18 \ Ochrana prírody, 46/2025 Na výškovom gradiente povodia Hrona sme na vybraných hostiteľoch sledovali kvantitatívne charakteristiky spoločenstiev roztočov. Určili sme druhy (metódou Similarity Percentage), ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení synúzií medzi sledovanými výškovými polohami (tab. 4). Podľa použitého modelu sú v srsti A. flavicollis za rozdiely v zložení spoločenstva najviac zodpovedné druhy Laelaps agilis a Haemogamasus nidi. Tieto druhy sú kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá roztočov v srsti A. flavicollis medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami v povodí Hrona. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené rôznymi faktormi prostredia. Ďalšie druhy, ktoré prispievajú k rozdielom, sú napr. Eulaelaps stabularis a Poecilochirus necrophori. V akaríniu C. glareolus má značný vplyv na rozdiely medzi sledovanými výškovými polohami Haemogamasus nidi. Je dôležité si všimnúť, že v povodí Hrona jeho početnosť výrazne stúpa v horských oblastiach. Druhým najvýznamnejším faktorom je špecifický ektoparazit hrdziaka lesného Laelaps clethrionomydis. Nakoľko druh preferuje vyššie polohy (Ambros 1990), vidíme nárast početnosti v horských biotopoch, zatiaľ čo v nížinách sa nevyskytuje. Test SIMPER odhalil, že v srsti S. araneus druhy roztočov Laelaps agilis a Myonyssus ingricus sú kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá roztočov medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami. E. emarginatus prispieva k rozdielom, ale jeho výskyt je viac spojený s nížinami. U druhu M. in- gricus vidíme nárast početnosti v horských polohách, ale jeho topická preferencia vyšších polôh je známa (Ambros 1985). Blchy Zo srsti cicavcov sme zobrali 30 druhov bĺch z troch čeľadí: Ceratophyllidae (4 257 ex.), Ctenophthalmidae (11 879) a Hystrichopsyllidae (242) (tab. 3). Ctenophthalmidae a Ceratophyllidae tvorili 90,86 % materiálu bĺch s 27 druhmi. Sledovali sme výskyt bĺch pozdĺž toku Hrona od ústia po prameň na 100 metrovej škále. V rozmedzí nadmorských výšok 1300 – 1600 chýbajú údaje. V spoločenstve bĺch drobných cicavcov v tomto limite sa vyčlenila skupina druhov so širokou toleranciou k prírodným pomerom meniacej sa nadmorskej výšky. Tieto obsadili celú výškovú škálu od 200 – do 1700 m n. m. (obr. 12). Tabuľka 4: Druhy roztočov, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev v jednotlivých výškových polohách podľa hostiteľov. A (do 300 m n. m., B (300 – 500 m n. m.), C (500 – 1000 m n .m.) = priemerná početnosť (abundancia) výskytu daného druhu v jednotlivých skupinách, % = percentuálny príspevok daného druhu k celkovej odchýlke medzi skupinami, AD priemerná odchýlka. Table 4. Mite species most responsible for differences in community composition at various altitudinal locations by host. A (up to 300 m a. s. l.), B (300 – 500 m a. s. l.), C (500 – 1000 m a. s. l.) = average abundance of the species in each group; % = percentage contribution of the species to the total difference between the groups, AD Average Deviation. Hostiteľ Roztoče (Acari:Mesostigmata) AD % A B C A. flavicollis Laelaps agilis 42,79 66,47 161,00 108,00 182,00 Haemogamasus nidi 8,32 12,92 18,30 13,80 50,60 Eulaelaps stabularis 2,88 4,48 12,10 5,08 7,30 C. glareolus Haemogamasus nidi 21,10 26,92 5,20 13,80 17,60 Laelaps clethrionomydis 11,09 14,15 0,00 7,24 10,00 Laelaps agilis 9,89 12,61 3,75 5,89 1,70 Eulaelaps stabularis 8,50 10,84 8,25 3,70 2,70 Poecilochirus necrophori 5,17 6,59 4,00 0,59 2,40 S. araneus Laelaps agilis 18,19 19,63 0,00 1,23 3,71 Myonyssus ingricus 9,36 10,10 0,00 0,04 3,43 Euryparasitus emarginatus 8,70 9,39 1,29 0,35 0,00 Haemogamasus nidi 7,37 7,96 1,29 0,46 0,00 Eulaelaps stabularis 7,12 7,68 0,14 0,35 1,00 Laelaps hilaris 6,81 7,35 0,71 0,04 0,00
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==