24 \ Ochrana prírody, 46/2025 ti sa zhodujú so zisteniami iných autorov (Mašán & Fenďa 2010, Poláčiková 2013) z územia Slovenska. Vertikálna distribúcia roztočov v prírodných a geomorfologických podmienkach Slovenska je zložito spojená s biotopmi a ich vlastnosťami, ako aj charakteristikami hostiteľov. Naše výsledky naznačujú (štatisticky) preukazný vzťah medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi vlastnosťami spoločenstiev roztočov uvedených troch druhov hostiteľov s výškovým gradientom, ktorý sa prejavil formou negatívnej korelácie medzi týmito charakteristikami (abundancia, druhová bohatosť, druhová diverzita) a stúpajúcou nadmorskou výškou. Pri výskume rôznych determinantov zahŕňajúcich vybrané hostiteľské druhy, ako aj environmentálne parametre, ktoré ovplyvnili rôzne spoločenstvá roztočov, bolo zistené, že vybrané hostiteľské druhy a konkrétne typy biotopov mali významný vplyv na hustotu populácie roztočov. Niektoré hostiteľské druhy, ako napr. A. flavicollis, Microtus agrestis a M. arvalis, zohrali kľúčovú úlohu pri ovplyvňovaní numerickej prítomnosti roztočov v týchto prostrediach. To naznačuje, že súhra medzi hostiteľskými druhmi a typom biotopu je nevyhnutná pre komplexné pochopenie dynamiky spoločenstva roztočov. A. flavicollis – tento druh je uznávaný ako jeden z najvýznamnejších hostiteľov roztočov čeľade Laelapidae. Jeho výskyt v špecifických biotopoch je spojený so zvýšenou abundanciou, čo naznačuje silnú koreláciu medzi týmto hostiteľským druhom a populáciami roztočov. Tieto zistenia poukazujú na to, že početnosť roztočov z čeľade Laelapidae je viac determinovaná prítomnosťou špecifických a vhodných hostiteľských druhov a určitými typmi biotopov, ktoré pravdepodobne poskytujú vhodné podmienky pre prežitie a rozmnožovanie roztočov (Kitrytė et al. 2022). Vzorka bĺch, s ktorou sme pracovali pri analýzach vplyvu nadmorskej výšky na ich diverzitu obsahovala 30 druhov, čo je podstatná časť známych druhov tejto skupiny z územia Slovenska, pričom niektorí autori (Baláž & Ševčík 2021) uvádzajú z územia Slovenska zo srsti malých cicavcov 36 druhov. Blchy z povodia Hrona podľa ich výskytu v závislosti od nadmorskej výšky tvorili niekoľko ekologických skupín. Druhy v týchto skupinách sú charakterizované distribúciou pozdĺž výškového gradientu a ich špecifickými preferenciami. V kontexte s rozmanitosťou biotopov a druhovým spektrom hostiteľov na sledovanej trase prameň – ústie Hrona je zaujímavá skupina bĺch s druhmi Hystrichopsylla orientalis, Amalaraeus penicilliger, Palaeopsylla soricis, Doratopsylla dasycnema, Megabothris turbidus, Ctenophthalmus agyrtes. Tieto druhy sa vyznačujú širokou toleranciou k podmienkam prostredia, takže sme ich zaznamenali kontinuálne, pozdĺž gradientu od panónskych nížin až po alpínske pásmo. Druhovo najbohatšiu skupinu tvorili taxóny s limitovaným rozsahom na škále gradientu, kde tieto limity vytvárali ekologické alebo hostiteľské podmienky: (i) druhy, s výskytom od nížin až po horské pásma, väčšinou nezasahujú do subalpínskeho pásma, (ii) druhy preferujúce horské a podhorské oblasti sa v nížinách vyskytujú zriedkavo alebo vôbec. Tieto druhy sú často špecializované na konkrétne biotopy alebo hostiteľské druhy. V našom súbore, kde počet vzoriek a hostiteľov je definovaný limitom plochy záujmového územia (10 km široký pás pozdĺž toku Hrona) sme zaznamenali klesajúci trend druhovej bohatosti s rastúcou nadmorskou výškou. Počet druhov bĺch (druhová bohatosť) dosahoval maximá v polohách 300 – 500 m n. m. (20 – 25 druhov bĺch) a 800 – 900 m n. m. (23 druhov bĺch). Jav, kedy druhová diverzita bĺch dosahuje maximum v stredných nadmorských výškach je známy ako mid-domain efekt (Kotti & Kotova 2015, Baláž & Ševčík 2021). Tento fenomén je spôsobený prekryvom areálov euryvalentných druhov v stredných polohách, ako aj možným nástupom endemických druhov v týchto výškach. Vzhľadom na pôvod nášho materiálu a použitú metodiku nepovažujeme za korektné zovšeobecniť tento koncept na náš súbor vzoriek, ktorý vznikol „výrezom“ limitovaného priestoru záujmového územia. Vplyv nadmorskej výšky na diverzitu bĺch na úseku prameň – ústie Hrona sme sledovali na vybraných eudominantných hostiteľských druhoch: A. flavicollis, C. glareolus a S. araneus. Nami použité analytické metódy ukázali negatívnu koreláciu abundancie, počtu druhov a diverzity bĺch k nadmorskej výške u druhov bĺch sledovaných hostiteľov. Výškové gradienty sú preto dôležitým nástrojom na štúdium biodiverzity bĺch a ektoparazitov ako takých. V podmienkach strednej Európy bola skúmaná variabilita druhového zloženia spoločenstiev bĺch na malých cicavcoch v rôznych habitatoch. Autori skúmali, či je zloženie cenóz bĺch ovplyvnené druhovým zložením hostiteľov alebo environmentálnymi vlastnosťami biotopu. Výsledky ukázali, že zloženie spoločenstiev bĺch súvisí s oboma faktormi, avšak identita hostiteľa hrá dôležitejšiu úlohu ako identita biotopu. Výsledky naznačujú, že primárny biotop pre blchu nie je len konkrétny hostiteľ, ale skôr platí: konkrétny hostiteľ v konkrétnom prostredí (Krasnov et al. 2006). Diverzita bĺch je ovplyvňovaná komplexnou interakciou viacerých faktorov, medzi ktoré patria nadmorská výška, sezóna, hostiteľské preferencie, typ prostredia, priestorové a historické faktory. Zmeny v týchto faktoroch môžu viesť k odlišným vzorcom diverzity. My sme použili niekoľko metrík hodnotenia diverzity. Z dôvodov použitých metodík sme nezohľadnili rozmanitosť funkčných vlastností druhov v rámci spoločenstva bĺch aj roztočov ako ich klasifikuje tzv. funkčná diverzita. Namiesto jednoduchého počítania druhov, funkčná diverzita zohľadňuje ako sa druhy líšia vo svojich ekologic-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==