Ochrana prírody, 45/2025 / 59 Skalné mesto na Červenom Kameni (N 48° 23' 38,254", E 17° 19' 46,665") Menšie izolované skalné mesto vzniklo západne od hradu Červený Kameň. Tvorené je v centrálnej časti balvanovitými skalnými útvarmi, medzi ktoré sa dá čiastočne vstúpiť (obr. 10). Výrazný je aj blok na podstave. Pod balvanmi sa nachádzajú voľné priestory kvázi typu abri, či menšej pseudokrasovej medzibalvanovitej jaskynky. Skalné mesto vzniklo v spodnotriasových kremencoch obalovej sekvencie tatrika. Kamenné vráta (N 48° 21' 31,004", E 17° 14' 26,048") V skalnom hrebeni tiahnucom sa od lokality Rybníček východným smerom do oblasti Kamenných vrát sa vyskytujú v hrebeňových častiach viaceré izolované skalné útvary. Najvýznamnejšou z nich je samotná lokalita Kamenné vráta (obr. 11). Vznikla na kremencoch lúžňanského súvrstvia obalovej jednotky tatrika. Výrazný pozitívny reliéf tu tvorí hrebeňová časť s väčšími ostrohrannými blokmi. Tie vznikli ako dôsledok výraznej tektoniky primárnej vrstvovitosti S0 310/45 a priečnych subvertikálnych puklín, ale aj mrazového zvetrávania. Kamenné vráta sú pomenované podľa výrazného prirodzeného prieseku, ktorý tvorí akoby vstup cez neprístupný hrebeň. Evidujeme tu biotop európskeho významu Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8220. Počtom druhov vyšších rastlín je tento biotop chudobnejší, prevahu majú machy a lišajníky. Traja jazdci (N 48° 21' 48,535", E 17° 15' 21,456") Jeden z výrazných hrebeňov na Veľkej homoli (709 m n. m.) tvorí aj kóta Traja jazdci (670 m n. m.). Skalné mesto vzniklo v kremencoch lúžňanského súvrstvia obalovej jednotky tatrika (obr. 12). Úklon vrstiev smeruje severne pod sklonom asi 40° a v kombinácii s priečnymi subvertikálnymi puklinami tu vzniklo skalné mesto charakteristické troma výraznými kamennými skalami, na základe ktorých miestne obyvateľstvo túto lokalitu nazvalo Traja jazdci. Taktiež sa tu nachádza biotop európskeho významu Silikátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou 8220, ktorý je zastúpený druhmi vyšších rastlín ako napr. papradka samičia (Athyrium filix-femina), sladič obyčajný (Polytrichum vulgare) alebo metluška krivolaká (Avenella flexuosa). Machy a lišajníky sú málo preskúmané. Skalné mesto Kočistan (N 48° 21' 53,600", E 17° 17' 37,391") Skalné mesto ruinového typu tu tvoria najmä balvany rôznych ostrohranných tvarov, ktoré prirodzenou deštrukciou boli transportované z hlavného hrebeňa na obe strany. Tvoria ich kremence obalovej sekvencie tatrika – lúžňanského súvrstvia. Dôležitým procesom transportu blokov horniny bola počas pleistocénu soliflukcia (tečenie pôdy alebo vrchnej časti permafrostu). Takisto priamo na hrebeni vidno rôzne izolované bloky, čo dotvára skalnému mestu nezameniteľný charakter (obr. 13). Charakter mesta primárne vytvorila tektonika ostro vpísaných plôch vrstvovitosti S0 270/30 v kombinácii s najmä subvertikálnymi puklinami rôznej orientácie. Pôvod názvu Kočistan je Katzen stein – Mačacia skala. Skalné mestá vo vápencoch Milkine veže (N 48° 37' 10,910", E 17° 33' 21,106") Milkine veže, ako sústava dvoch výrazných skalných veží a menších skalných útvarov vrátane priľahlého strmého ukončenia skalného hrebeňa tvoria skalné mesto (obr. 14). Vzniklo v strednotriasových vápencoch gutensteinskej fácie hronika, ktoré tu budujú časť Dobrovodského krasu. Oddelenie veží od hrebeňa vzniklo zlomovou činnosťou. Na lokalite sa vyskytujú výrazné penetratívne štruktúry S 185/70 a priečne S 270/88, tie dotvárajú typickú morfológiu ostrých skalných útvarov. Na povrchu možno nájsť rôzne typy škráp. Dominujú puklinové, menej zastúpené sú dierovité škrapy. Hrebeň južným smerom pokračuje do oblasti Hodinkovej veže, významnej hlavne unikátnymi stenovými škrapmi a Malého Kjeragboltenu (zaseknutý kameň). Naopak, cca 100 m juhovýchodne sa nachádza skala Veľký autobus, s výhľadom na Dobrovodskú kotlinu. Skalné mesto Jastrabník (N 48° 21' 3,965", E 17° 9' 10,202") Skalné mesto vzniklo v rohovcových vápencoch lučivnianskeho súvrstvia tatrika, ktoré je tu tenkolavicovité až bridličnaté. Vrstvy upadajú generálne SZ smerom pod sklonom približne 30°. Samotný hrebeň však vznikol najmä na výraznej puklinatosti SJ smeru so subvertikálnym uložením. Skalný reliéf tu miestni nazývajú ako Muckove skaly. Na lokalite možno vidieť vežičkovité útvary, či homole, ktoré sú oddelené výraznými strmými priesekmi. Vyskytuje sa tu skalné okno nazvané Vysoký kameň. Časť hrebeňa je pretvorená antropogénnou činnosťou (jamy, kutačky). Východnú časť skalného mesta tvoria akoby hradby starobylého opevnenia (výrazná bridličnatosť) (obr. 15) a skalný útvar – kvázi dvojvežička.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==