OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 46 / 2025 ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 46/2025 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica
2 \ Ochrana prírody, 46/2025 Redakčná rada: Ing. Andrea Lešová, PhD. RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Radoslav Považan, PhD. Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Editor: RNDr. Katarína Králiková Grafická úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2025 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: ochranaprirody@sopsr.sk ISSN: 2453-8183 Príspevky neprešli jazykovou úpravou. Všetky príspevky v časopise prešli recenzným konaním. Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (47): 31.5.2026.
Ochrana prírody, 46/2025 / 3 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, tiež prehľadových článkov, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie. Príspevky sú publikované v slovenskom jazyku s anglickým abstraktom, príp. v anglickom jazyku so slovenským abstraktom. Redakčná rada dohliada na dodržiavanie zásad etiky vedeckého publikovania. Redakčná rada odmietne príspevky, ktoré už boli publikované v inom časopise, resp. boli zároveň zaslané aj do iného časopisu. Redakčná rada sa zaoberá len kompletnými príspevkami, doručenými v zmysle inštrukcií pre autorov. Členenie rukopisu • názov a jeho preklad do anglického jazyka • neskrátené meno a priezvisko autora (-ov) s adresami; elektronickú adresu uvádza korešpondenčný autor • abstrakt (max. 250 slov) a kľúčové slová (max. 6) – len v anglickom jazyku, v prípade predloženého rukopisu v anglickom jazyku – abstrakt a kľúčové slová sa uvádzajú v slovenčine • vlastný text – úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, literatúra • rozsah rukopisu – v prípade rozsiahlejšieho rukopisu (nad 30 strán) je potrebná konzultácia s redakciou časopisu Formát rukopisu Formálna úprava • základný formát MS Word (.doc), písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,0, odseky vyznačené tabulátorom • vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov uvádzajte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v zozname literatúry) • všetky použité skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené Obrazové prílohy • minimálny rozmer fotografií 2000 × 1250 pixelov, rozlíšenie 300 dpi • každú obrazovú prílohu pošlite ako samostatný súbor (jpg, tif), nie len ako súčasť príspevku v MS Word • k obrazovým prílohám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku, k fotografiám aj meno autora • používajte kilometrovú mierku mapy, nie číselnú Tabuľky • tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe MS Excel • polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou • nepožívajte pre zarovnávanie medzerník • názov tabuľky s legendou (vysvetlivkami) uveďte aj v anglickom jazyku Bibliografický odkaz • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. Obuch 2003; podľa Obucha (Obuch 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uveďte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi uveďte medzi menami znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi medzi predposledným a posledným autorom uveďte znak „&“ • v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (Kaňuch & Krištín 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uvádzajte len meno prvého + „et al.“ (napr. Eliáš et al. 2003) • pri citovaní viacerých prác, v zátvorke tieto zoraďte chronologicky od najstaršej po najnovšiu a oddeľte ich bodkočiarkou (napr. Novák 1998; Majerčáková & Mladý 2010; Debnár et al. 2020) • v zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P. Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografické odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane internetových zdrojov • pre online dokumenty uveďte aj dátum citovania (okrem seriálových publikácií) a dostupnosť dokumentu, napr.: ŠOP SR [s.a.]. Biotopy. [cit. 2021-11-26]. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=13>. Zasielanie rukopisu Rukopisy zasielajte priebežne e-mailom na adresu redakčnej rady: ochranaprirody@sopsr.sk. Recenzovanie • všetky rukopisy prechádzajú recenzným konaním (peer review procesom) • hodnotenie rukopisu sa zasiela korešpondenčnému autorovi Publikovanie • pred publikovaním sa (korešpondenčnému) autorovi zasiela náhľadový súbor v PDF na finálnu úpravu a autorizáciu a následne aj separát v PDF • rukopisy sú zverejnené v elektronickom vydaní aktuálneho čísla časopisu na webovej stránke ŠOP SR: http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=55
4 \ Ochrana prírody, 46/2025 Michal Ambros, Alexander Dudich, Andrej Stollmann Od prameňa k ústiu: drobné cicavce (Rodentia, Soricomorpha) a ich ektoparazity (Acari: Mesostigmata, Insecta:Siphonaptera) povodia Hrona From the spring to the mouth: small mammals (Rodentia, Soricomorpha) and their ectoparasites (Acari: Mesostigmata, Insecta: Siphonaptera) of the Hron River basin. ............................................................................5 – 26 Oto Majzlan Biokoridor Turčianskej kotliny ako migračná cesta teplomilných chrobákov (Coleoptera) The Turčianska kotlina Basin biocorridor as a migration route for thermophilic beetles (Coleoptera)...................27 – 48 Oto Majzlan Chrobáky (Coleoptera) v okolí obce Medovarce (Krupinská vrchovina) Beetles (Coleoptera) in the vicinity of the village of Medovarce (Krupinská vrchovina Mts.) ..................................49 – 81 Tomáš Olšovský Biodiverzita hlavových vŕb na Veľkolélskom ostrove Biodiversity of Pollarded Willows on Veľkolélsky ostrov Island .....................................................................................82 – 103 OBSAH
