32 \ Ochrana prírody, 45/2025 heterogenita porastov, husté a viacdruhové krovinové podrasty a pod., čo ich radí k indikátorom kvality lesných biotopov (Fedyń et al. 2021). Vyhodnotením funkčnosti tubusov možno konštatovať, že porovnanie obsahu, resp. obsadenosti tubusov na jednotlivých lokalitách sledovaných území európskeho významu, vykazovalo rozdielnosti. Najhustejšie boli obsadené tubusy umiestnené v travinno-bylinnom a krovinnom xeroterme v dynamickom štádiu sukcesie intenzívneho zarastania drevinami na andezitovom substráte Horšianskeho kaňona. Znaky prítomnosti pĺšika lieskového, ktoré predstavovali charakteristické hniezda, boli najmenej preukazné v lesnom poraste a vegetácii na dolomitoch Veľkého vrchu. Analýzu príčin tejto rozdielnosti v preferencii habitatov jednotlivých stanovíšť sme vzhľadom na topickú potenciu pĺšika, nepravidelnosť kontrol a nedostatok ďalších relevantných údajov neuskutočnili, takže uvádzame len skutkový stav vychádzajúci z uvedených charakteristík. Na území Slovenska pĺšik lieskový vykazuje toleranciu k širokému spektru habitatov (Stanko & Mošanský 2012). Z množstva stanovíšť obývaných pĺšikom uvádzaných tými istými autormi nie je možné jednoznačne určiť nároky topickej preferencie druhu v rozmedzí uvádzaného výškového gradientu (204 – 300 m n. m.). Z našich viacročných skúseností so vzorkovaním drobných cicavcov (hmyzožravcov a hlodavcov) možno konštatovať, že pri bežne používaných odchytových zariadeniach – pružinové alebo živolovné pasce rôzneho typu (Chmela, Longworth, Sherman, Ugglan a pod.) – nie je možné zachytiť niektoré ekologické skupiny drobných hlodavcov ako sú napr. plchy. Pri viacročnom mapovaní drobnej terestrickej fauny v chránených územiach metódou odchytu do komerčných pascí sme druhy tejto skupiny hlodavcov nezaznamenali. K zisteniu prezencie a následnému monitoringu týchto arborikolných živočíchov sa používa viacero vyskúšaných metód. Okrem zistenia prezencie na základe prítomnosti pobytových znakov sa k lokálnym populačným výskumom druhu k tomuto účelu využívajú upravené vtáčie búdky (Mašková & Adamík 2012; Heberer et al. 2018; Kršiak & Kaňuch 2005) alebo hniezdne tubusy (Morris & Temple 1998; Húdoková & Adamík 2011). Zvieratá majú k týmto umelým dutinám afinitu a využívajú ich ako úkryt alebo ako hniezda. Výhody, resp. nevýhody použitia jednotlivých metód porovnávali viacerí autori (Chanin & Gubert 2011; Krišovský & Čanády 2017). Použitie búdok alebo tubusov závisí od povahy a cieľa realizovaného výskumu. Vhodnejšie na dlhodobé štúdie, zamerané napr. na štruktúru populácie, demografické programy, repatriačné transfery, sa zdajú byť drevené vtáčie boxy (Chanin & Gubert 2011; Beer et al. 2018; Lang et al. 2018). Tubusy je možné účinne použiť na krátkodobé prezenčné, ochranársky zamerané prieskumy, monitorovacie projekty (Húdoková & Adamík 2011) a k zisťovaniu absencie, resp. prezencie druhu. Nakoľko naším cieľom bolo zistenie prítomnosti druhu, použili sme alternatívu k všeobecne používaným tubusom vo forme potravinárskeho kartónového obalu, ktoré boli k tomuto účelu už využité citovanými autormi. Pre náš projekt vyhovovali najmä vlastnosti materiálu, jednoduchosť inštalácie a poznanie, že cieľový druh tieto umelé dutiny veľmi dobre obsadzuje. Naše improvizované kartónové tubusy boli v teréne exponované nepretržite 25 až 30 mesiacov. Materiál, z ktorého boli vyrobené je prezentovaný ako odolný voči vlhkosti, UV žiareniu a mechanickému poškodeniu, preto sa nepredpokladajú ich časté výmeny (Krišovský & Čanády 2017). Z našich pozorovaní však vyplýva, že použitý materiál (viacvrstevný kartón) má určité limity v odolnosti. Po určitom čase sa rozpadal a pre hlodavcov nebol problém ho znehodnotiť. Prvé výmeny poškodených a už nefunkčných tubusov sme uskutočnili už po druhej kontrole. Na lokalite Dobrica sme po ôsmich mesiacoch od inštalácie vymenili 80 % tubusov, na lokalite Horšianska dolina po piatich mesiacoch od inštalácie 56 % tubusov a na lokalite Veľký vrch po dvoch mesiacoch od inštalácie sme vymenili 80 % pôvodne inštalovaných tubusov (25). ZÁVER V rokoch 2018 až 2020 sme na troch lokalitách v chránených územiach siete Natura 2000 umiestnili experimentálne zariadenia na detekciu prítomnosti arborikolných hlodavcov so zameraním na pĺšika lieskového. Vychádzajúc z prezentovaných výsledkov možno konštatovať, že: (i) použitou metodikou sme na vybraných lokalitách preukázali prítomnosť cieľového druhu, (ii), doplnili a spresnili sme poznatky o rozšírení pĺšika lieskového na území Slovenska a to v troch štvorcoch siete Databanky fauny Slovenska (7376, 7778, 7776), (iii) metóda použitia improvizovaných zariadení (tubusov), v našom prípade obalov na nápoje zo šesť-vrstvového kartónu Tetra Pak, je všeobecne použiteľná na detekciu prítomnosti niektorých arborikolných hlodavcov, (iv) životnosť a funkčnosť použitých kartónových tubusov je limitovaná, z toho dôvodu odporúčame túto metódu využiť na krátkodobé prezenčné, ochranársky zamerané prieskumy.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==