejšími EM druhmi boli Ramaria formosa (Pers.) Quél., Hygrophorus pustulatus (Pers.) Fr. a Lactarius aurantiacus (Pers.) Gray. Najdominantnejšími TS druhmi boli Rhodocollybia butyracea, Ampulloclitocybe clavipes (Pers) Redhead, Lutzoni, Moncalvo & Vilgalys a Mycena cinerella (P. Karst) P. Karst. Najviac plodníc (19 583) vyprodukovali TS druhy, najvyššie hodnoty čerstvej biomasy plodníc (5049 kg.ha-1) vyprodukovali EM druhy. Naše výsledky potvrdzujú silný mykorízny potenciál EM mykobioty v závislosti od veku porastov. Vo všeobecnosti EM makromycéty dominovali v najmladších porastoch. V najstarších porastoch dominovali TS makromycéty v dôsledku vhodných pôdno-humifikačných podmienok (acidifikácia pôdy, hrúbka surového humusu, opadávanie ihličia), podobne ako je tomu v prirodzenom smrekovom lese. V smrekových lesoch tu v produkcii biomasy plodníc dominovali druhy Amanita muscaria, A. rubescens Pers., Imleria badia, Laccaria laccata, Lactarius aurantiacus, Rhodocollybia butyracea a viaceré druhy rodov Lycoperdon, Russsula a Xerocomellus, t.j. druhy a rody, ktoré boli dominantné aj v našich zberoch na Poľane. Vplyv rôzneho veku borovicových porastov v Španielsku na produkciu plodníc epigeických jedlých a ektomykoríznych makromycét skúmali Bonet et al. (2004), ktorí zistili výskyt 164 taxónov patriacich do 34 rodov húb. Osobitnú
12 \ Ochrana prírody, 47/2026 pozornosť autori venovali jedlým a komerčne využiteľným hubám, najmä druhu Lactarius deliciosus (L.) Gray, ktorý je najčastejšie zbieraným druhom v týchto lesoch. Jedlé predávané druhy tvorili až 20 % celkovej biomasy plodníc. Zistil sa pozitívny vzťah medzi produkciou sporokarpov (čerstvá hmotnosť, suchá hmotnosť alebo počet sporokarpov) a druhovou bohatosťou na jednotlivých výskumných plochách. Medzi najprodukčnejšie makromycéty patrili druhy, napr. Tricholoma imbricatum (Fr.) P. Kumm. (2,39 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc), Suillus luteus (L.) Roussel (2,19), S. variegatus (S.) Richon & Roze (1,65), Lactarius deliciosus (1,36), Hebeloma crustuliniforme (Bull.) Quél. (1,28 kg.ha-1) a iné. Bohato boli zastúpené aj jedlé druhy makromycét z rodov Boletus, Clitocybe, Collybia, Hygrophorus, Laccaria, Lycoperdon a Russula, ktoré sme nachádzali aj my na Poľane. ZÁVER Dynamika produkcie biomasy ektomykoríznych (EM), terestrických saprotrofných (TS), lignikolných saprotrofných (LS) a lignikolných parazitických (LP) makromycét bola skúmaná na dvoch lokalitách v prevažne smrekových lesoch v NPR Zadná Poľana na strednom Slovensku. Z celkovo 273 zistených druhov makromycét bolo 135 druhov vhodných na mykoprodukčné hodnotenie (49,5 % zo všetkých druhov). Najviac biomasy vyprodukovali EM druhy (175,40 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc), TS druhy (60,27), LS druhy (48,99) a LP druhy (21,29 kg.ha-1). Najvyššie hodnoty produkcie (261,03 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc) dosiahli makromycéty na lokalite Hukavy, z čoho mali najvyššie hodnoty EM druhy húb (145,97 kg.ha-1). Najnižšie hodnoty produkcie mali LP druhy na lokalite Kozí chrbát (0,36 kg.ha-1). Všeobecne vidno trend zvyšovania