22 \ Ochrana prírody, 46/2025 medzi výškovými skupinami vykazuje Ctenophthalmus agyrtes. Test ukázal, že ďalšími kľúčovými druhmi, ktoré diferencujú spoločenstvá bĺch v srsti C. glareolus medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami sú Amalaraeus penicilliger, Megabothris turbidus a Peromyscopsylla bidentata. V srsti S. araneus sú kľúčovými faktormi, ktoré odlišujú spoločenstvá bĺch medzi výškovými polohami druhy Palaeopsylla soricis a Doratopsylla dasycnema. Ctenophthalmus agyrtes, podobne ako u predchádzajúcich druhoch, tiež prispieva k týmto rozdielom, avšak jeho výskyt je viac spojený s nížinami. Tabuľka 5: Druhy bĺch, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev v jednotlivých výškových polohách podľa hostiteľov. A (do 300 m n .m., B (300 – 500 m n. m.), C (500 – 1000 m n. m.) = priemerná početnosť (abundancia) výskytu daného druhu v jednotlivých skupinách, % = Percentuálny príspevok daného druhu k celkovej odchýlke medzi skupinami, AD priemerná odchýlka. Table 5. Flea species most responsible for differences in community composition at various altitudinal locations by host. A (up to 300 m a. s .l.), B (300 – 500 m a. s. l.), C (500 – 1000 m a. s. l.) = average abundance of the species in each group; % = percentage contribution of the species to the total difference between the groups, AD Average Deviation. Hostiteľ Blchy (Siphonaptera) AD % A B C A. flavicollis Ctenophthalmus agyrtes 24,99 38,22 16,50 13,90 21,30 Ctenophthalmus solutus 20,90 31,97 16,60 7,89 9,08 Megabothris turbidus 8,63 13,20 4,07 1,64 8,00 C. glareolus Ctenophthalmus agyrtes 25,76 36,17 24,10 25,10 42,60 Amalaraeus penicilliger 13,50 18,95 7,50 13,50 18,10 Megabothris turbidus 7,78 10,93 2,18 5,23 10,30 Peromyscopsylla bidentata 6,34 8,90 2,11 4,93 7,75 S. araneus Palaeopsylla soricis 28,96 38,04 6,38 7,67 14,70 Doratopsylla dasycnema 24,41 32,07 3,92 3,56 12,70 Ctenophthalmus agyrtes 10,49 13,78 1,58 1,42 5,27 DISKUSIA V tejto štúdii sme sledovali výskyt a druhové zloženie fauny drobných cicavcov na definovanej ploche pozdĺž toku Hrona od jeho ústia po prameň. Prezentovaný súbor drobných cicavcov svojou kvantitou a kvalitou zodpovedá rozsahu (plocha, veľkosť) študovaného územia, jeho morfologickej a biotickej rozmanitosti. Významnú úlohu pri formovaní druhovej bohatosti a rozmanitosti malých cicavcov tu zohráva fenomén výškového gradientu. Nadmorská výška je uznávaná ako jeden z najzložitejších priestorových gradientov ovplyvňujúcich distribúciu druhov a štruktúru spoločenstva. Naše výsledky z gradientu povodia Hrona dokazujú, že druhové spektrum, abundancia a hodnoty niektorých indexov diverzity s rastúcou nadmorskou výškou majú klesajúcu tendenciu. To, že výškový gradient má významný vplyv na diverzitu spoločenstiev drobných cicavcov je známy jav pozorovaný na Slovensku, napr. v Belianskych Tatrách (Baláž & Jakab 2010, Kamenišťák et al. 2020). Zmeny v zložení spoločenstiev a druhovej bohatosti drobných cicavcov odrážajú nielen environmentálne podmienky a biologické limity jednotlivých druhov v gradiente nadmorskej výšky, ale aj kombinácie susedných habitatov a zdrojov, ktoré tieto biotopy ponúkajú. Podobné zistenia sú uvádzané z vysokohorských habitatov, napr. z talianskych a švajčiarskych Álp, kde sa ukázalo, že zloženie spoločenstiev drobných cicavcov negatívne korelovalo s rastúcou nadmorskou výškou, pričom abundancia a druhová bohatosť vrcholila v stredných polohách (Chirichella et al. 2022, Koczwarska et al. 2023). V našom súbore cicavcov pozdĺž Hrona sme najviac druhov (20) zaznamenali v rozmedzí 300 – 500 m n. m. Tento „efekt strednej polohy“, kedy druhová bohatosť vrcholí v stredných nadmorských výškach, bol v podmienkach Vysokých Tatier zaznamenaný vo výške 500 – 700 m n. m. (Kamenišťák et al. 2020). V ekologických štúdiách týkajúcich sa druhovej bohatosti pozdĺž environmentálneho gradientu, akým je aj nadmorská výška, sú často pozorované v súboroch údajov dva odlišné vrcholy alebo režimy – jedná sa o bimodálny gradient. V týchto prípadoch druhová diverzita malých cicavcov prezentuje vzor s vrcholmi v dvoch výškach, čo naznačuje, že malým cicavcom sa darí v nižších aj vyšších polohách, kedy dochádza pravdepodobne k prekrývaniu rôznych biogeografických fáun v týchto bodoch. Pochopenie bimodálnych gradientov pomáha identifikovať ako druhy reagujú na zmeny habitatov,
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==