Ochrana prírody, 45/2025 / 63 Pod Vysokou (N 48° 25' 13,463", E 17° 13' 49,182") Výrazný izolovaný skalný hrebeň asi 900 metrov severovýchodne od kóty Vysoká (759 m n. m.) je charakteristický výraznou morfológiou. Na začiatku lesnej cesty sa nachádza cca 7 m vysoká skalná veža (obr. 19). Postupujúc po hrebeni severovýchodným smerom sa nachádzajú ešte menšie skalné útvary vo forme kvázi vežičiek. Vznikli v sivých bridličnatých rohovcových vápencoch obalovej jednotky tatrika. Výrazná je tu primárna vrstvovitosť S0 340/30 a priečne subvertikálne pukliny rôznej orientácie. V blízkosti skalnej veže sa nachádza rozsyp v podobe menších a väčších kamenných blokov. Na viacerých miestach sa nachádzajú rôzne typy škráp s dominanciou puklinových a všeobecných. Pokračujúc hrebeňom na juhozápad štruktúrne formy pokračujú aj v podobe dvoch skalných okien (Skalné okno pod Vysokou 1, 2). Aj v tejto časti sa nachádzajú morfologicky a krajinársky hodnotné skalné útvary. Skalné mestá v dolomitoch Skalné mesto Čertova dolina (N 48° 28' 0,9", E 17° 16' 6,3") Skalné mesto je vytvorené na dolomitoch hronika. Tvary sú podmienené výraznou priečnou puklinatosťou, približne kolmo na plochy vrstvovitosti S0 325/45. V centrálnej časti sa nachádza kompaktnejšie skalné mesto s výraznou skalnou vežou, pravdepodobne najvyššou v Malých Karpatoch, vysokou okolo 30 m (obr. 20). Na okolí sa nachádzajú aj iné izolované vežovité útvary nazvané napr. Orlia skala (obr. 21), Skala Pes, Skalná ihla. Biotop Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou 8210 je tu tvorený druhmi ako napr. slezinník červený (Asplenium trichomanes), slezinník rutovitý (Asplenium ruta-muraria), šalátovka múrová (Mycelis muralis), rozchodník biely (Sedum album), sezel sivý (Seseli osseum) a mnohé ďalšie. Rastie tu aj druh európskeho významu klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri). Skalné mesto na Chrastavej hore (N 48° 30' 49,478", E 17° 18' 26,260") Skalné mesto vyvinuté na dolomitoch hronika, ktoré sú charakteristické svojou eróziou a rozpadom. Skalné mesto tvorí viacero výškových úrovní a je charakteristické aj izolovanými blokmi, vytvárajúcimi krajinársky hodnotný štruktúrny typ georeiléfu (obr. 22). Na povrchu dominuje výskyt misovitých škráp. Vyskytuje sa tu druh európskeho významu poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) ako aj biotopy európskeho významu Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých a karbonátových a bázických substrátoch 6110* a Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte 6210. Skalné mesto na Jelenej hore (N 48° 29' 48,202", E 17° 18' 11,148") Jedno z najvýznamnejších malokarpatských skalných miest vzniklo v oblasti kóty Jelenia hora (415 m n. m.). Typické pasívne morfoštruktúry vznikli na wettersteinských dolomitoch hronika. Nachádza sa tu viacero vežičkovitých, ale aj iných útvarov (obr. 23). Dominuje tu akási hlava jeleňa bez parožia v centrálnej časti. Tvary vznikali vďaka intenzívnej rozrušenosti dolomitu a jeho charakteristického rozpadu. Na lokalite evidujeme biotopy európskeho významu Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8210 a Suché a dealpínske travinno-bylinné porasty 6190 s výskytom chráneného druhu európskeho významu klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri). Skalné súihlie (N 48° 31' 49,403", E 17° 23' 48,044") Drobné skalné mesto charakteru súihlia, ale aj mnoho ďalších výrazných štruktúrnych foriem vzniklo na severných svahoch Zárub (768 m n. m.) (obr. 24). Vytvorené bolo z dôvodu typického rozpadu a erózie vrchnotriasových wettersteinských dolomitov hronika. Skalné súihie tvoria vežičkovité až ihlicovité útvary. Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri). Menšie skalné mesto možno nájsť aj juhovýchodne od lokality na súradnici N 48° 31' 47,558", E 17° 23' 54,417", či juhozápadne na súradnici N 48° 31' 41,827", E 17° 23' 39,431". Severné svahy Zárub obsahujú aj rôzne izolované geologickou štruktúrou podmienené tvary, ktorým turisti dali pomenovania na základe podobnosti, ako Skalný kôň (N 48° 31' 43,901", E 17° 23' 36,920"), Ovčia hlava (N 48° 31' 38,231", E 17° 23' 45,978"), či Dívčí sen (N 48° 31' 40,929", E 17° 23' 47,890"). Skalné mesto Kršlenica – Orlie skaly (N 48° 30' 24,976", E 17° 19' 13,001") Skalné okno vzniklo na hlavnom hrebeni Kršlenice (495 m n. m.). Podložím sú vrchnotriasové wettersteinské dolomity. Význačné je vežičkovitými útvarmi, či úzkymi vypreparovanými rebrami. Morfotvary boli podmienené výraznými subvertikálnymi diskontinuitami plôch vrstvovitosti S0 160/80 a na nich kolmými subvertikálnymi puklinami S1 260/88. Na lokalite sa nachádza Skalné okno Kršlenica – Orlie skaly (obr. 25) a takisto je skalné mesto charakteristické rôznymi
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==