produkcie biomasy v jednotlivých ekotrofických skupinách v postupnosti LP > LS > TS > EM na obidvoch lokalitách. V rámci lokalít mali najvyššie hodnoty druhy Xerocomellus pruinatus (40,5 kg.ha-1), Armillaria sp. (14,36), Apioperdon pyriforme (14,25), Lactarius controversus (11,79) a Xerocomellus chrysenteron (9,6) na lokalite Hukavy a druhy Amanita battarrae (12,1), Agrocybe praecox (4,76), Lactarius picinus (3,93), Lactarius blennius (3,54) a Rhodocollybia butyracea (2,1 kg.ha-1) na lokalite Kozí chrbát. Zaujímavé je aj zistenie, že na obidvoch lokalitách sa vyskytlo 14 jedlých, komerčne využiteľných, druhov makromycét, z toho 11 EM druhov na lokalite Hukavy a 12 EM druhov na lokalite Kozí chrbát, pričom jedlé huby vyprodukovali až 139,21 kg.ha-1 (Hukavy) a iba 30,5 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc (Kozí chrbát). Z uvedeného vyplýva, že na celkovú hmotnosť biomasy plodníc majú významný vplyv najmä abundančné pomery hmotnostne masívnejších druhov makromycét v synergii s priaznivými klimaticko-ekologickými faktormi, ktoré podporujú výskyt širšieho druhového spektra a tiež aj fruktifikáciu makromycét. Na obidvoch lokalitách sa vyskytli aj viaceré vzácne alebo bioindikačné druhy makromycét, napr. druhy Cortinarius hemitrichus, Entoloma byssisedum, E. dichroeum, E. versatile, Hydropodia subalpina, Hydropus marginellus, Inocybe petiginosa, Lactarius romagnesii, Panellus violaceofulvus, Paragalactinia michelii, Peziza saniosa a iné, ktoré nachádzali v pralesovitých porastoch na lokalitách Hukavy a Kozí chrbát priaznivé podmienky pre ich rast. Nakoľko sa tieto zaujímavé makromycéty vyskytovali iba zriedkavo, z hľadiska produkcie biomasy plodníc dosahovali iba nízke hodnoty – najmenej biomasy vyprodukoval druh Lactarius romagnesii (0,06 kg.ha-1) a najviac Peziza saniosa (1,77 kg.ha-1 čerstvej hmotnosti plodníc). Poďakovanie Práca vznikla s podporou grantového projektu VEGA 2/0001/25 „Ohrozenie pôd, rastlín a makromycétov rizikovými industriálnymi polutantmi vo vybraných lesných ekosystémoch Slovenska“ v rámci Vedeckej grantovej agentúry MŠVVŠ SR a SAV. LITERATÚRA Barna M. & Mihál I. 2024: Indicators of restoration in beech stands after air pollution: trees and macromycetes. Folia Oecol. 51, 185–195. Bonet J. A., Fischer C. R. & Colinas C. 2004: The relationship between forest age and aspect on the production of sporocarps of ectomycorrhizal fungi in Pinus sylvestris forests of the central Pyrenees. For. Ecol. Manage. 203, 157–175. Dahlberg A., Jonsson L. & Nylund, J. E. 1997: Species diversity and distribution of biomass above and below ground among ectomycorrhizal fungi in an old-growth Norway spruce forest in south Sweden. Can. J. Bot. 75, 1323 – 1335. Dubová M., Bublinec E. & Váľka J. 1995: Wet deposition in the Biosphere Reserve Poľana. Ekológia (Bratislava), suppl 2, 139 – 148. Gáper J. 1992: Problematika a možnosti hodnotenia biomasy ektomykoríznych húb [Problematic and possibilities of evaluating the biomass of ectomycorrhizal fungi]. In: Metodológia v produkčnej ekológii. Vieska nad Žitavou: Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie, pp. 119–203.
