8 \ Ochrana prírody, 46/2025 a Katedry ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ku koncu roka 2024 táto databáza disponovala údajmi o približne 80 000 kusoch drobných terestrických cicavcoch (hmyzožravcoch a hlodavcoch) z 1 400 lokalít územia Slovenska z rokov 1965 až 2024. Súborne je táto databáza označovaná ako „Starohorský protokol“. Z tohto dátového súboru spadlo do nami definovaného záujmového územia povodia Hrona 134 odchytových bodov. Tieto boli v rôznom počte rozmiestnené na altitudiálnej škále od 110 m do 1 700 m n. m. od ústia po prameň (obr. 2), s rôznym výsledkom vzorkovania v počte odchytených cicavcov. Prezentovaných 134 lokalít je teda výsledkom selekcie zvoleným parametrom tvorby záujmového územia. V zložitých geomorfologických podmienkach Západných Karpát je fenomén nadmorskej výšky zásadným ekologickým činiteľom podmieňujúcim výskyt živých organizmov. S priebehom nadmorskej výšky dochádza k zmenám klimatických, hydrografických a pôdnych pomerov, čo ovplyvňuje aj vegetáciu a formovanie vegetačných stupňov. Vzhľadom na geografické danosti vytýčeného záujmového územia sme pri hodnotení spoločenstiev drobných cicavcov a ich ektoparazitov zohľadnili ako jednu z dôležitých premenných priebeh výškového gradientu sledovaného územia. K tomu sme využili už zaužívané geografické výškové členenie v podmienkach Slovenska (Mazúr 1980). Študijný materiál Náš materiál cicavcov zo záujmového územia povodia Hrona tvorí 7 479 jedincov patriacich k 29 druhom hmyzožravcov a hlodavcov (tab. 1). Tento študijný materiál je výsledkom vzorkovania v rokoch 1975 až 2022. Odber vzoriek bol lokalizovaný v geobiocenózach rôznych charakteristík, čo sa odrazilo aj na kvantite a kvalite prezentovanej vzorky cicavcov. Použité odchytové zariadenia boli kladené do línie po 50 kusoch s odstupom 10 – 15 m. Pasce boli v teréne exponované 24 – 120 hodín, najčastejšie však 72 hodín, s pravidelnou kontrolou po 24 hodinách. Nakoľko sa v práci zaoberáme najmä drobnými terestrickými cicavcami z prezentovaných analýz sme vylúčili zástupcov čeľadí Sciuridae (1 ex.), Gliridae (2 ex.) a bližšie nedeterminované jedince Muridae (16 ex.). Roztoče (Acari: Mesostigmata): z oblasti povodia Hrona sme zaznamenali 18 059 kusov roztočov patriacich 56 druhom (tab. 2). Uvedený súbor ektoparazitov pochádza zo srsti 4 945 drobných cicavcov odchytených v rokoch 1966, 1977, 1979 – 1990 a 2006 na 50 lokalitách. Pri analýze vzorky spoločenstva roztočov, ktorú sme získali v sledovanom území povodia Hrona používame ekologickú jednotku „akarínium“ (Rosický & Mrciak 1967). Náš materiál roztočov sme podľa vzťahu k drobným cicavcom rozdelili do skupín: (i) v pôde a lesnej hrabanke voľne žijúce druhy, (ii) nidikolné druhy, (iii) ektoparazity, hematofágne druhy (Stanko 1987, 1990). Podľa preferencie k stupňu vertikálneho gradientu možno druhy z nášho súboru deliť na: (i) psychrofilné s optimom výskytu v montánnom pásme (400 – 1 100 m n. m.) až po subalpínske pásmo (1 600 m n. m.), (ii) psychrotolerantné so širokou toleranciou na teplotné zmeny (od nížin do 800 m n. m.), (iii) semi-psychrotolerantné, prispôsobené na termofilné až mezofilné biotopy, (iv) termofilné s preferenciou xerotermných nížin a pahorkatín (Mašán & Fenďa 2010). Blchy (Siphonaptera): materiál bĺch, s ktorým pracujeme v predkladanom príspevku, bol odobratý zo srsti 3 659 cicavcov na 108 lokalitách záujmového územia (tab. 3). Analyzované boli údaje z rokov 1976 – 1993 a 2003 – 2004, ktoré vychádzali z celkového počtu 16 378 zistených exemplárov patriacich k 30 druhom bĺch z troch čeľadí: Ceratophyllidae (4 257 ex./12 druhov), Hystrichopsyllidae (242/3), Ctenophthalmidae (11 879/15). Podľa vzťahu k hostiteľom sme zaznamenali v našom súbore bĺch dve skupiny: (i) 17 druhov, ktoré sú viazané prevažne na prostredie hniezd teplokrvných cicavcov, telo hostiteľa obsadzujú len za účelom príjmu potravy (krv), (ii) druhy žijúce v srsti hostiteľa (12 druhov) zostávajú po celý život na tele hostiteľa a opúšťajú ho iba v prípade jeho úhynu. Jeden druh využíva obe prostredia rovnako. Vyhodnotenie údajov Pri spracovaní dát pochádzajúcich z lokalít na vytýčenom transekte sme sledovali zmeny v spoločenstvách drobných terestrických cicavcov a vybraných skupín ektoparazitov na definovanej škále výškového gradientu (väčšinou 100 m). Pri zisťovaní podobnosti synúzií roztočov a bĺch v srsti dominantných druhov hostiteľov vo vzťahu k limitom v rôznych výškových polohách povodia Hrona a identifikácii druhov, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev roztočov a bĺch, sme vyčlenili tri výškové rozpätia: nížiny (do 300 m n. m.), stredné polohy/pahorkatiny (300 – 500 m n. m.) a horské a vysokohorské polohy (500 – 1 000 + m n. m.). Údaje zozbierané zvlášť o cicavcoch, roztočoch a blchách v každej nadmorskej výške sa spojili, čím vznikol jeden súbor údajov pre daný výškový limit. Indexy druhovej rozmanitosti (species diversity) a bohatosti (species richness) sú kľúčové nástroje na hodnotenie spoločenstiev v ekosystémoch. Pre kvantifikáciu diverzity cicavcov a sledovaných skupín ektoparazitov v gradiente sme
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==