Ochrana prírody č. 45

OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 45 / 2025 ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 45/2025 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica

2 \ Ochrana prírody, 45/2025 Redakčná rada: Ing. Andrea Lešová, PhD. RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Radoslav Považan, PhD. Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Editor: RNDr. Katarína Králiková Grafická úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2025 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: ochranaprirody@sopsr.sk ISSN: 2453-8183 Príspevky neprešli jazykovou úpravou. Všetky príspevky v časopise prešli recenzným konaním. Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (46): 30.11.2025.

Ochrana prírody, 45/2025 / 3 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, tiež prehľadových článkov, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie. Príspevky sú publikované v slovenskom jazyku s anglickým abstraktom, príp. v anglickom jazyku so slovenským abstraktom. Redakčná rada dohliada na dodržiavanie zásad etiky vedeckého publikovania. Redakčná rada odmietne príspevky, ktoré už boli publikované v inom časopise, resp. boli zároveň zaslané aj do iného časopisu. Redakčná rada sa zaoberá len kompletnými príspevkami, doručenými v zmysle inštrukcií pre autorov. Členenie rukopisu • názov a jeho preklad do anglického jazyka • neskrátené meno a priezvisko autora (-ov) s adresami; elektronickú adresu uvádza korešpondenčný autor • abstrakt (max. 250 slov) a kľúčové slová (max. 6) – len v anglickom jazyku, v prípade predloženého rukopisu v anglickom jazyku – abstrakt a kľúčové slová sa uvádzajú v slovenčine • vlastný text – úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, literatúra • rozsah rukopisu – v prípade rozsiahlejšieho rukopisu (nad 30 strán) je potrebná konzultácia s redakciou časopisu Formát rukopisu Formálna úprava • základný formát MS Word (.doc), písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,0, odseky vyznačené tabulátorom • vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov uvádzajte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v zozname literatúry) • všetky použité skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené Obrazové prílohy • minimálny rozmer fotografií 2000 × 1250 pixelov, rozlíšenie 300 dpi • každú obrazovú prílohu pošlite ako samostatný súbor (jpg, tif), nie len ako súčasť príspevku v MS Word • k obrazovým prílohám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku, k fotografiám aj meno autora • používajte kilometrovú mierku mapy, nie číselnú Tabuľky • tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe MS Excel • polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou • nepožívajte pre zarovnávanie medzerník • názov tabuľky s legendou (vysvetlivkami) uveďte aj v anglickom jazyku Bibliografický odkaz • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. Obuch 2003; podľa Obucha (Obuch 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uveďte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi uveďte medzi menami znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi medzi predposledným a posledným autorom uveďte znak „&“ • v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (Kaňuch & Krištín 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uvádzajte len meno prvého + „et al.“ (napr. Eliáš et al. 2003) • pri citovaní viacerých prác, v zátvorke tieto zoraďte chronologicky od najstaršej po najnovšiu a oddeľte ich bodkočiarkou (napr. Novák 1998; Majerčáková & Mladý 2010; Debnár et al. 2020) • v zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P. Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografické odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane internetových zdrojov • pre online dokumenty uveďte aj dátum citovania (okrem seriálových publikácií) a dostupnosť dokumentu, napr.: ŠOP SR [s.a.]. Biotopy. [cit. 2021-11-26]. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=13>. Zasielanie rukopisu Rukopisy zasielajte priebežne e-mailom na adresu redakčnej rady: ochranaprirody@sopsr.sk. Recenzovanie • všetky rukopisy prechádzajú recenzným konaním (peer review procesom) • hodnotenie rukopisu sa zasiela korešpondenčnému autorovi Publikovanie • pred publikovaním sa (korešpondenčnému) autorovi zasiela náhľadový súbor v PDF na finálnu úpravu a autorizáciu a následne aj separát v PDF • rukopisy sú zverejnené v elektronickom vydaní aktuálneho čísla časopisu na webovej stránke ŠOP SR: http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=55

