Ochrana prírody, 46/2025 / 25 kých úlohách a vlastnostiach. V kontexte ektoparazitických skupín článkonožcov, ako sú blchy a roztoče, funkčná diverzita najčastejšie kombinuje tri zložky: dominanciu druhov (D), funkčnú redundanciu (R), funkčnú diverzitu (Q). Použitie tohto DRQ prístupu umožňuje lepšie pochopenie priestorovej variability diverzity ektoparazitov v porovnaní s použitím jediného meradla diverzity. Aj keď naše pozorovania preukázali veľký vplyv výškového gradientu na diverzitu roztočov a bĺch, štúdie zaoberajúce sa touto tematikou naznačujú, že je dôležité zohľadňovať vplyv druhu hostiteľa na štruktúru funkčnej diverzity a že niektoré nekonvenčné prístupy (ako napr. aj DRQ) poskytujú cenné informácie o variabilite diverzity týchto parazitov v rôznych geografických (zemepisných) mierkach. Ekologické a geografické faktory majú nezanedbateľný vplyv na diverzitu ektoparazitických článkonožcov, ale podstatný vplyv má hostiteľ (Krasnov et al. 2024a). Koncepty hodnotenia diverzity sa často používajú na ochranárske účely, z dôvodu identifikácie oblastí, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť kvôli značným rozdielom medzi lokálnou a regionálnou diverzitou. Rozdiel medzi regionálnym druhovým fondom a lokálnym druhovým súborom je definovaný ako tmavá diverzita (dark diversity). Tmavá diverzita predstavuje súbor druhov, ktoré by mohli obývať dané miesto na základe vhodných ekologických podmienok, ale v skutočnosti tam nie sú prítomné. Tento koncept stojí v kontraste s reálnou diverzitou (realized diversity), ktorá zahŕňa druhy, ktoré sa na danom mieste skutočne vyskytujú. Lokálna druhová diverzita je vždy menšia ako regionálny druhovo špecifický súbor druhov, pretože regionálny súbor druhov je výsledkom rozsiahlych evolučných, historických a biogeografických procesov, zatiaľ čo lokálne spoločenstvo je ovplyvnené menej výraznými ekologickými, demografickými a stochastickými procesmi. Preto lokálny druhový súbor pozostáva z prítomných druhov a druhov z regionálneho súboru, ktoré by tam potenciálne mohli žiť, ale chýbajú. Akceptovanie efektu temnej diverzity vedie k lepšiemu pochopeniu historickej dynamiky biodiverzity a ekológie bežnosti a vzácnosti. Odhady temnej diverzity sa aplikovali na rôzne taxóny ektoparazitov. Bolo zistené, že dark diversity blších spoločenstiev parazitujúcich na rovnakom druhu hostiteľa naprieč regiónmi bola ovplyvnená množstvom zelenej vegetácie v regióne. Zatiaľ čo dark diversity blších spoločenstiev rôznych druhov hostiteľov v rámci regiónu bola ovplyvnená sociálnym správaním hostiteľa a štruktúrou úkrytu (Krasnov et al. 2024b). Niektorí autori uvádzajú, že vlastnosti hostiteľa vo všeobecnosti lepšie vysvetľujú variabilitu prevalencie a početnosti parazitov (napr. kliešte, roztoče, vši) v porovnaní s faktormi prostredia (napr. mozaikovitej poľnohospodárskej krajine v strednom Rumunsku). Výnimku môžu tvoriť niektoré druhy bĺch u špecifických hostiteľov, napr. Apodemus agrarius, kde je silným faktorom sezónnosť (Benedek et al. 2024). V našom súbore sme zaznamenali pozitívny vzťah medzi druhovou bohatosťou bĺch aj roztočov so stúpajúcim počtom vyšetrených jedincov vybraných druhov cicavcov. Početnosť hostiteľskej populácie má teda vplyv na druhovú bohatosť a prevalenciu ektoparazitov. V agrárnej krajine stredného Rumunska bolo zistené, že početnosť spoločenstva hostiteľov má negatívny vplyv na prevalenciu niektorých ektoparazitov (kliešťov), pozitívny vplyv na roztoče u Microtus arvalis a pozitívny vplyv na početnosť bĺch u Apodemus agrarius. Prenos ektoparazitov z hniezd alebo pri medzi individuálnom kontakte je podporovaný vysokou hustotou populácie (Benedek et al. 2024). LITERATÚRA Ambros M. 1985: Poznámky k rozšíreniu roztočov Myonyssus rossicus Bregetova, 1956 a Myonyssus ingricus Bregetova, 1956 (Acari Mesostigmata) v Západných Karpatoch. Biológia (Bratislava), 40, 2: 159 – 167. Ambros M. 1990: Poznámky k výskytu a rozšíreniu roztoča Laelaps clethrionomydis Lange, 1955 (Acari: Mesostigmata) na Slovensku. Biológia (Bratislava), 45, 10: 791 – 800. Baláž I. 2010: Vplyv výškového gradientu na synúzie a biológiu drobných cicavcov v podmienkach Slovenska. Habilitačná práca, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, 139 s. Baláž I. & Ambros M. 2007: Distribution of Soricidae in Slovakia and their dependency on altitude gradient. Acta Zoologica Universitatis Comenianae, 47 (1): 91 – 98. Baláž I. & Jakab I. 2010: Vplyv nadmorskej výšky na diverzitu drobných cicavcov v podmienkach Slovenska. Životné prostredie, 44, 6: 329 – 333. Baláž I., Kamenišťák J., Ševčík M., Tulis F., Jakab I., Klimant P., Poláčiková Z. & Ambros M. 2018: Zmeny spoločenstva drobných zemných cicavcov (Rodentia, Eulipotyphla) vo výškovom gradiente Východných Tatier, s. 13. In: Kubovčík V. & Stašiov S. (eds.): Zborník abstraktov z vedeckého kongresu „Zoologia 2018“, Slovenská zoologická spoločnosť, Zvolen, 110 s. Baláž I., Tulis F., Ševčík M., Zigová M., Swietyová D., Kamenišťák J. & Ambros M. 2020: Vplyv nadmorskej výšky na synúzie bĺch drobných zemných cicavcov, s. 21 – 22. In: Bryja J., Kuras T., Tuf I.H. & Tkadlec E. (Eds.): Zoologické dny Olomouc 2020. Sborník abstraktů z konference 6. – 7. února 2020, Ústav biologie obratlovců AV ČR, Brno, 250 s.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==