Ochrana prírody, 46/2025 / 5 Michal Ambros1, Alexander Dudich†, Andrej Stollmann2 1 Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, Ilkovičova 3278/6, 841 04 Bratislava, michal.ambros1214@gmail.com, 2 Krížna 2, 974 01Banská Bystrica, stollmann.andrej@gmail.com From the spring to the mouth: small mammals (Rodentia, Soricomorpha) and their ectoparasites (Acari: Mesostigmata, Insecta: Siphonaptera) of the Hron River basin. Abstract: We monitored the occurrence and species composition of small mammal fauna in a defined area (10 km wide, 279 km long) along the Hron River. The quantity and quality of the small mammal sample corresponds to the scope (area, size) of the studied territory. Altitude is recognized as one of the most complex spatial gradients influencing species distribution and community structure. Our results from the Hron River basin gradient show that species richness, abundance, and the values of some diversity indices decrease with increasing altitude. The species spectrum of mites on the spring–mouth transect of the Hron represents an ectoparasite community characteristic of the small rodent and insectivore group in Slovakia. The species diversity and ecological heterogeneity of our sample represent a cross-section of the vegetation and geomorphological conditions of a part of Slovakia. The mite set we obtained contains species that are specific to both the host and the habitat. We observed species with a wide spectrum of tolerance to changing physical properties of the environment. The flea sample we used for analysing the influence of altitude on their diversity, contained 30 species, which is a substantial part of the known species diversity of this group from the territory of Slovakia. Based on their occurrence in relation to altitude, our flea sample from the Hron River basin forms several ecological groups. The species diversity in these groups is characterized by the range of their occurrence along the altitudinal gradient and their specific preferences. Key words: Hron River, Rodentia, Soricomorpha, Mesostigmata, Siphonaptera ÚVOD Zmeny vo fyziognómii krajiny, charaktere vegetácie a klimatických pomeroch pozdĺž výškového gradientu sú na území Slovenska dobre pozorovateľné. Priebeh zmien nadmorskej výšky možno sledovať na relatívne malom priestore – z Panónskej kotliny po vrcholky karpatských pohorí. V predkladanej práci pracujeme s modelovou skupinou živočíchov, ktorú tvoria (i) drobné terestrické cicavce – hlodavce a hmyzožravce a (ii) predstavitelia širšej skupiny ektoparazitov – roztoče a blchy. Tieto krvcicajúce článkonožce sú predmetom epidemiologického skúmania, nakoľko sa podieľajú na šírení patogénov závažných ochorení zvierat aj človeka. V prírodných podmienkach Slovenska sa vplyvom faktorov výškového gradientu na synúzie drobných cicavcov so zameraním na hmyzožravce zaoberali viacerí autori (Baláž & Ambros 2007, Baláž 2010). V menšom meradle, v oblasti Vysokých Tatier, riešili obdobnú problematiku Baláž et al. (2018) a Kamenišťák et al. (2020). V prírodných podmienkach Slovenska bol skúmaný vplyv altitudiálnych gradientov na synúzie bĺch drobných zemných cicavcov (Baláž et al. 2020 a Baláž & Ševčík 2021). Mašán & Fenďa (2010) vo svojej práci o mesostigmatnych roztočoch viazaných na drobné cicavce Slovenska uvádzajú prehľad vertikálneho rozšírenia týchto ektoparazitov. Globálna klimatická anomália prebiehajúca v súčasnej fáze holocénu sa už navonok prezentuje reakciami bioty na atmosférické zmeny. V dôsledku týchto zmien areály druhov (napr. drobných zemných cicavcov) v nížinách expandujú a areály druhov vo vyšších nadmorských výškach erodujú a fragmentujú sa, čo sa prejavuje zmenou v zložení štruktúry cenóz a to aj s možnou konkurenciou a nahradením druhov (Moritz et al., 2008). Cieľom tejto štúdie je na transekte sever – juh, definovanom prírodnými pomermi širšej nivy rieky Hron (i) predložiť údaje o recentnej faune drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) a ich ektoparazitov – epidemiologicky OD PRAMEŇA K ÚSTIU: DROBNÉ CICAVCE (RODENTIA, SORICOMORPHA) A ICH EKTOPARAZITY (ACARI: MESOSTIGMATA, INSECTA:SIPHONAPTERA) POVODIA HRONA Ochrana prírody, Banská Bystrica, 46: 5–26, 2025
6 \ Ochrana prírody, 46/2025 významných skupinách, akými sú roztoče (Acarina) a blchy (Siphonaptera) a (ii) zachytiť informácie o zmenách kvantitatívnych a kvalitatívnych charakteristík spoločenstiev drobných cicavcov a ich ektoparazitov na škále výškového gradientu pozdĺž toku Hrona. Cieľom je aj tieto zmeny zdokumentovať a evidovať vzhľadom na to, že Západné Karpaty a priľahlé kotliny prechádzajú významnými environmentálnymi zmenami v dôsledku klimatických abnormalít a priameho vplyvu aktivít človeka. ŠTUDIJNÁ OBLASŤ Rieka Hron pramení na juhovýchodnom úpätí Kráľovej hole vo výške 980 m n. m. a po 279 kilometroch ústi do Dunaja v nadmorskej výške 102 m. Rieka preteká územím 16-tich orografických jednotiek Západných Karpát a Západopanónskej panvy. Z celkovej plochy povodia Hrona tvoria lesy 54 %, čo predstavuje 2 932,5 km2. Lesnatosť značne varíruje, od 80 % v časti okresu Banská Štiavnica po 5 % v niektorých častiach okresu Nové Zámky a v okolí Štúrova. Poľnohospodársky využívaná plocha (orná pôda, lúky a pasienky) tvorí z celkovej rozlohy 38,88% (Ministerstvo životného prostredia SR 2015). Územie, ktoré je predmetom nášho záujmu sme definovali s ohľadom na bezprostredný kontakt s tokom rieky Hron tak, aby kolmica na os toku rieky z oboch brehov nepresahovala 5 000 m. Vzniknutý polygón, ktorý je výrezom časti krajiny, tvorí naše záujmové územie. Takto vytvorený priestor, od prameňa k ústiu, predstavuje 10 km široký pás s tokom rieky Hron v jeho strede (obr. 1). Študijná plocha je altitudiálnym prierezom riečneho prielomu nivy Hrona od 980 m do 102 m n. m., ktorý vznikol spojením Heľpianskeho podolia s Breznianskou, Lopejskou, Zvolenskou, Pliešovskou a Žiarskou kotlinou s Malou dunajskou kotlinou prostredníctvom úzkych prielomových úsekov antecedentného pôvodu. Obr. 1: Povodie Hrona s vyznačením záujmového územia a miestami odberu vzoriek Fig. 1. Hron River basin with the study area and sampling locations marked
