38 \ Ochrana prírody, 45/2025 Najmenší počet trsov sme zaznamenali na lokalitách Buková – Kmentová (11 trsov), Plavecké Podhradie, Čertova dolina (18 trsov) a Brezová pod Bradlom – Ševcova skala (27 trsov). Naopak najväčší počet trsov sme zaznamenali na lokalite Prašník – lom (3 798 trsov), Višňové – Čachtický hradný vrch (1 127 trsov) a Sološnica – Malý Roštún (1 006). Samozrejme je potrebné brať do úvahy veľkosť denzity trsov klinčeka vo vzťahu k ploche výskytu. Na ostatných lokalitách sa klinček včasný Lumnitzerov vyskytoval v stovkách trsoch. Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho vo vzťahu k horninovému substrátu Jedným z významných faktorov ovplyvňujúcim výskyt klinčeka je pôdny substrát. Lokality, kde sme realizovali výskum (tab. 1), boli viazané výlučne na karbonáty a karbonátové pôdy. Na základe geologických máp Poláka et al. (2011), Begana et al. (1984) a vlastného geologického prieskumu sa potvrdil výskyt v rámci skupiny karbonátov v zastúpení dolomity (68 %) a vápence (32 %) (obr. 7). Dolomity a vápence sú z dôvodu obsahu horečnato-vápenatej zmesi uhličitanov neutrálne až zásadité v prostredí, ktoré klinček využíva. Na druhej strane práve ten indikuje vápnité podklady, čo môže byť dôležité v geobotanike (Sýkora 1959). Čo sa týka súvrství, na ktoré je klinček naviazaný, dominuje strednotriasový až vrchnotriasový komplex vápencov a dolomitov viazaný na geologické jednotky tatrika, príkrovov fatrika, ale najmä hronika umiestnených v centrálnej a severovýchodnej časti Malých Karpát (Plašienka et al. 1997). Iba lokalita Devínsky hradný vrch je viazaná na geologickú jednotku tatrika. Štyri z piatich súvrství sú naviazané práve na tento stredno až vrchontriasový komplex. Iba jeden výskyt sme zaznamenali na horninách jaseninského súvrstvia (hľuznaté vápence) patriace jursko-kriedovému komplexu fatrika (Polák et al. 2011). Vo všeobecnosti sa dá poukázať, že výskyt klinčeka je viazaný skôr na čistejšie karbonáty bez rôznych prímesí, napr. SiO2, ktorý prevláda v jursko-kriedovom komplexe karbonátových súvrství. Najväčšie zastúpenie majú wettersteinské dolomity (46 %) a gutensteinské vápence (vrátane gutensteinských dolomitov) (25 %) (obr. 8). Menšie zastúpenie majú vápence vo forme hlavných dolomitov (18 %), wettersteinských vápencov (7 %) a hľuznatých vápencov (4 %) zastúpených iba jednou lokalitou (obr. 8). Prevahu dolomitov nad vápencami čo sa výskytu klinčeka týka prisudzujeme najmä vhodnejším fyzikálnym a chemickým vlastnostiam dolomitu, ktorý obsahuje prímes horčíka (Tabak & Domanický 1989). Ide však predovšetkým o jeho rozpukanosť aj vplyvom horčíka a tzv. múčkovitý rozpad. Po zmiešaní s lesnou hrabankou tvorenou najmä organickými zvyškami, kde navyše redukuje jej kyslosť, vytvára vhodné podmienky pre stanovištia klinčeka. Takisto dolomity podliehajú intenzívnejšie erózii, čo má za následok, že hlavne na svahoch nevytvárajú vhodné podmienky pre vzrastlejšie lesné spoločenstvá a tvoria sa na nich skôr xerotermné biotopy, ktoré klinček vyhľadáva. Tie boli často umelo vysádzané borovicou čiernou, ktorá mala zabrániť erózii svahov. Obr. 7: Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho na lokalitách na základe horninového substrátu Fig. 7. Occurrence of Early Lumnitzer's carnation at sites based on rock substrate Obr. 8: Výskyt klinčeka včasného Lumnitzerovho na lokalitách na základe typu karbonátu Fig. 8. Occurrence of Early Lumnitzer's carnation at sites based on carbonate type Horninový substrát vápence vs. dolomity Horninový substrát podľa typu karbonátu
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==