Ochrana prírody, 45/2025 / 19 5 – 6 °C. Dĺžka vegetačnej sezóny (teploty nad 10 °C) je 110 – 130 dní v roku. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 650 do 800 mm. Termíny odchytov: 18. 7. 1997, 25. – 26. 9. 1997, 20. – 21. 6. 2021, 14. – 15. 9. 2021. 1. Kotelnice – katastrálne územie (k. ú) obce Važec, lat. 49.068937; lon. 19.998619 World Geodetic System 1984 (WGS 84), 805 – 815 m n. m. Lokalita predstavuje územie typicky vyvinutého bioticky mimoriadne významného mokraďového ekosystému slatiniska s lemami močiarnych vŕbových krovín a pasienkových úhorov. Z dôvodu mimoriadnej vzácnosti a reprezentatívnosti výskytu chránených a ohrozených druhov rastlín možno tejto lokalite priradiť nadregionálny genofondový význam. Reliéf je tvorený miernym až stredne strmým svahom so sklonom 5 – 10°, s južnou orientáciou. Geologickým substrátom sú diluviálne sedimenty, pôdny pokryv je tvorený glejmi až rašelinami, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými až ílovito-hlinitými, stredne hlbokými a málo až stredne skeletnatými. V dolnej časti prechádza lokalita do nivy Bieleho Váhu s glejovými pôdami. Lokalita je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0143 Biely Váh (Halada et al. 1997). 2. Biely Váh – k. ú. Važec, lat. 49.069961; lon. 20.016406, WGS 84, 823 - 827 m n. m. Skúmaná plocha, ktorá leží na sútoku Bieleho Váhu a Lúčneho potoka, je charakterizovaná súborom stanovíšť viazaných na nivu vodných tokov. Niva v sledovanom priestore predstavuje mozaiku mokraďových spoločenstiev vŕbových krovín, nivných vlhkých až mezofilných lúk a pasienkov, nivných slatinísk a okrajovo náletových porastov drevín. Reliéf je tvorený nivnou rovinou až mierne zvlnenou rovinou. Geologickým substrátom sú fluviálne nivné sedimenty (fluviálne až fluvioglaciálne štrky), pôdny pokryv je tvorený glejmi, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými až ílovito-hlinitými, stredne hlbokými a stredne až silno skeletnatými. Časť lokality je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0143 Biely Váh. 3. Hencnavy – k. ú. Štrba, lat. 49.070396; lon. 20.032521 WGS 84, 850 – 875 m n. m. Prírodný charakter územia je tvorený reprezentatívnym, druhovo veľmi bohatým mezofilným pasienkovo-lúčnym úhorom s mozaikovitým výskytom vlhkých lúk, svahových a podsvahových slatinísk s lemami vŕbových krovín. Genofondovú významnosť lokality možno z hľadiska výskytu chránených a ohrozených druhov rastlín označiť za regionálnu až nadregionálnu. Reliéf je tvorený stredne strmým svahom so sklonitosťou 10 – 15° s približne severnou orientáciou. Geologickým substrátom na lokalite sú diluviálne sedimenty (svahové íly o mocnosti 2 – 8 m) na paleogénnom podloží. Územie bolo v minulosti postihnuté zosuvnými deformáciami, zasahujúcimi až do zvetranej časti podložia. Tieto deformácie sú v súčasnosti stabilizované so zastretými morfologickými tvarmi. V odlučnej oblasti zosuvu v južnej časti lokality sa vyskytujú vrstevnato-sutinové pramene. Pôdny pokryv je tvorený kambizemami glejovými až glejmi (lokálne rašelinami), prevažne hlinitými, stredne hlbokými a málo až stredne skeletnatými. V dolnej časti prechádza lokalita do nivy Lúčneho potoka s glejovými pôdami. 4. Pastierske – k. ú. Štrba, lat. 49.052807; lon. 20.029646 WGS 84, 895 – 905 m n. m. Lokalita bola vybraná ako referenčná. Nebola narušená vplyvmi stavebných aktivít a prevádzkou diaľnice. Leží cca 2 000 m južne od osi sledovaného úseku diaľnice. Tvorí ju mozaika svahových slatinísk, mokraďových spoločenstiev vŕbových krovín, vlhkých až mezofilných lúk a pasienkov, s výskytom významných chránených a ohrozených druhov rastlín. Lokalitu je možné klasifikovať ako regionálne až nadregionálne genofondovo významnú. Reliéf je tvorený svahovým údolím úvalinovitého charakteru so sklonitosťou 5 – 10° a južnou až juhozápadnou orientáciou. Geologickým substrátom sú diluviálne sedimenty na paleogénnych horninách s výskytom slatinných sedimentov. Pôdny pokryv je tvorený glejmi až rašelinami, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými, stredne hlbokými a stredne skeletnatými. Lokalita je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0196 Pastierske. VÝSLEDKY Prehľad fauny drobných cicavcov skúmaných lokalít V rokoch 1997 a 2021 sme na štyroch lokalitách Liptovskej a Popradskej kotliny zistili 12 druhov drobných cicavcov: piskor lesný – Sorex araneus Linnaeus, 1758; piskor malý – Sorex minutus Linnaeus, 1758; dulovnica menšia – Neomys anomalus Mottaz, 1907; ryšavka tmavopása – Apodemus agrarius (Pallas, 1771); ryšavka žltohrdlá – Apodemus flavicollis (Melchior, 1834); ryšavka krovinová – Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758); myška drobná – Micromys minutus (Pallas, 1771); hrdziak lesný – Clethrionomys glareolus (Schreber, 1774); hryzec vodný – Arvicola amphibius (Linnaeus, 1758); hrabošík podzemný – Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836); hraboš poľný – Microtus arvalis (Pallas, 1779); hraboš mokraďový – Microtus agrestis (Linnaeus, 1769).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==