Ochrana prírody, 46/2025 / 7 Sledovaný, 10 km široký a 279 km dlhý výrez územia toku Hrona zachytil okrem už uvedených skupín prvkov a javov prvotnej a druhotnej krajinnej štruktúry aj časti prírody spadajúcej do viacerých kategórií ochrany. V rámci sústavy Natura 2000 záujmové územie zasahuje 27 území európskeho významu (ÚEV) a tri chránené vtáčie územia (CHVÚ) a ďalšie chránené častí prírody viacerých kategórií: národné parky (3), chránené areály (9), národné prírodné rezervácie (7), prírodné rezervácie (30) a prírodné pamiatky (10). Najčastejšie vyskytujúce sa biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v kontaktných ÚEV sú: nížinné a podhorské kosné lúky (kód 6510), lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), kyslomilné bukové lesy (9110), teplomilné panónske dubové lesy (91H0). Pri charakteristike krajinnej pokrývky sme použili mapované jednotky reálnej vegetácie (Stanová & Valachovič eds. 2002) (obr. 2) Administratívne sa odberové lokality nachádzali v katastrálnych územiach 76 obcí. Topograficky sú projektované do 29 kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS). MATERIÁL A METODIKA Vstupné údaje Materiál drobných zemných cicavcov a ich ektoparazitov (roztočov a bĺch) k tejto štúdii sme získali z rozsiahleho datasetu, ktorý je produktom teriologického výskumu pracovnej skupiny Výskumnej stanice Ústavu experimentálnej biológie a ekológie Slovenskej akadémie vied v Starých Horách, pracovníkov Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Obr. 2: Detail záujmového územia s vyznačením miest odberu vzoriek v rôznych typoch biotopov Fig. 2. Detail of the study area showing sampling locations in different habitat types
8 \ Ochrana prírody, 46/2025 a Katedry ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ku koncu roka 2024 táto databáza disponovala údajmi o približne 80 000 kusoch drobných terestrických cicavcoch (hmyzožravcoch a hlodavcoch) z 1 400 lokalít územia Slovenska z rokov 1965 až 2024. Súborne je táto databáza označovaná ako „Starohorský protokol“. Z tohto dátového súboru spadlo do nami definovaného záujmového územia povodia Hrona 134 odchytových bodov. Tieto boli v rôznom počte rozmiestnené na altitudiálnej škále od 110 m do 1 700 m n. m. od ústia po prameň (obr. 2), s rôznym výsledkom vzorkovania v počte odchytených cicavcov. Prezentovaných 134 lokalít je teda výsledkom selekcie zvoleným parametrom tvorby záujmového územia. V zložitých geomorfologických podmienkach Západných Karpát je fenomén nadmorskej výšky zásadným ekologickým činiteľom podmieňujúcim výskyt živých organizmov. S priebehom nadmorskej výšky dochádza k zmenám klimatických, hydrografických a pôdnych pomerov, čo ovplyvňuje aj vegetáciu a formovanie vegetačných stupňov. Vzhľadom na geografické danosti vytýčeného záujmového územia sme pri hodnotení spoločenstiev drobných cicavcov a ich ektoparazitov zohľadnili ako jednu z dôležitých premenných priebeh výškového gradientu sledovaného územia. K tomu sme využili už zaužívané geografické výškové členenie v podmienkach Slovenska (Mazúr 1980). Študijný materiál Náš materiál cicavcov zo záujmového územia povodia Hrona tvorí 7 479 jedincov patriacich k 29 druhom hmyzožravcov a hlodavcov (tab. 1). Tento študijný materiál je výsledkom vzorkovania v rokoch 1975 až 2022. Odber vzoriek bol lokalizovaný v geobiocenózach rôznych charakteristík, čo sa odrazilo aj na kvantite a kvalite prezentovanej vzorky cicavcov. Použité odchytové zariadenia boli kladené do línie po 50 kusoch s odstupom 10 – 15 m. Pasce boli v teréne exponované 24 – 120 hodín, najčastejšie však 72 hodín, s pravidelnou kontrolou po 24 hodinách. Nakoľko sa v práci zaoberáme najmä drobnými terestrickými cicavcami z prezentovaných analýz sme vylúčili zástupcov čeľadí Sciuridae (1 ex.), Gliridae (2 ex.) a bližšie nedeterminované jedince Muridae (16 ex.). Roztoče (Acari: Mesostigmata): z oblasti povodia Hrona sme zaznamenali 18 059 kusov roztočov patriacich 56 druhom (tab. 2). Uvedený súbor ektoparazitov pochádza zo srsti 4 945 drobných cicavcov odchytených v rokoch 1966, 1977, 1979 – 1990 a 2006 na 50 lokalitách. Pri analýze vzorky spoločenstva roztočov, ktorú sme získali v sledovanom území povodia Hrona používame ekologickú jednotku „akarínium“ (Rosický & Mrciak 1967). Náš materiál roztočov sme podľa vzťahu k drobným cicavcom rozdelili do skupín: (i) v pôde a lesnej hrabanke voľne žijúce druhy, (ii) nidikolné druhy, (iii) ektoparazity, hematofágne druhy (Stanko 1987, 1990). Podľa preferencie k stupňu vertikálneho gradientu možno druhy z nášho súboru deliť na: (i) psychrofilné s optimom výskytu v montánnom pásme (400 – 1 100 m n. m.) až po subalpínske pásmo (1 600 m n. m.), (ii) psychrotolerantné so širokou toleranciou na teplotné zmeny (od nížin do 800 m n. m.), (iii) semi-psychrotolerantné, prispôsobené na termofilné až mezofilné biotopy, (iv) termofilné s preferenciou xerotermných nížin a pahorkatín (Mašán & Fenďa 2010). Blchy (Siphonaptera): materiál bĺch, s ktorým pracujeme v predkladanom príspevku, bol odobratý zo srsti 3 659 cicavcov na 108 lokalitách záujmového územia (tab. 3). Analyzované boli údaje z rokov 1976 – 1993 a 2003 – 2004, ktoré vychádzali z celkového počtu 16 378 zistených exemplárov patriacich k 30 druhom bĺch z troch čeľadí: Ceratophyllidae (4 257 ex./12 druhov), Hystrichopsyllidae (242/3), Ctenophthalmidae (11 879/15). Podľa vzťahu k hostiteľom sme zaznamenali v našom súbore bĺch dve skupiny: (i) 17 druhov, ktoré sú viazané prevažne na prostredie hniezd teplokrvných cicavcov, telo hostiteľa obsadzujú len za účelom príjmu potravy (krv), (ii) druhy žijúce v srsti hostiteľa (12 druhov) zostávajú po celý život na tele hostiteľa a opúšťajú ho iba v prípade jeho úhynu. Jeden druh využíva obe prostredia rovnako. Vyhodnotenie údajov Pri spracovaní dát pochádzajúcich z lokalít na vytýčenom transekte sme sledovali zmeny v spoločenstvách drobných terestrických cicavcov a vybraných skupín ektoparazitov na definovanej škále výškového gradientu (väčšinou 100 m). Pri zisťovaní podobnosti synúzií roztočov a bĺch v srsti dominantných druhov hostiteľov vo vzťahu k limitom v rôznych výškových polohách povodia Hrona a identifikácii druhov, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev roztočov a bĺch, sme vyčlenili tri výškové rozpätia: nížiny (do 300 m n. m.), stredné polohy/pahorkatiny (300 – 500 m n. m.) a horské a vysokohorské polohy (500 – 1 000 + m n. m.). Údaje zozbierané zvlášť o cicavcoch, roztočoch a blchách v každej nadmorskej výške sa spojili, čím vznikol jeden súbor údajov pre daný výškový limit. Indexy druhovej rozmanitosti (species diversity) a bohatosti (species richness) sú kľúčové nástroje na hodnotenie spoločenstiev v ekosystémoch. Pre kvantifikáciu diverzity cicavcov a sledovaných skupín ektoparazitov v gradiente sme