Ochrana prírody, 47/2026 / 13 Hofmeister J., Hošek J., Brabec M., Dvořák D., Beran M., Deckerová H., Burel J., Kříž M., Borovička J., Běťák J. & Vašutová M. 2004: Richness of ancient forest plant species indicates suitable habitats for macrofungi. Biodiv. Conserv. 23, 2015 – 2031. Holec J. 1994: Houby šumavských bučin. Živa, 2, 52 – 54. Index Fungorum 2026: Botanic Gardens, Kew. [cit. 2026-6-19]. Dostupné na: http://www.indexfungorum.org. Janík R. & Mihál I. 2007: Influence of soil temperature and precipitation depth on the biomass production of fruiting bodies of macromycetes in a submountain beech forest stand. J. For. Sci. 53, 523 – 528. Kinga R., Morschhauser T., Pál-Fám F. & Botta-Dukát Z. 2013: Exploring the relationship between macrofungi diversity, abundance and vascular plant diversity in semi-natural and managed forests in north-east Hungary. Ecol. Res. 28, 543–552. Kukla J. 1995: Dynamics of pedochemical processes in the climax spruce forest of Zadná Poľana. Ekológia (Bratislava), suppl 2, 97 – 110. Kuklová M., Kukla J. & Hnilička F. 2010: The soil-to-herbs transfer of heavy metals in spruce ecosystems. Polish J. Environ. Stud. 19, 1263 – 1268. Kuklová M., Kukla J. & Schieber B. 2005: Individual and population parameters of Carex pilosa Scop. (Cyperaceae) in four forest sites in western Carpathians (Slovakia). Polish J. Ecol. 53, 427 – 434. Lagana A., Angiolini C., Loppi S., Salerni E., Perini C., Barluzzi C. & De Dominicis V. 2002: Periodicity, fluctuations and successions of macrofungi in fir forests (Abies alba Miller) in Tuscany, Italy. For. Ecol. Manage. 169, 187 – 202. Lagana A., Salerni E., Barluzzi C., Perini C. & De Dominicis V. 2014: Mycocoenology in Abies alba Miller woods of central-southern Tuscany (Italy). Acta Soc. Bot. Poloniae, 69, 293 – 298. Luptáková E., Parák M. & Mihál I. 2018: Structure of fungal communities (Ascomycota, Basidiomycota) in Western Carpathians submontane forest stands under different managements. Mycosphere, 9, 1053 – 1072. Martín-Pinto P., Vaquerizo H., Penalver F., Olaizola J. & Oria-de-Rueda J.A. 2006: Early effects of a wildfire on the diversity and production of fungal communities in Mediterranean vegetation types dominated by Cistus ladanifer and Pinus pinaster in Spain. For. Ecol. Manage. 225, 296 – 305. Mihál I. 1995: Abundance and production of Armillaria ostoyae (Romagn.) Herink in a fir-beech forest. Ekológia (Bratislava), 14, 229 – 236. Mihál I. 2002: Production of epigeic sporocarps of ectomycorrhitic fungi in differently aged Norway spruce monocultures. Ekológia (Bratislava), 21, 129 – 136. Mihál I. 2012: Biomass of epigeic sporocarps of macromycetes in a submontainous beech stand exposed to cutting treatment with varied density. Ekológia (Bratislava), 31, 264 – 273. Mihál I. 2023: Štruktúra symbiotickej a saprotrofnej mykobioty v kultúrnych smrečinách [Structure of symbiotic and saprotrophic mycobiota in cultivated spruce stands]. Ekol. štúdie, 14, 52 – 66. Mihál I. & Bučinová K. 2007: Biomass of epigeic sporocarps in submountain beech stands exposed to different immission load. Ekológia (Bratislava), 26, 201 – 210. Mihál I. & Cicák A. 2006: Zdravotný stav a mykoflóra smrekových porastov v imisnej oblasti stredného Spiša [Health status and mycoflora of spruce stands in the pollution area of central Spiš]. Naturae tutela, 10, 129 – 134. Mihál I. & Gáper J. 1995: Epigeous sporocarp production in Poľana Biosphere Reserve Norway spruce stands. Ekológia (Bratislava), 14, suppl. 2, 59 – 68. Mihál I. & Luptáková E. 2020: Dynamika produkcia biomasy plodníc epigeických sporokarpov v smrekových monokultúrach (Západné Karpaty) [Dynamics of fruiting body biomass production of epigeic sporocarps in spruce monocultures (Western Carpathians)]. Zpr. Lesn. Výzk. 65, 197 – 207. Pietras M., Dyderski M. K., Horodecki P., Kałucka I. L., Rawlik M. & Jagodziński A. M. 2025: Impact of past management practices on fungal diversity in submontane temperate forests of Stołowe Mountains National Park, Poland. For. Ecol. Manage. 593, 122882, doi.org/10.1016/j.foreco.2025.122882. Rudawska M., Leski T. & Stasińska M. 2011: Species and functional diversity of ectomycorrhizal fungal communities on Scots pine (Pinus sylvestris L.) trees on three different sites. Ann. For. Sci. 68, 5 – 15. Spake R., van der Linde S., Newton A. C., Suz L. M., Bidartondo M. I. & Doncaster C. P. 2016: Similar biodiversity of ectomycorrhizal fungi in set-aside plantations and ancient old-growth broadleaved forests. Biol. Conserv. 194: 71 – 79. Šťastný P., Nieplová E. & Melo M. 2002: Stredná ročná teplota vzduchu [Average annual air temperature]. In: Miklós L., Maráky P. & Klinda J. (eds.): Atlas krajiny Slovenská republika. Ministerstvo životného prostredia SR. Bratislava: Slovenská agentúra životného prostredia, p. 9. Tóth B. B. & Feest A. 2007: A simple method to assess macrofungal biomass for investigating ecological change. Can. J. Bot. 85, 652 – 658. Ujházy K., Ujházyová M., Bučinová K., Čiliak M., Glejdura S. & Mihál I. 2018: Response of fungal and plant communities to managed – induced overstorey changes in montane forests of the Western Carpathians. Eur. J. For. Res. 137, 169 – 183. Vogt K.A., Edmonds R. L. & Grier C. C. 1981: Biomass and nutrient concentrations of sporocarps produced by mycorrhizal and decomposer fungi in Abies amabilis stands. Oecologia, 50, 170 – 175.