4 \ Ochrana prírody, 45/2025 Martin Danilák, Štefan Danko Výsledky zimného sčítania netopierov vo Vihorlatských vrchoch, v Beskydskom predhorí a vo Východoslovenskej pahorkatine Results of the winter bat census in the Vihorlat Mountains, in Beskydské predhorie (Beskidian Southern Foothills) and in the Východoslovenská pahorkatina Hills ............................................................5 – 16 Ivan Baláž, Filip Tulis, Michal Ambros Zmeny spoločenstiev drobných cicavcov mokradných biotopov Podtatranskej kotliny Changes in small mammal communities in wetland habitats of the Podtatranská kotlina..........................................17 – 23 Michal Ambros Metóda zisťovania prezencie arborikolného hlodavca pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius) The method of presence detection of the hazel dormouse (Muscardinus avellanarius) as an arboreal rodent ........24 – 33 Michaela Fuňová, Alexander Lačný Inventarizačný výskum klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) v Malých Karpatoch Inventaration research of the Early Lumnitzer's carnation (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri) in the Malé Karpaty Mts.............................................................................................................................................................34 – 52 Alexander Lačný, Michaela Fuňová Skalné mestá v Malých Karpatoch (evidencia a výskum) Rock cities in the Malé Karpaty Mts. (Evidence and research)..........................................................................................53 – 67 OBSAH

Ochrana prírody, 45/2025 / 5 Martin Danilák1 & Štefan Danko2 1 ŠOP SR, Správa CHKO Vihorlat, Fraňa Kráľa 1, 071 01 Michalovce, e-mail: martin.danilak@sopsr.sk 2 Jána Švermu 1, 071 01 Michalovce, e-mail: dankostef@gmail.com Results of the winter bat census in the Vihorlat Mountains, in Beskydské predhorie (Beskidian Southern Foothills) and in the Východoslovenská pahorkatina Hills Abstract: In this article we present the results of winter bat censuses from the three mountainous regions in Eastern Slovakia between 2012 and 2025. Data were obtained by visual inspection of the wintering sites (cave – 11, cellar – 6, tunnel – 7). In total, we inspected 24 underground wintering sites, conducted 142 inspections and confirmed the wintering of 14 bat species. Key words: bats, wintering place, cave, cellar, tunnel, Eastern Slovakia ÚVOD Sčítanie netopierov na zimoviskách má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Ide o pomerne jednoduchú metódu, kedy sa vizuálne kontrolujú netopiere vo vhodných podzemných priestoroch počas zimy. Niektoré zimné úkryty sa sčítavajú sporadicky, iné majú už dlhoročnú kontinuitu. Výsledky zimného sčítania netopierov na Slovensku boli sumárne zhrnuté v Katalógu zimovísk netopierov (Uhrin et al. 2002). Oblasť Vihorlatských vrchov a Beskydského predhoria spracovali Pjenčák & Danko (2002a; 2002b). Rovnako tieto oblasti spolu s Východoslovenskou pahorkatinou patria k veľmi dobre preskúmaným oblastiam z pohľadu chiropterofauny (Danilák & Danko 2023). Územie od roku 1973 podrobne skúmal Danko (2011). Od roku 2013 autori začali spolupracovať a pokračovali vo výskume netopierov. Geologická štruktúra skúmaného územia, obzvlášť jeho východnej časti, neposkytuje dostatočný počet prirodzených podzemných úkrytov vhodných pre hibernáciu netopierov, čo vedie k limitovanej dostupnosti prirodzených zimovísk. Vo väčšine prípadov ide o antropogénne úkryty, ako sú štôlne a pivnice. V západnej časti Vihorlatských vrchov môžeme nájsť niekoľko prirodzených jaskýň a dve jaskyne sa nachádzajú aj v Beskydskom predhorí. METODIKA A MATERIÁL V tejto práci predkladáme výsledky zimných sčítaní z územia Vihorlatských vrchov, Východoslovenskej pahorkatiny a Beskydského predhoria od roku 2012, nakoľko dovtedy získané údaje spracoval Danko (2011). Z oblasti Východoslovenskej pahorkatiny v okrese Sobrance a Michalovce predkladáme výsledky zimných sčítaní z pivnice v obci Porúbka od roku 2024, keďže časť výsledkov z lokality do roku 2023 bola spracovaná v samostatnej práci (Danilák & Danko 2023). Údaje o zimujúcej chiropterofaune boli zistené v období od roku 2012 do marca 2025. Jednotlivé zimoviská a ich popis (názov, DFS kvadrát, názov príslušnej časti územia, kataster, okres, nadmorská výška) uvádzame nižšie a následne výsledky zo sčítaní predkladáme aj v tabuľke, v ktorej sú jednotlivé zimoviská zoradené v abecednom poradí a usporiadané chronologicky. Názvy jaskýň sú uvedené podľa autorov Bella et al. (2018). Z 24 kontrolovaných a známych zimovísk bolo 11 jaskýň, 6 pivníc a 7 štôlní (z toho jeden podzemný tunel nad Humenským potokom, ktorý preteká pod mestom Humenné do rieky Laborec). Kontrolu zimovísk sme vykonávali od decembra do začiatku marca v závislosti od klimatických podmienok. Zo všetkých skontrolovaných zimovísk len v jednej lokalite nebol zaznamenaný žiadny hibernujúci netopier. Išlo o pivnice v Sobraneckých kúpeľoch, ktoré boli kontrolované len raz. VÝSLEDKY ZIMNÉHO SČÍTANIA NETOPIEROV VO VIHORLATSKÝCH VRCHOCH, V BESKYDSKOM PREDHORÍ A VO VÝCHODOSLOVENSKEJ PAHORKATINE Ochrana prírody, Banská Bystrica, 45: 5–16, 2025