Ochrana prírody, 46/2025 / 9 Tabuľka 1: Prehľad druhov drobných cicavcov v záujmovom území povodia Hrona (SKR – skratky druhov použité v texte, v obrázkoch a grafoch, poč. lok. – počet lokalít, na ktorých bol druh zaznamenaný, poč. ex. – počet exemplárov druhu) Table 1. Overview of small mammal species in the study area of the Hron River basin. (SKR – species abbreviations used in the text, figures, and graphs; poč. lok. – number of localities where the species was recorded; poč. ex. – number of specimens) Druh Species SKR poč.lok. poč.ex. veverica obyčajná Sciurus vulgaris (Linnaeus, 1758) SVU 1 1 plch lesný Dryomys nitedula (Pallas, 1779) DNI 1 1 pĺšik lieskový Muscardinus avellanarius (Linnaeus, 1758) MAV 1 1 myšovka horská Sicista betulina (Pallas, 1779) SBE 1 1 hryzec vodný Arvicola amphibius (Linnaeus, 1758) AAM 1 1 hraboš močiarny Microtus agrestis (Linnaeus, 1761) MAG 15 58 hraboš poľný Microtus arvalis (Pallas, 1779) MAR 55 431 hraboš snežný Chionomys nivalis Martins, 1842 CNI 1 1 hrdziak lesný Clethrionomys glareolus (Schreber, 1780) CGL 106 2521 hrabošík podzemný Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836) MSU 48 224 hrabošík tatranský Microtus tatricus Kratochvil, 1952 MTA 1 1 chrček poľný Cricetus cricetus Linnaeus, 1758 CCR 1 1 ryšavka tmavopása Apodemus agrarius (Pallas, 1771) AAG 21 109 ryšavka žltohrdlá Apodemus flavicollis (Melchior, 1834) AFL 108 2332 ryšavka malooká Apodemus uralensis Pallas, 1811 AMI 11 42 ryšavka krovinná Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758) ASY 55 376 ryšavka Apodemus sp. Apo 6 16 myška drobná Micromys minutus (Pallas, 1771) MMI 12 22 myš domová Mus musculus Linnaeus, 1758 MMU 3 6 myš kopčiarka Mus spicilegus Petényi, 1882 MSP 1 1 potkan hnedý Rattus norvegicus (Berkenhout, 1769) RNO 1 1 bielozúbka bielobruchá Crocidura leucodon (Hermann, 1780) CLE 7 13 bielozúbka krpatá Crocidura suaveolens (Pallas, 1811) CSU 10 26 dulovnica menšia Neomys anomalus Cabrera, 1907 NAN 23 82 dulovnica väčšia Neomys fodiens (Pennant, 1771) NFO 25 65 piskor horský Sorex alpinus Schinz, 1837 SAL 13 19 piskor obyčajný Sorex araneus Linnaeus, 1758 SAR 80 830 piskor malý Sorex minutus Linnaeus, 1766 SMI 42 289 krt obyčajný Talpa europaea Linnaeus, 1758 TEU 7 8 z dôvodu komparácie vybrali viaceré metriky indexov diverzity a dominancie: (i) Shannon-Wiener index (H) – meria rozmanitosť druhov a zohľadňuje nielen počet druhov, ale aj ich relatívne abundancie, (ii) Simpson (recipročný) index (1– D) – vyjadruje mieru diverzity, ktorá sa zameriava na dominanciu najčastejších druhov, (iii) Berger-Parker index – rieši podiel dominantného druhu na celkovej početnosti v spoločenstve, (iv) ACE index (Abundance-based Coverage Estimator) – poskytuje odhad pokrytia založený na abundancii jednotlivých druhov v spoločenstve vrátane tých, ktoré považujeme za zriedkavé. Na vyjadrenie druhovej bohatosti v gradiente povodia Hrona sme do analýz zaradili: (i) Margalef index – zohľadňujúci počet druhov v populácii a veľkosť analyzovanej vzorky a (ii) Menhinick index – zohľadňuje nielen počet druhov, ale aj ich početné zastúpenie jedincov vo vzorke. Z dôvodu eliminácie skreslenia výsledkov sme
10 \ Ochrana prírody, 46/2025 Tabuľka 2: Prehľad druhov roztočov zistených v srsti drobných cicavcov v záujmovom území povodia Hrona (SKR – skratky druhov použité v texte v obrázkoch a grafoch) Table 2. Overview of mite species found in the fur of small mammals in the study area of the Hron River basin (SKR – species abbreviations used in the text, figures, and graphs) ROZTOČE (Acari: Mesostigmata) SKR Androlaelaps fahrenholzi (Berlese, 1911) AFA Cyrtolaelaps minor Willmann, 1952 CMI Cyrtolaelaps mucronatus (Canestrini & Canestrini, 1881) CMU Eugamasus magnus (Kramer, 1876) EMA Eulaelaps stabularis C. L. Koch 1839 EST Euryparasitus emarginatus (Koch 1839) EEM Eviphis ostrinus (C.L.Koch, 1836) EOS Gamasellus montanus (Willmann, 1936) GMO Geholaspis longispinosus (Kramer, 1876) GLO Haemogamasus mandschuricus Vitzthum 1930 HMA Haemogamasus hirsutosimilis Willmann 1952 HHS Haemogamasus hirsutus Berlese 1889 HHI Haemogamasus horridus Michael 1892 HHO Haemogamasus nidi Michael 1892 HNI Hirstionyssus carnifex (C. L. Koch 1839) HCA Hirstionyssus isabellinus (Oudemans 1913) HIS Hirstionyssus soricis (Turk 1945) HSO Hirstionyssus sunci Wang 1962 HSU Hirstionyssus gudauricus Razumova 1957 HTA Holoparasitus excipuliger (Berlese, 1906) HEX Holoparasitus tirolensis (Sellnick, 1968) HTI Hyperlaelaps microti (Ewing, 1933) HMI Hypoaspis heselhausi Oudemans, 1912 HHE Hypoaspis hyatti Evans & Till, 1966 HHY Hypoaspis oblonga (Halbert, 1915) HOB Hypoaspis sardoa (Berlese, 1911) HSA Hypoaspis vacua Michael, 1891 HVA Iphidosoma fimetarium (Müller, 1860) IFI ROZTOČE (Acari: Mesostigmata) SKR Laelaps agilis C. L. Koch 1836 LAG Laelaps clethrionomydis Lange 1955 LCL Laelaps hilaris C. L. Koch 1836 LHI Laelaps micromydis Zakhvatkin 1948 LMI Laelaps muris (Ljungh 1799) LMU Lasioseius ometes (Oudemans, 1903) LOM Macrocheles glaber (J.Müller, 1860) MGL Macrocheles matrius (Hull, 1925). MMA Macrocheles montanus (C.Willmann, 1951) MMO Macrocheles rotundiscutis Bregetova et Koroleva, 1960 MRO Macrocheles vagabundus (Berlese, 1889) MVA Myonyssus gigas (Oudemans 1912) MGI Myonyssus ingricus Bregetova 1956 MIN Neopodocinum mrciaki Selinick, 1968 NMR Ololaelaps placentula Berlese, 1887 OPL Olopachys suecicus Sellnick, 1950 OSU Pachylaelaps furcifer Oudemans, 1903 PFU Pachylaelaps longisetis Halbert 1915 PLO Parasitus lunulatus (J. Müller, 1859) PLU Pergamasus brevicornis Berlese, 1903 PBR Pergamasus crassipes (Linnaeus, 1758) PCR Pergamasus septentrionalis (Oudemans, 1902) PSE Poecilochirus necrophori Vitzthum, 1930 PNE Proctolaelaps pygmaeus (Müller 1859) PPY Veigaia kochi (Trägårdh, 1901) VKO Veigaia nemorensis (C. L. Koch, 1839) VNE Veigaia transisalae (Oudemans, 1902) VTR Vulgarogamasus kraepelini (A. Berlese, 1905) VKR vykonali štandard časti údajov vstupujúcich do analýz formou transformácie na 100 pasco/nocí. Do hodnotení sme zaradili hostiteľské druhy, ktoré tvorili dominantnú zložku našej vzorky drobných cicavcov z povodia Hrona. Tomuto kritériu vyhovovali tri druhy hostiteľov – ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), hrdziak lesný (Clethrionomys glareolus) a piskor obyčajný (Sorex araneus). K analýze zmien hodnôt abundancie, druhového spektra a indexov diverzity u drobných cicavcov, roztočov a bĺch na dominantných druhoch hostiteľov v závislosti od výškového gradientu sme použili jednoduchý model lineárnej regresie (linear bivariate regression model).