14 \ Ochrana prírody, 47/2026 Oto Majzlan Ústav krajinnej ekológie SAV v. v. i Bratislava, pobočka Nitra, Akademická 2, 949 01 Nitra, e-mail: oto.majzlan@savba.sk Diversity of the Beetle (Coleoptera) Fauna at the Beckovské Skalice Site (Považský Inovec Mts.) Abstract: The paper presents the entomological research at the site of Beckovské Skalice in 2005 and 2025. The beetles (Coleoptera) extracted from the study material may be classified into 713 species including the faunistically significant: Psammodius asper, Tetrabrachys connatus, Synchita mediolanensis, Eustrophus dermestoides, Mycterus curculioides, Dibolia cryptocephala, Brachysomus subnudus, Coryssomerus capucinus. These species migrate along the Váh river valley towards north. Key words: Coleoptera, faunistic research, nature reserve ÚVOD Údolie Váhu predstavuje významný biokoridor nadnárodného významu pre migráciu teplomilných druhov na sever Slovenska. Na problém s druhom liskavky Entomoscelis sacra na lokalitách v oblasti tzv. Beckovskej brány poukazuje Májsky (2002). Niektoré skupiny hmyzu spracoval v danej oblasti Janský (2010). V ostatnom čase sme realizovali výskum fauny chrobákov na troch lokalitách v oblasti Tematínskych vrchov (Majzlan el al. 2000; Majzlan & Fedor 2001) a na lokalite Beckovské Skalice v roku 2005 (Majzlan 2006). SLEDOVANÉ ÚZEMIE Beckovské Skalice boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu v roku 2003 (obr. 1). Sú súčasťou obalovej série Považského Inovca a pokračovaním Tematínskych vrchov. Geologickým podložím sú vápence s výskytom povrchových škrapov, DIVERZITA FAUNY CHROBÁKOV (COLEOPTERA) NA LOKALITE BECKOVSKÉ SKALICE (POVAŽSKÝ INOVEC) Ochrana prírody, Banská Bystrica, 47: 14–37, 2026 Obr. 1: Beckovské Skalice z južnej strany, foto: J. Májsky Fig. 1. Beckovské Skalice from the south side, photo: J. Májsky
Ochrana prírody, 47/2026 / 15 Obr. 2: Moerickeho misky exponované na zemi v roku 2005, foto: O. Majzlan Fig. 2. Moericke's bowls exposed on the ground in 2005, photo: O. Majzlan Obr. 3: Nárazová pasca na lokalite v roku 2025, foto: O. Majzlan Fig. 3. Impact trap at the site in 2025, photo: O. Majzlan
16 \ Ochrana prírody, 47/2026 do malej miery skrasovatelé. Najvyšším bodom je kóta Lipky (374 m n. m.), kde sa vyskytujú metamorfované bezvápenaté horniny. Vrcholové partie lokality tvorí orná pôda, ktorá vznikla nánosom spraší. Územie je porastené xerofilnou vegetáciou s krovinami (drieň, lieska, trnka), ojedinele je zastúpený dub plstnatý. Na opustených pasienkoch rastú plané čerešne a borievky. Z bylín sú zastúpené niektoré indikačné druhy: Adonis vernalis, Brachypodium pinnatum, Stipa capillata, Stipa joannis, Linum hirsutum, Gentiana cruciata, Chamaecytisus triflorus, Orchis tridentata, Inula ensifolia, Calluna vulgaris a i. Sledované územie patrí do k. ú. Beckov, číslo mapovacieho štvorca 7273, expozícia západná a juho-západná, súradnice plochy: 48°46’34.91”N, 17°53’38.9”E, 290 m n. m. METODIKA A MATERIÁL V rokoch 2004 a 2005 boli na lokalite exponované Moerickeho misky na drevinách vo výške cca 1,5 metra a na po- vrchu