6 \ Ochrana prírody, 45/2025 Zoznam kontrolovaných zimovísk Barlahov I, II a III, štôlne – 7199, k. ú. Vyšná Rybnica, okres Sobrance, 500 m n. m. Brekovská jaskyňa (obr. 1) – 7196, vo svahu vrchu Klokočiny, k. ú. Brekov, okres Humenné, 260 m n. m. Čremošná, štôlňa (obr. 2) – 7199, k. ú. Remetské Hámre, okres Sobrance, 580 m n. m. Dudlákova diera – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Oreské, okres Michalovce, 453 m n. m. Dúpna jaskyňa – 7197, Humenské vrchy – Sokol, k. ú. Jasenov, okres Humenné, 357 m n. m. Jasenovský hrad, štôlňa – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Jasenov, okres Humenné, 400 m n. m. Jaskyňa Sokolík – 7097, Humenské vrchy – Sokol, k. ú. Humenné, okres Humenné, 340 m n. m. Jaskyňa Veľká Sokolová – 7097, Humenské vrchy – Sokol, k. ú. Humenné, okres Humenné, 360 m n. m. Krivoštianska štôlňa – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Krivošťany, okres Michalovce, 205 m n. m. Malá Artajama – 7196, vo svahu vrchu Klokočiny, k. ú. Brekov, okres Humenné, 225 m n. m. Malá medvedia diera – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Jasenov, okres Humenné, 308 m n. m. Často sa spája s Veľkou medveďou dierou ako Medvedie diery, lebo sú vzdialené od seba len asi 10 m. Pivnica pri Podskalke – 7097, k. ú. Ptičie, okres Humenné, 198 m n. m. Pivnica Porúbka – 7299, vo svahu kopca Maliníky, k. ú. Porúbka, okres Sobrance, 140 m n. m. Pivnica Priekopa – 7299, k. ú. Priekopa, okres Sobrance, 317 m n. m. Pivnica Ptičie– 7097, k. ú. Ptičie, okres Humenné, 300 m n. m. Pivnice v Sobraneckých kúpeľoch – 7299, k. ú. Sobrance, okres Sobrance, 147 m n. m. Pivnica pod Vinianským hradom – 7197, k. ú Vinné, okres Michalovce, 318 m n. m. Tunel pod Humenným – 7097, k. ú. Humenné, okres Humenné, 315 m n. m. Veľká Artajama – 7196, vo svahu vrchu Klokočiny, k. ú. Brekov, okres Humenné, 260 m n. m. Veľká medvedia diera – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Jasenov, okres Humenné, 308 m n. m. Často sa spája s Malou medveďou dierou ako Medvedie diery. Obr. 1: Vchod do Brekovskej jaskyne, 10. 2. 2022, foto: M. Danilák Fig. 1. Entrance to Brekov Cave, 10 February 2022, photo: M. Danilák