Ochrana prírody, 46/2025 / 11 Na vizualizáciu podobnosti druhového zloženia spoločenstiev roztočov a bĺch na dominantných druhoch hostiteľov s meniacim sa gradientom sme použili nemetrické viacrozmerné škálovanie NMDS (Non-metric multidimensional scaling) na základe Bray-Curtis indexu podobnosti. Rozdiely medzi skupinami mnohorozmerných dát sme testovali permutačnou analýzou rozptylu PERMANOVA. Na identifikáciu druhov, ktoré najviac prispievajú k rozdielom v týchto skupinách, sme použili testovaciu metódu SIMPER (Similarity Percentage) s použitím Bray-Curtis indexu podobnosti. Vypočítaná hodnota predstavuje priemernú odchýlku, ktorá pomáha identifikovať druhy, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev medzi skúmanými skupinami. Vysoké hodnoty priemernej odchýlky pre druh naznačujú, že jeho početnosť sa medzi skupinami výrazne líši. Nízke hodnoty naznačujú, že druh má podobnú početnosť vo všetkých skupinách a výrazne sa nepodieľa na rozdieloch medzi nimi. Pri porovnávaní taxonomickej diverzity medzi vzorkami drobných cicavcov, ktoré majú rôzne počty jedincov sme použili metódu, ktorá umožňuje porovnať bohatstvo druhov v rôznych výškových limitoch, aj keď majú rôzne veľkosti. V podstate „zriedi“ väčšie vzorky, aby sa dala objektívne porovnať druhová diverzita (Individual rarefaction). Metóda generuje očakávaný počet druhov pre danú výšku, ak by sme mali rovnaký počet jedincov vo všetkých vzorkách. Graficky tento stav vyjadruje akumulačná druhová krivka, ktorá zobrazuje očakávaný počet druhov v jednotlivých gradientoch v závislosti od veľkosti vzorky. Určenie druhov drobných cicavcov, ktoré môžu slúžiť ako indikátory alebo „signálne“ pre dané prostredie a podmienky povodia Hrona uvádzame v hodnotách vyjadrených indexom významnosti (IndVal) (Dufrêne & Legendre 1997). Táto metóda kombinuje mieru špecificity s mierou fidelity, v našom prípade v 134 vzorkovacích bodoch v šiestich výškových zónach. Hodnota IndVal indexu > 55 % naznačuje, že výskyt indikačného druhu je predikovaný na väčšine lokalít danej výškovej zóny najmä ak je tento výsledok štatisticky významný (p < 0,05), hodnota indexu IndVal < 55 % Tabuľka 3: Prehľad druhov bĺch zistených v srsti drobných cicavcov v záujmovom území povodia Hrona (SKR – skratky druhov použité v texte v obrázkoch a grafoch) Table 3. Overview of flea species found in the fur of small mammals in the study area of the Hron River basin (SKR – species abbreviations used in the text, figures, and graphs) BLCHY (Siphonaptera) SKR Amalaraeus arvicolae (Ioff, 1948) AMAR Amalaraeus penicilliger (Grube, 1851) AMPE Amphipsylla rossica Wagner, 1912 AMRO Amphipsylla sibirica (Wagner, 1898) AMSI Atyphloceras nuperus (Jordan, 1931) ATNU Ceratophyllus sciurorum (Schrank, 1803) CESC Ctenophthalmus agyrtes (Heller, 1896) CTAG Ctenophthalmus assimilis (Taschenberg, 1880) CTAS Ctenophthalmus bisoctodentatus Kolenati, 1863 CTBI Ctenophthalmus congener Rothschild, 1907 CTCO Ctenophthalmus obtusus Jordan & Rothschild, 1912 CTOB Ctenophthalmus solutus Jordan & Rothschild, 1920 CTSO Ctenophthalmus uncinatus (Wagner, 1898) CTUN Doratopsylla dasycnema (Rothschild, 1897) DODA Hystrichopsylla orientalis Smit, 1956 HYOR BLCHY (Siphonaptera) SKR Hystrichopsylla talpae (Curtis, 1826) HYTA Leptopsylla segnis (Schonherr, 1811) LESE Megabothris rectangulatus (Wahlgren, 1903) MERE Megabothris turbidus (Rothschild, 1909) METU Nosopsyllus fasciatus (Bosc d'Antic, 1800) NOFA Palaeopsylla kohauti Dampf, 1911 PAKO Palaeopsylla similis Dampf, 1910 PASI Palaeopsylla soricis (Dale, 1878) PASO Peromyscopsylla bidentata (Kolenati, 1863) PEBI Peromyscopsylla fallax (Rothschild, 1909) PEFA Peromyscopsylla silvatica (Meinert, 1896) PESI Rhadinopsylla integella Jordan & Rothschild, 1921 RHIN Rhadinopsylla isacantha (Rothschild, 1907) RHIS Rhadinopsylla mesoides Smit, 1957 RHME Rhadinopsylla pentacantha (Rothschild, 1897) RHPE
12 \ Ochrana prírody, 46/2025 indikuje druhy, ktoré nemusia byť výlučne viazané na jednu zónu, ale môžu byť charakteristické pre viacero habitatov. Prítomnosť indikačných druhov sa nedá predvídať na všetkých lokalitách daného výškového rozpätia, možno ich však považovať za charakteristické pre určitý habitat (pri štatistickej významnosti p < 0,05). Do analýzy sme zaradili 15 druhov cicavcov s početnosťou > 20 ks na lokalitu. Štatistické analýzy boli vykonané v programe PAST Version 4.17 (Hammer et al. 2021). VÝSLEDKY Drobné cicavce Na definovanom výreze krajiny pozdĺž toku Hrona zistené druhy drobných cicavcov (tab. 1) patrili do čeľadí Soricidae (7 druhov/1 324 ks), Talpidae (1/8), Sciuridae (1/1), Gliridae (2/2), Dipodidae (1/1), Cricetidae (8/3238) a Muridae (9/2905). Na našej vzorke cicavcov pozdĺž toku Hrona môžeme pri interpretácii výsledkov analýzy na základe hodnôt štatistík lineárneho modelu dvojrozmernej regresie konštatovať, že nadmorská výška má významný vplyv na druhovú skladbu čeľadí Cricetidae, Muridae a Soricidae a medzi týmito premennými existuje štatisticky významný negatívny vzťah (obr. 3). Vo vzorke cicavcov na transekte prameň – ústie Hrona dominovali tri druhy: Clethrionomys glareolus, Apodemus flavicollis, Sorex araneus. Uvedené tri druhy predstavovali podstatnú časť počtu zistených cicavcov (76 %). Distribúcia uvedených druhov na jednotlivých vzorkovacích bodoch bola vysoká. Na väčšine z nich tvorili tieto druhy eudominantnú alebo dominantnú zložku spoločenstva. V našom súbore cicavcov z