Ochrana prírody, 45/2025 / 39 V Malých Karpatoch sa na karbonátových súvrstviach vytvorili rendziny a kambizeme rendzinového typu RA1 tvorené na zvetralinách pevných karbonátových hornín (Granec & Šurina 1999). Sú to prevažne, plytké až mierne hlboké pôdy, ktorých jemnozem obsahuje karbonáty aspoň v spodine. Na vápencových sutinách bývajú hlbšie, ale súčasne kamenitejšie. V typickom prípade majú humózny horizont hlboký často len 15 až 30 cm, pod ktorým sa nachádza do rôznej miery zvetraný vápenec alebo dolomit. Sú teda veľmi náchylné na eróziu a vďaka priepustnosti vápencových hornín aj ľahko presychajú. Ich plytkosť vyplýva z rozpustnosti uhličitanu vápenatého – jemnozem rendzín vzniká len z tzv. nerozpustného zvyšku vápencov. Čo sa týka stanovíšť klinčeka, možno ho nájsť priamo na rozrušenom dolomiticko-vápencom podklade, ale aj na rendzinách rôznej hrúbky, či priamo na rímsach skalných svahov, kde tvorí trsy zakorenené iba v mikrotrhlinách. Významné počty sme zaznamenali aj v eróznych ryhách bez pôdneho substrátu priamo na dolomiticko-vápencovom substráte. Na základe geomorfologického členenia Malých Karpát (Mazúr & Lukniš 1978) je výskyt klinčeka viazaný do oblasti Pezinských, Brezovských, Čachtických a v jednom prípade aj Devínskych Karpát (obr. 9). Dôvodom na takéto rozloženie v priestore je výskyt más vápencovo-dolomitických komplexov v podobe príkrovov práve do týchto podcelkov. V Devínskych Karpatoch je výskyt karbonátov minimálny, avšak mimo územnej kompetencie Správy CHKO Malé Karpaty na Devínskom hradnom vrchu je potvrdený významný výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho. Horninový podklad tu tvoria strednotriasové vápence a dolomity gutensteinskej fácie (Polák et al. 2011). Keďže karbonáty sa v podobe obnaženého masívu v oblasti Devínskej Kobyly nevyskytujú často a v takejto podobe, je práve táto lokalita unikátna výraznou morfológiou a geologickým substrátom, ktorú využil klinček na svoju expanziu. Ďalšie faktory ovplyvňujúce výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho Keďže klinček rastie na slnečných častiach svahov a hrebeňov, tomu zodpovedá aj expozícia s intenzitou slnečného žiarenia. Na nami študovaných lokalitách išlo o expozície svahov, kde dominovala južná expozícia (15x) a kombinácie s východnou (5x) a západnou stranou (3x) (obr. 10). Zastúpené boli aj západné (6x) a východné (5x) expozície. Iba jedna lokalita bola mierne uklonená na severozápad a jedna na sever. Zamerali sme sa aj na umiestnenie klinčeka na lokalitách. Mierne dominovali hrebeňové časti (18x), nad svahovitými časťami (15x). Hrebeňové časti tvoria väčšinou nezalesnené úseky, kde je dostatočný svit slnečného žiarenia. Analyzované nadmorské výšky lokalít s výskytom klinčeka v Malých Karpatoch napovedajú, že najviac obsadzuje teritóriá v nadmorských výškach 300 – 450 m. Nevyhýba sa však ani vyšším nadmorským výškam. Nachádza sa napr. aj na najvyšších hrebeňoch Malých Karpát – Vysokej (760 m n. m.), Roštúne (752 m n. m.), Čiernej skale (662 m n. m.), či Ostrom Kameni (569 m n. m.). Našim výskumom, však nemožno jednoznaznačne stanoviť závislosť výskytu klinčeka vo vzťahu k nadmorským výškam. Obr. 9: Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho na lokalitách v rámci geomorfologických celkov Malých Karpát Fig. 9. Occurrence ofEarly Lumnitzer's carnation in sites within the geomorphological units of the Malé Karpaty Mts Obr. 10: Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho na lokalitách na základe expozície svahov Fig. 10. Occurrence of Early Lumnitzer's carnation at sites based on slope exposure Výskyt podľa geomorfologických celkov Výskyt na základe expozície svahov
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==