pôdy (obr. 2). Žlto sfarbené misky boli naplnené 1 % roztokom formaldehydu s kvapkou zmáčadla (saponát). Vzorky boli odoberané v 2 – 3 týždňových intervaloch. V roku 2005 boli použité aj doplňujúce metodiky – zemné pasce, presevy pôdy a individuálny zber. Moerickeho misky v roku 1999 založil a vyberal kolega Pavol Deván. V roku 2025 sme na sledovanej lokalite exponovali dva nárazové lapače (obr. 3). Tieto boli exponované na stepnom bezlesí a na okraji lesa. Výber bol realizovaný v mesačných intervaloch VÝSLEDKY Druhové zloženie chrobákov v sledovaných rokoch je viac-menej rozdielne. Prevaha druhovej diverzity z roku 2005 je daná využitím viacerých metód získavania študijných vzoriek. Hojne boli zastúpené druhy čeľade Curculionidae, ktorých podiel v roku 2005 predstavoval viac ako 70 % v porovnaní s rokom 2025. V spoločenstve chrobákov boli hojnejšie zastúpené epigeické a hypogeické druhy z čeľadí Carabidae a Leiodidae. Na sledovanej lokalite bolo v roku 2005 zistených celkove 390 druhov chrobákov zo 62 čeľadí. Zaznamenané boli typické xerotermofilné druhy: Cymindis humeralis, Sisyphus schaefferi, Psammodius asper, Anthaxia candens, Cerapheles terminatus, Tetrabrachys connatus, Synchita mediolanensis, Eustrophus dermestoides, Vanonus pruinosus, Mycterus curculioides, Cheilotoma musciformis, Dibolia cryptocephala, Dibolia depressiuscula, Trachyphloeus asperatus, Trachyphloeus spinimanus, Brachysomus subnudus, Pachytychius sparsutus, Baris villae, Coryssomerus capucinus. Z hľadiska metodiky zberu sú zaujímavé poznatky o apterných formách chrobákov (Otiorhynchus velutinus, Trachyphloeus asperatus, Trachyphloeus spinimanus, Brachysomus subnudus), ktoré sa dostali do zavesených misiek nad terénom. Podobné poznatky sme zistili aj pri metodike Malaiseho pascí na Devínskej Kobyle (Majzlan 1997). V roku 2025 sme metodikou nárazových lapačov zistili celkove 340 druhov chrobákov, z nich viacero xerotermofilnch druhov chrobákov: Lebia cruxminor, Abemus chloropterus, Ocypus mus, Claviger testaceus, Eucinetus hoppfgarteni, Trachys troglodytes, Oedostethus quadripustulatus, Biphyllus lunatus, Isomira antennata, Theophilea subcylindicollis, Cryptocephalus signatifrons, Cryptocephalus trimaculatus, Psylliodes instabilis, Malvapion malvae, Coryssomerus capucinus, Isochnus foliorum. Diverzita fauny chrobákov je na sledovanom území veľmi vysoká. Lokalita predstavuje významné refúgium panónskych druhov, ktoré infiltrujú dolinou Váhu. Poznámky k významným druhom chrobákov Entomoscelis suturalis Ponto-mediteránny druh, rozšírený je v juhovýchodnej Európe a v Malej Ázii, zasahuje aj na Slovensko. Hojne je rozšírený v oblasti tzv. Beckovskej brány (obr. 4). Vyskytuje sa na Slovensku, napr.v prírodných rezerváciách Hájnica, Sychrov a Beckovské Skalice. Zistený bol aj v Bábe, na Zobori pri Nitre a na Devínskej Kobyle. Roubal (1937 – 41) charakterizuje tento druh ako garidobiont, imága často estivujú (letný spánok). Entomoscelis sacra sa vyskytuje len na Blízkom východe (Warchalowski 2003).
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==