povodia Hrona sme sledovali hodnoty indexov bohatosti a rozmanitosti vo vzťahu k výškovému gradientu. Zaznamenali sme negatívny vzťah medzi nadmorskou výškou a hodnotami indexov Shannon, Simpson, Berger-Parker, ACE a Margalef, čo naznačuje, že jednotkovým nárastom gradientu sa hodnoty uvedených indexov znižujú. Tento vzťah sa ukázal u väčšiny indexov ako štatisticky významný (okrem Simpson indexu). Pozitívne korelovali s nadmorskou výškou jedine hodnoty Menhinick indexu. Použitý model tiež naznačuje, že medzi počtom druhov a abundanciou drobných cicavcov v našom súbore existuje negatívny vzťah k nadmorskej výške, takže platí, že každý jednotkový nárast nadmorskej výšky je spojený s poklesom počtu druhov a abundancie. Hodnoty vyrovnanosti (equitability) distribúcie jednotlivých druhov drobných cicavcov pozitívne korelovali s gradientom nadmorskej výšky. Je možné predpokladať, že vyššia rovnosť rozdelenia druhov, teda približne rovnaké zastúpenie jedincov u všetkých druhov, je charakteristická pre vyššie polohy (obr. 4). Pri komparácii taxonomickej diverzity medzi vzorkami sme porovnali bohatstvo druhov v rôznych výškových limitoch, aj keď majú rôzne veľkosti. Použitá metóda generuje očakávaný počet druhov pre danú výšku, ak by sme mali rovnaký počet jedincov vo všetkých vzorkách. Graficky tento stav vyjadruje akumulačná druhová krivka na obr. 5, ktorá zobrazuje očakávaný počet druhov v jednotlivých gradientoch v závislosti od veľkosti vzorky. Obr. 3: Vzťah výškového gradientu povodia Hrona k početnosti jedincov čeľadí Cricetidae, Muridae a Soricidae Fig. 3. Relationship between the altitudinal gradient of the Hron River basin and the abundance of individuals from the families Cricetidae, Muridae and Soricidae
Ochrana prírody, 46/2025 / 13 Obr. 4: Porovnanie druhového spektra, abundancie a hodnôt indexov diverzity populácie drobných cicavcov vo vzťahu k výškovému gradientu povodia Hrona Fig. 4. Comparison of species richness, abundance, and diversity index values of the small mammal population in relation to the altitudinal gradient of the Hron River basin Analýza IndVal identifikovala druhy spojené s podmienkami pre jednotlivé výškové rozpätie ako "signálne" druhy pre daný výškový gradient. Pre všetky druhy, ktoré sme zaradili do analýzy bola hodnota indexu IndVal <55% čo znamená, že prítomnosť indikačných druhov sa nedá predvídať na všetkých lokalitách daného výškového rozpätia. Možno ich však považovať za charakteristické pre toto výškové rozpätie a jeho podmienky pri štatistickej významnosti p < 0,05 (obr. 6). Roztoče Zo srsti cicavcov sme získali 56 druhov roztočov z 13 čeľadí, nadradov Dermanyssiae a Parasitiae (tab. 2). Najpočetnejšie boli zastúpené čeľade Laelapidae a Haemogamasidae – tvorili 90,86 % s 12 druhmi. Našu vzorku roztočov sme podľa vzťahu k hostiteľom rozdelili na ektoparazity (tvorili 71,01 %), nidikoly (22,67 %) a voľne žijúce druhy (6,31 %).
14 \ Ochrana prírody, 46/2025 Obr. 5: Akumulačná krivka druhovej bohatosti – zvyšovanie počtu zaznamenaných druhov cicavcov na škálach gradientu v závislosti od veľkosti vzoriek. Štandardné chyby sú prevedené na 95% intervaly spoľahlivosti. Fig. 5. Species richness accumulation curve – the increase in the number of recorded mammal species on the gradient scales depending on the sample size. Standard errors are converted to 95% confidence intervals. Obr. 6: Druhy spojené s podmienkami pre jednotlivé výškové rozpätie. Šedé boxy indikujú štatisticky významné hodnoty ukazovateľov (p<0,05). Fig. 6. Species associated with conditions for specific altitudinal ranges. Grey boxes indicate statistically significant indicator values (p<0.05). Sledovali sme výskyt roztočov a zmeny v ich spoločenstvách na hostiteľoch v závislosti od gradientu pozdĺž toku Hrona od ústia po prameň. V akaríniu drobných cicavcov sa na tejto škále jasne vyčlenila skupina druhov roztočov s toleranciou k prírodným podmienkam v rozmedzí hraničných limitov výškového gradientu a to u ektoparazitov a nidikolov (obr. 7A) a voľne žijúcich druhov (obr. 7B). Tieto psychrotolerantné druhy roztočov (Mašán & Fenďa 2010), ktoré sme zaznamenali pozdĺž celého gradientu 107 – 1670 m n. m. spolu so psychrofilnými druhmi s optimom od 650 – 1600 m n. m., obsadzujú biotopy montánneho a alpínskeho stupňa nad hornou hranicou lesa. Údaje v rozmedzí 1 000 až 1 600 m n. m. v našom súbore chýbajú. Z uvedeného počtu roztočov sme prevažnú časť (78,79 %) zobrali zo srsti troch druhov hostiteľov: A. flavicollis (62,03 %), C. glareolus (15,57 %) a S. araneus (1,17 %). V srsti A. flavicollis sme zaznamenali 46 druhov roztočov, z toho 28 druhov, ktoré sme označili ako voľne žijúce a 18 druhov ektoparazitov a nidikolov. Spoločenstvo roztočov C. glareolus tvorilo 40 druhov, z toho 24 voľne žijúcich a 16 nidikol/parazit. Početne prevládali parazitické druhy, špecifické pre hrdziaka – Laelaps clethrionomydis a Haemogamasus nidi. Z hmyzožravcov zastúpený S. araneus s 25 druhmi, z toho 13 voľne žijúcich, 12 nidi/ ektoparazit. Poradie početnosti jednotlivých druhov roztočov je uvedené na obr. 8. Samotná druhová bohatosť ektoparazitov (roztočov) býva často pozitívne korelovaná s počtom vyšetrených jedincov drobných cicavcov, čo môže značne ovplyvňovať variabilitu a veľkosť skúmaného efektu (Magurran 2004). Na overenie sily tohto vzťahu boli obe premenné transformované a následne podrobené analýze s výsledkom potvrdenia pozitívnej korelácie (obr. 9).
