Ochrana prírody, 45/2025 / 41 Obr. 15: Klinček včasný Lumnitzerov uchytení v hradnej stene na Čachtickom hrade, lokalita Višňové, Čachtický hradný vrch Fig. 15. Occurrence of Early Lumnitzer's carnation established in the castle wall of Čachtice Castle, locality Višňové, Čachtice Castle Hill Obr. 16: Trs klinčeka včasného Lumnitzerovho zapojený v štrbinovej vegetácii na lokalite Rohožník – Horný vrch Fig. 16. Cluster of Early Lumnitzer's carnation involved in crevice vegetation at Rohožník – Horný vrch site sa vysádzala v druhej polovici 20. storočia. Na viac ako polovici lokalít s výskytom klinčeka včasného Lumnitzerovho sa nachádza aj borovica (obr. 11). Opadané ihličie a šišky tvoria kyslú vrstvu, ktorá vytvára nevhodné podmienky pre poddruh preferujúci zásadité až neutrálne pôdy (obr. 12, 13). Ďalším nepriaznivým vplyvom je turizmus. Aj keď v mnohých prípadoch by sme mohli polemizovať o nepriaznivom účinku na tento poddruh. Klinček včasný Lumnitzerov častokrát rastie na turistických chodníkoch (Plavecký Mikuláš – Jelenia hora alebo Čachtice – Plešivec), kde je vystavený nadmernému zošľapávaniu. Na druhej strane nadmerné a časté zošľapávanie eliminuje aj iné druhy rastlín a tým pádom pre odolnejší klinček vzniká voľná plocha na rozrastanie. Príkladom toho ako sa darí klinčeku včasnému Lumnitzerovmu v prípade, ak má voľnú plochu na rozrastanie, je lokalita Prašník – lom. V tomto lome bol zaznamenaný najväčší počet trsov, konkrétne 3 798 trsov. Paradoxom je, že lokalita je vytvorená antropogénnou činnosťou. Odhalené vápnité podložie ťažobnou činnosťou predstavuje vhodné podmienky pre tento poddruh. Dá sa povedať, že celá jedna terasa lomu bola zarastená malými trsmi klinčeka. Dokonca niektoré kvety kvitnúcich trsov mali nádych ružového sfarbenia, ktoré sme na iných lokalitách neevidovali (obr. 14). Klinčeku sa darí aj na iných, antropogénnou činnosťou ovplyvnených lokalitách akými sú Plavecké Podhradie – Plavecký hrad, Višňové – Čachtický hradný vrch, či Devínsky hradný vrch. Na týchto lokalitách sa klinček včasný Lumnitzerov uchytil priamo na hradných stenách, ktoré sú tvorené zväčša karbonátovými blokmi a vápenatým murivom (obr. 15). Čo sa týka prirodzených podmienok, najviac sa klinčeku darí na skalných stenách, hrebeňoch vyšších kopcov a sutinových biotopoch orientovaných na juh (obr. 16, 17). Na skalách sme v mnohých prípadoch spozorovali tzv. vodopádový efekt, kedy sa klinček z vyššieho miesta skaly rozmnožuje pomocou padajúcich semienok alebo dokonca úlomkami trsu na nižšie polohy pod materský trs (obr. 18). ZÁVER Záverom môžeme konštatovať, že počas mapovania klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) sme prispeli opísaním a zmapovaním siedmich nových lokalít v Malých Karpatoch. Nie je však vylúčené, že sa vyskytujú aj ďalšie lokality, kde tento poddruh rastie. Dôkladné zmapovanie jednotlivých trsov, ktoré vykresľujú veľkosť plochy výskytu môže byť do budúcna užitočná informácia. Výsledky zároveň odrážajú aktuálny výskyt a rozsah na jednotlivých lokalitách. Tie poslúžia aj v budúcnosti na zistenie stavu a prípadnej úspešnosti klinčeka včasného Lumnitzerovho v oblasti Malých Karpát. Mnohé lokality sú ohrozené zalesnením a poddruh na nich prežíva. V prípade ak sa neuskutočnia opatrenia vo forme odstraňovania borovice čiernej a nánosov ihličia a šišiek hrozí zánik niektorých predovšetkým menej početným lokalitám.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==