Ochrana prírody, 45/2025 / 65 typmi škráp. Východnejšie od lokality sa navyše nachádza menšia izolovaná lokalita s podobnými morfotvarmi s názvom Hromové. Aj na tejto lokalite nájdeme biotop európskeho významu Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8210 s výskytom druhu klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. Lumnitzeri). Ostrý Kameň (N 48° 31' 17,978", E 17° 22' 13,377") Od zrúcaniny hradu Ostrý Kameň, najmä západným smerom sa tiahne výrazný hrebeň, ktorý tvorí výraznú pasívnu morfoštruktúru (obr. 26). Vznikol na tektonicky rozpadnutých wettersteinských dolomitoch hronika. Na základe geologických pomerov sa vytvorili na južnom svahu rôzne vežičkovité a homolovité útvary, ktorých predispozíciou sú plochy vrstvovitosti subvertikálneho uloženia, ktoré upadajú na severozápad. Dôležité sú aj subvertikálne pukliny SJ smeru. Na povrchu možno nájsť rôzne typy škráp. Dominujú puklinové a všeobecné škrapy. Okrem druhu európskeho významu klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. Lumnitzeri) evidujeme aj biotopy európskeho významu Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8210 a Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni 8160. DISKUSIA A ZÁVER Markantné zastúpenie skalných miest bolo evidované na kremencoch (7), dolomitoch (6) a vápencoch (6). Menšie zastúpenie mali skalné mestá v zlepencoch (2) a rauvakoch (1). Významný výskyt skalných miest možno pozorovať na kremencoch približne od kóty Kamenné vráta (608 m n. m.) až po lokalitu Klokočina (550 m n. m.). Typickými predstaviteľmi tu sú skalné mestá Traja jazdci (670 m n. m.), Kamenné vráta (608 m n. m.), Kočistan, Červený Kameň, či Godova skala. Výskyt skalných miest sme zaregistrovali aj na rôznych typoch vápencov a dolomitov, ktoré budujú významnú časť Malých Karpát, hlavne v ich centrálnej časti (súčasť Pezinských Karpát) a prakticky celé časti Brezovských a Čachtických Karpát. Asi najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie skalné mestá možno nájsť v Plaveckom krase v oblasti Jelenej hory (415 m n. m.), Kršlenice (495 m n. m. ), Čertovej doliny, Chrastavej hory, či severných svahoch Zárub (768 m n. m.). Výskyt v neogénnych zlepencoch nezodpovedá ani zďaleka Súľovským skalám, o to sú hodnotnejšie z hľadiska Malých Karpát. Sú nimi Skalné mesto na Rozbehoch a Skalné mesto v Dlhej doline, neďaleko Hornej Pustej Vsi, obe nachádzajúce sa v Brezovských Karpatoch. Rauvaky ako tektonity obsahujúce najmä klasty karbonátových hornín (vápencov a dolomitov) sa vyskytujú na viacerých miestach Malých Karpát. Majú typickú fenestrálnu štruktúru (voľné dutiny po rozpúšťaní nesúdržnejších klastov). Najväčší rozsah dosahujú vo vysockom príkrove fatrika, kde sa vyskytujú v blízkosti karpatského keupra. Tvoria tu najmä vežičkovité útvary, či menšie skalné mestá. Najznámejšie takéto útvary sa nachádzajú severozápadne od kóty Biela skala (561 m n. m.), v centrálnej časti Pezinských Karpát. Priamo v granitoch, či granodioritoch neevidujeme skalné mestá. Nádejná lokalita Kamenné tváre pri Rači (západný svah vrchu Gašperské, 330 m n. m.), vykazuje znaky antropogénnej činnosti a nedosahuje ani parametre nami definovaného skalného mesta (veľkosťou, ani charakterom). V blízkosti sa nachádzajú zaujímavé izolované útvary v granitoch nazvané Kamenná sviňa, Pupkoši, či Obelisk. Takéto izolované útvary sa nachádzajú priamo aj v Bratislave, v blízkosti Žižkovej ulice, pomenované ako Skalný nos a Platňa. Všetky nami zmapované skalné mestá sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, niekedy s prekryvom maloplošného chráneného územia, či sústavy Natura 2000 (tab. 1.). Za negatívnu ľudskú činnosť na niektorých zo skalných miest možno považovať intenzívny turizmus s prvkami voľnočasových aktivít. Poďakovanie Ďakujeme recenzentke RNDr. Márii Bizubovej za konštruktívne pripomienky, ktoré skvalitnili predkladaný manuskript. Príspevok bol vypracovaný s podporou projektu APVV-21-0281 a Plánu hlavných úloh Štátnej ochrany prírody SR na rok 2025.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==