Ochrana prírody, 46/2025 / 15 Obr. 7: Výškové rozloženie jednotlivých druhov roztočov zistených v srsti drobných cicavcov v povodí Hrona, A: ektoparazity a nidikoly, B: voľne žijúce druhy Fig. 7. Altitudinal distribution of individual mite species found in the fur of small mammals in the Hron River basin, A: Ectoparasites and nidicoles. B: Free-living species Hodnoty indexov druhovej bohatosti a rozmanitosti sme použili na porovnanie kvantitatívnych charakteristík spoločenstiev roztočov v srsti troch druhov dominantných hostiteľov na škále výškového gradientu pozdĺž toku Hrona. Výstupom interpretácie analýzy (lineárny model dvojrozmernej regresie) je vizualizácia hodnôt vybraných indexov diverzity spoločenstiev roztočov v srsti troch druhov cicavcov vo vzťahu k nadmorskej výške (obr. 10). Pri metrikách rôznych indexov diverzity je dôležité si uvedomiť, že pracujú s rôznymi ukazovateľmi spoločenstiev, ako je počet druhov, relatívna abundancia, dominancia najhojnejších druhov a pod. a ich konečná interpretácia môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi (počet vzoriek, sezóna a pod.). Štatisticky významný vzťah medzi početnosťou (abundancia) roztočov a nadmorskou výškou so silnou negatívnou koreláciou sa preukázal u akarínii na A. flavicollis. Podobná je aj kvalita vzťahu výškového gradientu k početnosti druhov roztočov v srsti A. flavicollis (p = 0,023946, r2 = 0,60032, F = 9,0121). Vzťah výškového gradientu k početnosti roztočov a druhovej bohatosti v srsti C. glareolus a S. araneus tento model vykázal ako štatisticky nevýznamný. Vplyv nadmorskej výšky na hodnoty sledovaných indexov diverzity akarínií C. glareolus a S. araneus sa ukázal ako nevýznamný. U cenózy roztočov v srsti A. flavicollis sme zistili štatisticky významný negatívny vzťah nadmorskej výšky na hodnoty indexov Margalef (p = 0,027955, r2 = 0,58073, F =n 8,3106) a ACE (p = 0,029353, r2 = 0,57438, F = 8,0971).
16 \ Ochrana prírody, 46/2025 Obr. 8: Poradie početností (abundancie) druhov roztočov v srsti A. flavicollis, C. glareolus, S. araneus Fig. 8. Abundance ranking of mite species in the fur of A. flavicollis , C. glareolus , and S. araneus Obr. 9: Korelácia vzťahu medzi počtom vyšetrených jedincov A. flavicollis, C. glareolus, S. araneus a druhovou bohatosťou roztočov. Sivé pole: 95% interval spoľahlivosti. Fig. 9. Correlation between the number of examined individuals of A. flavicollis , C. glareolus , and S. araneus and the species richness of mites. The grey area represents the 95% confidence interval. K vizualizácii podobnosti druhového zloženia fauny roztočov na A. flavicollis, C. glareolus a S. araneus v rôznych výškových polohách povodia Hrona sme použili analýzu NMDS na základe Bray-curtisovho indexu podobnosti. Výsledky tejto analýzy naznačujú, že medzi spoločenstvami roztočov na A. flavicollis a C. glareolus v uvedených gradientoch neexistujú výrazné rozdiely (obr. 11). Vzorky z jednotlivých polôh sú premiešané a nevykazujú zhlukovanie, ktoré by svedčilo o ich špecifickejšej väzbe k určitému gradientu. Určité rozdiely v druhovom zastúpení medzi strednými a horskými polohami sme zaznamenali u spoločenstiev roztočov v srsti S. araneus. Vzorky z týchto dvoch prostredí sa zoskupujú oddelene, čo naznačuje, že nadmorská výška môže byť faktorom, ktorý v povodí Hrona ovplyvňuje zloženie spoločenstiev roztočov u tohto hmyzožravca. Naše vzorky z hôr vykazujú menšiu variabilitu ako vzorky zo stredných polôh. To naznačuje, že spoločenstvá roztočov na S. araneus v horách môžu byť homogénnejšie v porovnaní s tými v stredných polohách.
Ochrana prírody, 46/2025 / 17 Obr. 10: Regresné modely vzťahu nadmorskej výšky a hodnôt vybraných indexov diverzity spoločenstiev roztočov v srsti dominantných druhov cicavcov s vyznačením 95 % intervalom spoľahlivosti Fig. 10. Regression models of the relationship between altitude and the values of selected diversity indices for mite communities in the fur of dominant mammal species, with a 95% confidence interval indicated Obr. 11: Podobnosť spoločenstiev roztočov na troch druhov cicavcov v rôznych výškových polohách záujmového územia v povodí Hrona Fig. 11. Similarity of mite communities on three mammal species at different altitudinal positions within the study area in the Hron River basin
18 \ Ochrana prírody, 46/2025 Na výškovom gradiente povodia Hrona sme na vybraných hostiteľoch sledovali kvantitatívne charakteristiky spoločenstiev roztočov. Určili sme druhy (metódou Similarity Percentage), ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení synúzií medzi sledovanými výškovými polohami (tab. 4). Podľa použitého modelu sú v srsti A. flavicollis za rozdiely v zložení spoločenstva najviac zodpovedné druhy Laelaps agilis a Haemogamasus nidi. Tieto druhy sú kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá roztočov v srsti A. flavicollis medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami v povodí Hrona. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené rôznymi faktormi prostredia. Ďalšie druhy, ktoré prispievajú k rozdielom, sú napr. Eulaelaps stabularis a Poecilochirus necrophori. V akaríniu C. glareolus má značný vplyv na rozdiely medzi sledovanými výškovými polohami Haemogamasus nidi. Je dôležité si všimnúť, že v povodí Hrona jeho početnosť výrazne stúpa v horských oblastiach. Druhým najvýznamnejším faktorom je špecifický ektoparazit hrdziaka lesného Laelaps clethrionomydis. Nakoľko druh preferuje vyššie polohy (Ambros 1990), vidíme nárast početnosti v horských biotopoch, zatiaľ čo v nížinách sa nevyskytuje. Test SIMPER odhalil, že v srsti S. araneus druhy roztočov Laelaps agilis a Myonyssus ingricus sú kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá roztočov medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami. E. emarginatus prispieva k rozdielom, ale jeho výskyt je viac spojený s nížinami. U druhu M. in- gricus vidíme nárast početnosti v horských polohách, ale jeho topická preferencia vyšších polôh je známa (Ambros 1985). Blchy Zo srsti cicavcov sme zobrali 30 druhov bĺch z troch čeľadí: Ceratophyllidae (4 257 ex.), Ctenophthalmidae (11 879) a Hystrichopsyllidae (242) (tab. 3). Ctenophthalmidae a Ceratophyllidae tvorili 90,86 % materiálu bĺch s 27 druhmi. Sledovali sme výskyt bĺch pozdĺž toku