Ochrana prírody, 45/2025 / 7 Vlčia jaskyňa – 7197, Humenské vrchy – Krivoštianka, k. ú. Oreské, okres Michalovce, 417 m n. m. Vyšná Hurka 1 – 7100, Ublianska pahorkatina, k. ú. Beňatina, okres Sobrance, 540 m n. m. VÝSLEDKY A DISKUSIA Od roku 2012 sme počas zimného obdobia (1. december – koniec februára, príp. začiatok marca) skontrolovali 24 lokalít. Za celé obdobie sme zistili 14 druhov netopierov. Najpočetnejším druhom (uvedený je celkový počet zimujúcich jedincov za celé obdobie) bol podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) – 625 jedincov, potom netopier obyčajný (Myotis myotis) – 250 j. a netopier ostrouchý (Myotis blythii) (obr. 3) – 128 j. Najviac, 76 zistených zimujúcich netopierov sme zaznamenali 5. 2. 2025 v jaskyni Vyšná Hurka 1 a 62 jedincov 4. 2. 2025 v štôlni Barlahov I (tab. 1). Vchod do štôlne Barlahov I upravili v jeseni 2023 pracovníci Správy CHKO Vihorlat, nakoľko v ňom dochádzalo k častým zosuvom a zamedzeniam počtu zimujúcich netopierov. Na oboch zimoviskách bol najpočetnejším druhom podkovár malý, ktorého počty sa zvyšujú či už v danom území (Danilák & Danko 2023), alebo napr. aj v Dubníckych opálových baniach (Danko 2023). Na troch lokalitách (Čremošná, Dúpna jaskyňa a Malá Medvedia diera) bolo zistené zimovanie podkovára malého, ktorý tam v minulosti nebol zistený (Danko 2011, Pjenčák & Danko 2002a) a v jaskyni Vyšná Hurka 1 sa jeho počet v posledných rokoch pravidelne zvyšoval. Druh toto zimovisko využíval v minulosti len ojedinele (Danko 2011). Druhové zloženie zimujúcich jedincov je podobné ako bolo v minulosti. V niekoľkých zimoviskách nebola zaznamenaná večernica pozdná (Eptesicus serotinus), ako tomu bolo pred rokom 2012. Počet chladnomilných druhov (Barbastella barbastellus, Plecotus auritus) je nižší oproti minulosti, čo je pravdepodobne zapríčinené miernymi zimami. V juhovýchodnej časti Vihorlatských vrchov pribudol ako nový zimujúci druh podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) (Danilák 2021; Danilák & Danko 2023). Pomerne pravidelne v štôlni Čremošná zimuje večernica severská (Eptesicus nilssonii) v počte 1 – 5 jedincov, v závislosti od klimatických podmienok (obr. 4). Obr. 2: Vchod do štôlne Čremošna, 22. 11. 2021, foto: M. Danilák Fig. 2. Entrance to the Čremošna tunnel, 22 November 2021, photo: M. Danilák

8 \ Ochrana prírody, 45/2025 Okrem kontroly zimovísk bolo zimovanie netopierov zistené aj v bytovke v Humennom, kedy 21. 1. 2019 bola nájdená zimujúca večernica pestrá (Vespertilio murinus) (Macková in litt.). V januári 2021 nám bol oznámený nález zimujúceho ucháča sivého (Plecotus austriacus) medzi drevenými prekladmi počas rekonštrukcie rodinného domu v Priekope pri Sobranciach. ZÁVER Od roku 2012 do marca 2025 sme skontrolovali 24 zimovísk, v ktorých sme vykonali 142 návštev a zistili 14 druhov netopierov. Najpočetnejším druhom za celé obdobie bol podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) – 625 jedincov, potom netopier obyčajný (Myotis myotis) – 250 jedincov a netopier ostrouchý (Myotis blythii) – 128 jedincov. Najviac jedincov bolo v zimovisku Vyšná Hurka 1, Brekovská jaskyňa a štôlňa Barlahov I. V skúmanom území sme celkovo zistili 15 zimujúcich druhov (14 druhov v podzemných úkrytoch a jeden druh zimoval v bytovke). Aj napriek tomu, že v skúmanom území je len malý počet zimovísk, je potrebné monitorovať tieto lokality za účelom zisťovania vývoja populácie netopierov pre ich následnú ochranu v zimnom období. Obr. 3: Netopiere ostrouché (Myotis blythii) v jaskyni Vyšná Hurka 1, foto: R. Frendák Fig. 3. Lesser mouse-eared bats (Myotis blythii) in the cave Vyšná Hurka 1, photo: R. Frendák Obr. 4: Večernica severská (Eptesicus nilssonii) v štôlni Čremošná, foto: M. Danilák Fig. 4. Northern bat (Eptesicus nilssonii) in Čremošná tunnel, 11 January 2024, photo: M. Danilák

