84 \ Ochrana prírody, 46/2025 vách a môžu tak poskytovať prostredie pre viac druhov dutinových organizmov. Medzi druhy viazané na dutiny patria napríklad i chrobáky pižmovec hnedý (Osmoderma barnabita), chránený v rámci sústavy Natura 2000 alebo ohrozený kováčik hrdzavý (Elater ferrugineus). Pravidelné orezávanie vedie k predlžovaniu veku stromov (Rackham 1998, Read 2000, Lonsdale 2013). Vďaka pravidelnému odstraňovaniu konárov sa znižuje ťažisko stromu a tým dochádza k jeho stabilizácii. Znižuje sa tak riziko, že sa strom rozpadne v dôsledku veľkej váhy prerastených konárov. Prakticky sa tak strom môže dožiť aj niekoľko stoviek rokov. To je veľmi dôležité, pretože orezávaný strom tak môže poskytovať odumreté drevo a vhodné mikrostanovištia pre množstvo druhov organizmov po veľmi dlhú dobu. V odumretom dreve sa celosvetovo preukázal vývoj lariev viac ako 100 čeľadí chrobákov a v drevo rozkladajúcich hubách viac ako 49 čeľadí (Gimmel & Ferro 2018). MATERIÁL A METODIKA Zber entomologického materiálu Pri výskume koleopterofauny boli použité štandardné inventarizačné metódy. Tieto boli doplnené o modifikované metódy zberu s cieľom zistiť čo najviac druhov chrobákov viazaných na hlavové vŕby. Materiál bol získavaný: - Pomocou entomologickej sieťky s priemerom 35 cm. - Oklepávaním konárov pomocou sklepávača s priemerom 1 m. V máji a v júni v priebehu rokov 2018 – 2025 boli konáre oklepávané v týždenných intervaloch a v ostatných mesiacoch vegetačného obdobia boli konáre oklepávané v dvojtýždňových intervaloch. - Preosievaním substrátu (kôra, práchno, rozkladajúce sa drevo atď.). - Metódou lapákov (konáre, kmene), ktoré boli inštalované začiatkom apríla 2020 vo výške 1,5 m nad povrchom pôdy priamo na orezaných hlavových vŕbach. Začiatkom júla 2020 boli lapáky z terénu odobrané a umiestnené do eklektorov. - Individuálnym zberom na hlavových vŕbach v rôznom stupni odumierania a rozkladu počas celého obdobia od r. 2018 do roku 2025. - Individuálnym zberom na kvitnúcich rastlinách v okolí hlavových vŕb počas celého obdobia od r. 2018 do roku 2025. - Odchytom pomocou umelého svetelného zdroja počas mesiacov júl až august v roku 2021. - Odchyt pomocou nárazových pascí, ktoré boli umiestnené priamo na orezaných hlavových vŕbach od apríla do konca októbra v priebehu rokov 2020 až 2022, výber nárazových pascí bol v dvojtýždňových intervaloch Determinácia a nomenklatúra Pri určovaní xylofilných druhov chrobákov (v štádiu imágo) boli použité determinačné kľúče autorov: Balthasar (1956), Bílý (1989), Bocák & Bocáková (2006), Borowiec & Tarnawski (1982), Bunalski (1999), Burakowski & Ślipiński (1986), Cmoluch (1989), Černý (1988), Freude et al. (1964, 1965, 1966, 1967, 1969, 1971, 1974, 1976, 1979, 1981, 1983, 1989), Háva (2011), Heyrovský & Sláma (1992), Hůrka (1996), Sláma (1998), Jeniš (2001), Kolibáč et al. Kolibáč (2018), Kubisz (1992), Laibner (2000), Muskovits & Hegyessy (2002), Nedvěd (2020), Novák (2007, 2014), Nunberg (1976, 1981), Pfeffer (1989, 1995), Picka (1978), Průdek (2009), Ruicănescu (2013), Rücker (2018), Ślipiński (1982), Smetana (1958), Strejček (1990), Szujecky (1965, 1976), Tesař (1957), Vánquez (1993, 2002), Zahradník (2013). Bionómii a rozšíreniu xylofilných druhov sa venovalo viacero autorov: Koch (1989a, 1989b, 1992), Roubal (1930, 1936, 1937 – 1940), Sláma (1998, 2006). Nomenklatúra zistených druhov chrobákov je upravená podľa Zahradníka (Zahradník 2017), Kolibáča (Kolibáč 2018) a Krále a kol. (Král et al. 2018). Kategórie ohrozenosti druhov sú uvedené v zmysle červeného zoznamu chrobákov Slovenska (Holecová & Franc 2001). Hodnotenie hlavových vŕb Pri hodnotení stavu biotopov hlavových vŕb bola použitá upravená metodika (Čížek et al. 2016) podľa projektu „Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika Projekt č. 304021D168 Živé břehy – společná ochrana říčních ekosystémů, kde vznikla aj interaktívna mapa hlavových vŕb na území Juhomoravského, Zlínskeho a Trnavského kraja. Ore-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==