Hrona od ústia po prameň na 100 metrovej škále. V rozmedzí nadmorských výšok 1300 – 1600 chýbajú údaje. V spoločenstve bĺch drobných cicavcov v tomto limite sa vyčlenila skupina druhov so širokou toleranciou k prírodným pomerom meniacej sa nadmorskej výšky. Tieto obsadili celú výškovú škálu od 200 – do 1700 m n. m. (obr. 12). Tabuľka 4: Druhy roztočov, ktoré sú najviac zodpovedné za rozdiely v zložení spoločenstiev v jednotlivých výškových polohách podľa hostiteľov. A (do 300 m n. m., B (300 – 500 m n. m.), C (500 – 1000 m n .m.) = priemerná početnosť (abundancia) výskytu daného druhu v jednotlivých skupinách, % = percentuálny príspevok daného druhu k celkovej odchýlke medzi skupinami, AD priemerná odchýlka. Table 4. Mite species most responsible for differences in community composition at various altitudinal locations by host. A (up to 300 m a. s. l.), B (300 – 500 m a. s. l.), C (500 – 1000 m a. s. l.) = average abundance of the species in each group; % = percentage contribution of the species to the total difference between the groups, AD Average Deviation. Hostiteľ Roztoče (Acari:Mesostigmata) AD % A B C A. flavicollis Laelaps agilis 42,79 66,47 161,00 108,00 182,00 Haemogamasus nidi 8,32 12,92 18,30 13,80 50,60 Eulaelaps stabularis 2,88 4,48 12,10 5,08 7,30 C. glareolus Haemogamasus nidi 21,10 26,92 5,20 13,80 17,60 Laelaps clethrionomydis 11,09 14,15 0,00 7,24 10,00 Laelaps agilis 9,89 12,61 3,75 5,89 1,70 Eulaelaps stabularis 8,50 10,84 8,25 3,70 2,70 Poecilochirus necrophori 5,17 6,59 4,00 0,59 2,40 S. araneus Laelaps agilis 18,19 19,63 0,00 1,23 3,71 Myonyssus ingricus 9,36 10,10 0,00 0,04 3,43 Euryparasitus emarginatus 8,70 9,39 1,29 0,35 0,00 Haemogamasus nidi 7,37 7,96 1,29 0,46 0,00 Eulaelaps stabularis 7,12 7,68 0,14 0,35 1,00 Laelaps hilaris 6,81 7,35 0,71 0,04 0,00
Ochrana prírody, 46/2025 / 19 Obr. 12: Výškové rozloženie jednotlivých druhov bĺch zistených v srsti drobných cicavcov v povodí Hrona Fig. 12. Altitudinal distribution of individual flea species found in the fur of small mammals in the Hron River basin Obr. 13: Poradie početností (abundancie) druhov bĺch v srsti A. flavicollis, C. glareolus, S. araneus Fig. 13. Abundance ranking of flea species in the fur of A. flavicollis, C. glareolus and S. araneus Blchy pochádzajú zo srsti 17 druhov drobných cicavcov. Z uvedeného počtu bĺch sme prevažnú časť (10 675) zobrali zo srsti troch druhov hostiteľov A. flavicollis (2 965 ex./22 spec.), C. glareolus (6 214/24) a S. araneus (1 496/19). Ďalej budeme sledovať spoločenstvá bĺch na týchto druhoch.
20 \ Ochrana prírody, 46/2025 V srsti A. flavicollis sme zistili 22 druhov bĺch, z toho 14 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne, sedem druhov zo srsti a jeden druh hniezdo/srsť. Dominovali druhy Ctenophthalmus agyrtes, C. solutus, Megabothris turbidus, Nosopsyllus fasciatus (obr. 13). V srsti C. glareolus sme zaznamenali 24 druhov bĺch, z toho 15 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne a osem druhov zo srsti a jeden hniezdo/srsť. Dominovali druhy Ctenophthalmus agyrtes, Amalaraeus penicilliger, Megabothris turbidus, Peromyscopsylla bidentata, Ctenophthalmus obtusus, Peromyscopsylla fallax (obr. 13). V srsti S. araneus sme zachytili 19 druhov bĺch, z toho 11 druhov, ktoré sme označili ako hniezdne a sedem druhov označené ako srstné a jeden hniezdo/srsť. Dominovali druhy Palaeopsylla soricis, Doratopsylla dasycnema, Ctenophthalmus agyrtes (obr. 13). Samotná druhová bohatosť bĺch (ale aj iných ektoparazitov) je často pozitívne korelovaná s počtom vyšetrených jedincov hostiteľov, čo môže značne ovplyvňovať variabilitu a veľkosť skúmaného efektu (Magurran 2004). Na overenie sily tohto vzťahu boli obe premenné log transformované a následne použitá lineárna regresia (obr. 14). Obr. 14: Korelácia vzťahu medzi druhovou bohatosťou bĺch a počtom vyšetrených jedincov A. flavicollis, C. glareolus, S. araneus. Sivé pole: 95% interval spoľahlivosti. Fig. 14. Correlation between the species richness of fleas and the number of examined individuals of A. flavicollis, C. glareolus, and S. araneus. The grey area represents the 95% confidence interval. Kvantitatívne charakteristiky (abundancia, indexy diverzity) populácií bĺch v srsti drobných cicavcov na študijnej ploche povodia Hrona sme sledovali na troch uvedených dominantných druhoch hostiteľov. Vzťahy medzi nadmorskou výškou a týmito ukazovateľmi sme hodnotili lineárnym modelom dvojrozmernej regresie (obr. 15). Celkový počet druhov bĺch sa mierne znižoval s narastajúcou nadmorskou výškou najmä u A. flavicollis. Výsledky analýz druhovej diverzity boli zložitejšie. Niektoré indexy (napr. Shannonov, Simpsonov) ukázali významný vplyv nadmorskej výšky na diverzitu bĺch u A. flavicollis a S. araneus, zatiaľ čo iné indexy (Margalefov, Menhinickov) tento vzťah nepotvrdili. Naše výsledky naznačujú, že nadmorská výška má významný vplyv na štruktúru spoločenstiev bĺch na A. flavicollis, zatiaľ čo u C. glareolus a S. araneus pôsobí menej výrazne. Pri zisťovaní podobnosti synúzií bĺch v srsti dominantných druhov hostiteľov vo vzťahu k výškovým limitom povodia Hronu sme použili rovnakú metódu ako u roztočov (NMDS). Vizualizácia tejto analýzy naznačuje, že neexistujú jednoznačné rozdiely v spoločenstvách bĺch na dominantných druhoch cicavcov vo vzťahu k výškovým limitom transektu povodia Hrona (obr. 16). Vzorky z jednotlivých výškových polôh sú premiešané a nevykazujú zhlukovanie, ktoré by svedčilo o ich špecifickejšej väzbe k určitému gradientu. Metódou Similarity Percentage sme určili druhy bĺch, ktoré najviac prispievajú k rozdielom v zložení synúzií medzi výškovými polohami (tab. 5). Z tabuľky je zrejmé, že u A. flavicollis uvedené priemerné hodnoty naznačujú, že Ctenophthalmus agyrtes je druhom, ktorý je najviac zodpovedný za rozdiely v zložení bĺch medzi týmito tromi prostrediami. Druhým najvýznamnejším druhom je Ctenophthalmus solutus. Aj tu vidíme značné rozdiely v priemerných početnostiach medzi skupinami. Tieto druhy sú teda kľúčovými faktormi, ktoré diferencujú spoločenstvá bĺch v srsti A. flavicollis medzi nížinami, strednými polohami a horskými oblasťami. Pri C. glareolus možno pozorovať, že najväčší príspevok k rozdielom
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==