14 \ Ochrana prírody, 46/2025 Obr. 5: Akumulačná krivka druhovej bohatosti – zvyšovanie počtu zaznamenaných druhov cicavcov na škálach gradientu v závislosti od veľkosti vzoriek. Štandardné chyby sú prevedené na 95% intervaly spoľahlivosti. Fig. 5. Species richness accumulation curve – the increase in the number of recorded mammal species on the gradient scales depending on the sample size. Standard errors are converted to 95% confidence intervals. Obr. 6: Druhy spojené s podmienkami pre jednotlivé výškové rozpätie. Šedé boxy indikujú štatisticky významné hodnoty ukazovateľov (p<0,05). Fig. 6. Species associated with conditions for specific altitudinal ranges. Grey boxes indicate statistically significant indicator values (p<0.05). Sledovali sme výskyt roztočov a zmeny v ich spoločenstvách na hostiteľoch v závislosti od gradientu pozdĺž toku Hrona od ústia po prameň. V akaríniu drobných cicavcov sa na tejto škále jasne vyčlenila skupina druhov roztočov s toleranciou k prírodným podmienkam v rozmedzí hraničných limitov výškového gradientu a to u ektoparazitov a nidikolov (obr. 7A) a voľne žijúcich druhov (obr. 7B). Tieto psychrotolerantné druhy roztočov (Mašán & Fenďa 2010), ktoré sme zaznamenali pozdĺž celého gradientu 107 – 1670 m n. m. spolu so psychrofilnými druhmi s optimom od 650 – 1600 m n. m., obsadzujú biotopy montánneho a alpínskeho stupňa nad hornou hranicou lesa. Údaje v rozmedzí 1 000 až 1 600 m n. m. v našom súbore chýbajú. Z uvedeného počtu roztočov sme prevažnú časť (78,79 %) zobrali zo srsti troch druhov hostiteľov: A. flavicollis (62,03 %), C. glareolus (15,57 %) a S. araneus (1,17 %). V srsti A. flavicollis sme zaznamenali 46 druhov roztočov, z toho 28 druhov, ktoré sme označili ako voľne žijúce a 18 druhov ektoparazitov a nidikolov. Spoločenstvo roztočov C. glareolus tvorilo 40 druhov, z toho 24 voľne žijúcich a 16 nidikol/parazit. Početne prevládali parazitické druhy, špecifické pre hrdziaka – Laelaps clethrionomydis a Haemogamasus nidi. Z hmyzožravcov zastúpený S. araneus s 25 druhmi, z toho 13 voľne žijúcich, 12 nidi/ ektoparazit. Poradie početnosti jednotlivých druhov roztočov je uvedené na obr. 8. Samotná druhová bohatosť ektoparazitov (roztočov) býva často pozitívne korelovaná s počtom vyšetrených jedincov drobných cicavcov, čo môže značne ovplyvňovať variabilitu a veľkosť skúmaného efektu (Magurran 2004). Na overenie sily tohto vzťahu boli obe premenné transformované a následne podrobené analýze s výsledkom potvrdenia pozitívnej korelácie (obr. 9).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==