Ochrana prírody, 45/2025 / 25 o rozšírení pĺšika lieskového na území Slovenska projektované do kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) s doteraz nejasnými a negatívnymi poznatkami o výskyte druhu, (iii) zachytenie prítomnosti druhu a jeho pobytových znakov využitím metódy inštalácie improvizovaných hniezdnych tubusov z kombinovaného kartónu. Vedľajším produktom nášho experimentu bolo preverenie limitov odolnosti materiálu a funkčnosti použitých tubusov inštalovaných počas viacerých vegetačných sezón. MATERIÁL A METÓDY Už niekoľko desaťročí je v Európe realizovaný podrobný výskum populácie pĺšika lieskového. Výsledky výskumu umožnili vysvetliť, prečo je tento druh za posledných viac ako 60 rokov v niektorých častiach jeho areálu čoraz vzácnejším. Získané poznatky boli využité v opatreniach vedúcich k zachovaniu priaznivého stavu populácie druhu. Podrobné vedecké skúmanie druhu odhalilo, že jednou z príčin tohto stavu je fragmentácia stanovíšť a nevhodný manažment lesov (Morris 2003). Na vybraných lokalitách území európskeho významu v pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie sme k zisteniu prítomnosti pĺšika lieskového využili všeobecne známu vlastnosť plchov obsadzovať dutiny. Okrem využívania prirodzených dutín stromov používa plch aj umelé, človekom vytvorené dutiny, ako sú vtáčie búdky, netopierie boxy alebo vhodné priestory v budovách. Ako relevantný doklad prezencie druhu na lokalite sa okrem dôkazu výskytu živého (alebo mŕtveho) jedinca zohľadňujú aj nálezy pobytových znakov, ako sú charakteristické ohryzy plodov stromov a krov, osteologické doklady z vývržkov sov, chlpy z lepivých pások a charakteristické hniezda pĺšika alebo ich zvyšky. Tieto údaje je možné použiť aj pri monitoringu druhu (Húdoková & Adamík 2011). K dosiahnutiu cieľov nášho prieskumu sme použili metódu vyvinutú a overenú v minulosti inými autormi (Čanády & Krišovský 2014, 2016; Krišovský & Čanády 2017). Podobne ako uvedení autori, aj my sme použili alternatívu pôvodných tubusov, t. j. komerčné obaly na potraviny vyrobené zo šesťvrstvového kombinovaného kartónu (jedna vrstva papier, štyri polyetylén, jedna hliník) systému Tetra Pak – duté kartónové dózy v tvare hranola. Z nich sme vytvorili improvizované hniezdne tubusy (obr. 1), ktoré sme upravili tak, aby bolo možné kontrolovať ich obsah. Úprava spočívala v tom, že sme jeden obal vsunuli do druhého. Vsunutá časť tak tvorila pohyblivý segment, ktorý sa dal vytiahnuť a vnútorný obsah skontrolovať. Rozmery použitých tubusov boli rôzne, nakoľko sme využili viacero druhov obalov. Metóda tubusov bola pôvodne navrhnutá a použitá na výskum iného druhu plcha (Morris & Temple 1998). Upravená verzia tubusov bola neskôr použitá aj na výskum pĺšika lieskového. Tubusy sa uplatnili najmä pri riešení prevažne krátkodobých prezenčných prieskumov (Chanin & Gubert 2011). Upravené hniezdne tubusy boli v roku 2018 exponované v teréne na troch lokalitách v oblasti Ipeľskej pahorkatiny, Hronskej pahorkatiny a v Strážovských vrchoch vo vegetácii a porastoch v rôznom štádiu sukcesie. Tubusy sme umiestnili do línie v počte 25 kusov s 20 – 30 metrovým odstupom na konáre stromov a krov tak, aby bol vstupný otvor orientovaný smerom ku kmeňu (Húdoková & Adamík 2011). Pri inštalácii jednotlivých tubusov sme zaznamenali druh stromu Obr. 1: Improvizovaný hniezdny tubus z kartónu Fig. 1. Improvised nest tube made of cardboard Obr. 2: Improvizovaný hniezdny tubus z odolného materiálu Fig. 2. Improvised nest tube made of durable material
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==