20 \ Ochrana prírody, 46/2025 V srsti A. flavicollis sme zistili 22 druhov bĺch, z toho 14 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne, sedem druhov zo srsti a jeden druh hniezdo/srsť. Dominovali druhy Ctenophthalmus agyrtes, C. solutus, Megabothris turbidus, Nosopsyllus fasciatus (obr. 13). V srsti C. glareolus sme zaznamenali 24 druhov bĺch, z toho 15 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne a osem druhov zo srsti a jeden hniezdo/srsť. Dominovali druhy Ctenophthalmus agyrtes, Amalaraeus penicilliger, Megabothris turbidus, Peromyscopsylla bidentata, Ctenophthalmus obtusus, Peromyscopsylla fallax (obr. 13). V srsti S. araneus sme zachytili 19 druhov bĺch, z toho 11 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne a sedem druhov označené ako srstné a jeden hniezdo/srsť. Dominovali druhy Palaeopsylla soricis, Doratopsylla dasycnema, Ctenophthalmus agyrtes (obr. 13). Samotná druhová bohatosť bĺch (ale aj iných ektoparazitov) je často pozitívne korelovaná s počtom vyšetrených jedincov hostiteľov, čo môže značne ovplyvňovať variabilitu a veľkosť skúmaného efektu (Magurran 2004). Na overenie sily tohto vzťahu boli obe premenné log transformované a následne použitá lineárna regresia (obr. 14). Obr. 14: Korelácia vzťahu medzi druhovou bohatosťou bĺch a počtom vyšetrených jedincov A. flavicollis, C. glareolus, S. araneus. Sivé pole: 95% interval spoľahlivosti. Fig. 14. Correlation between the species richness of fleas and the number of examined individuals of A. flavicollis, C. glareolus, and S. araneus. The grey area represents the 95% confidence interval. Kvantitatívne charakteristiky (abundancia, indexy diverzity) populácií bĺch v srsti drobných cicavcov na študijnej ploche povodia Hrona sme sledovali na troch uvedených dominantných druhoch hostiteľov. Vzťahy medzi nadmorskou výškou a týmito ukazovateľmi sme hodnotili lineárnym modelom dvojrozmernej regresie (obr. 15). Celkový počet druhov bĺch sa mierne znižoval s narastajúcou nadmorskou výškou najmä u A. flavicollis. Výsledky analýz druhovej diverzity boli zložitejšie. Niektoré indexy (napr. Shannonov, Simpsonov) ukázali významný vplyv nadmorskej výšky na diverzitu bĺch u A. flavicollis a S. araneus, zatiaľ čo iné indexy (Margalefov, Menhinickov) tento vzťah nepotvrdili. Naše výsledky naznačujú, že nadmorská výška má významný vplyv na štruktúru spoločenstiev bĺch na A. flavicollis, zatiaľ čo u C. glareolus a S. araneus pôsobí menej výrazne. Pri zisťovaní podobnosti synúzií bĺch v srsti dominantných druhov hostiteľov vo vzťahu k výškovým limitom povodia Hronu sme použili rovnakú metódu ako u roztočov (NMDS). Vizualizácia tejto analýzy naznačuje, že neexistujú jednoznačné rozdiely v spoločenstvách bĺch na dominantných druhoch cicavcov vo vzťahu k výškovým limitom transektu povodia Hrona (obr. 16). Vzorky z jednotlivých výškových polôh sú premiešané a nevykazujú zhlukovanie, ktoré by svedčilo o ich špecifickejšej väzbe k určitému gradientu. Metódou Similarity Percentage sme určili druhy bĺch, ktoré najviac prispievajú k rozdielom v zložení synúzií medzi výškovými polohami (tab. 5). Z tabuľky je zrejmé, že u A. flavicollis uvedené priemerné hodnoty naznačujú, že Ctenophthalmus agyrtes je druhom, ktorý je najviac zodpovedný za rozdiely v zložení bĺch medzi týmito tromi prostrediami. Druhým najvýznamnejším druhom je Ctenophthalmus solutus. Aj tu vidíme značné rozdiely v priemerných početnostiach medzi skupinami. Tieto druhy sú teda kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá bĺch v srsti A. flavicollis medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami. Pri C. glareolus možno pozorovať, že najväčší príspevok k rozdielom
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==