Ochrana prírody, 45/2025 / 9 Poďakovanie Za pomoc pri spracovaní tohto príspevku poskytnutím údajov ďakujeme Z. Argalášovej, Š. Mikiarovi, P. Pjenčákovi, P. Prezbruchému a za pomoc pri sčítaní ďakujeme R. Frendákovi, F. Korcovi, M. Lukčovi, M. Harčárovi, M. Hojdanovi, Ľ. Hrinkovi, V. Kereštanovi, M. Riníkovi, N. Sopirjakovej, M. Šepeľovi a J. Vatahovi. LITERATÚRA Bella P., Hlaváčová I. & Holúbek P. 2018: Zoznam jaskýň Slovenskej republiky. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš, 528 pp. Danilák M. 2021: Zhrnutie doterajších poznatkov o zimovaní podkovára veľkého (Rhinolophus ferrumequinum) vo Vihorlatských vrchoch. Natura Carpatica 61 – 62: 17 – 18. Danilák M. & Danko Š. 2023: Zhrnutie desaťročného sledovania netopierov v opustenej pivnici vo východnej časti Východoslovenskej pahorkatiny. Ochrana prírody 42: 22 – 27. Danko Š. 2011: Netopiere Vihorlatských vrchov. Regionálna rozvojová agentúra Šírava, Michalovce, 112 pp. Danko Š. 2023: Netopiere Slanských a Zemplínskych vrchov. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 173 pp. Pjenčák P. & Danko Š. 2002a: Zimoviská netopierov vo Vihorlate. Vespertilio 6: 321 – 326. Pjenčák P. & Danko Š. 2002b: Zimovisko netopierov Vyšná Hurka I. Vespertilio 6: 12. Uhrin M., Lehotská B. & Matis Š. 2002: Katalóg zimovísk netopierov Slovenskej republiky. Vespertilio 6: 3 – 6. Tabuľka 1: Prehľad zimujúcich netopierov Table 1. Overview of hibernating bats Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Barlahov I 29.1.2014 1 1 ŠD, ZA Barlahov I 4.3.2015 4 2 6 ŠD, ZA Barlahov I 9.2.2016 24 5 29 ŠD, ZA Barlahov I 17.1.2018 26 4 1 31 ŠD, ZA Barlahov I 13.1.2022 32 2 34 MD Barlahov I 2.12.2022 12 1 13 MD, ZA Barlahov I 8.2.2023 8 1 1 10 MD, ZA Barlahov I 11.1.2024 12 1 1 2 16 MD Barlahov I 4.2.2025 59 1 1 1 62 MD, ZA

10 \ Ochrana prírody, 45/2025 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Barlahov II 29.1.2014 0 ŠD, ZA Barlahov II 4.3.2015 1 1 ŠD, ZA Barlahov II 9.2.2016 3 3 ŠD, ZA Barlahov II 17.1.2018 2 2 ŠD, ZA Barlahov II 13.1.2022 1 1 2 MD Barlahov II 2.12.2022 0 MD, ZA Barlahov II 8.2.2023 1 1 MD, ZA Barlahov II 11.1.2024 1 1 MD Barlahov II 4.2.2025 2 2 MD, ZA Barlahov III 29.1.2014 0 ŠD, ZA Barlahov III 4.3.2015 0 ŠD, ZA Barlahov III 9.2.2016 1 1 ŠD, ZA Barlahov III 17.1.2018 0 ŠD, ZA Barlahov III 13.1.2022 1 1 MD Barlahov III 2.12.2022 0 MD, ZA Barlahov III 8.2.2023 0 MD, ZA Barlahov III 11.1.2024 0 MD Barlahov III 4.2.2025 2 2 MD, ZA Brekovská jaskyňa 26.1.2012 1 11 3 20 35 PPj Brekovská jaskyňa 12.2.2013 1 3 14 18 PPj Brekovská jaskyňa 16.11.2013 1 5 3 1 10 ŠM

Ochrana prírody, 45/2025 / 11 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Brekovská jaskyňa 8.2.2014 4 3 23 30 PPj Brekovská jaskyňa 3.1.2015 1 3 25 29 PPj Brekovská jaskyňa 25.2.2015 2 7 22 31 PPj Brekovská jaskyňa 23.1.2016 1 4 2 7 ŠM Brekovská jaskyňa 25.2.2017 2 3 2 7 ŠM Brekovská jaskyňa 7.2.2018 3 5 18 26 PPj Brekovská jaskyňa 16.2.2019 2 8 14 24 ŠM Brekovská jaskyňa 10.2.2022 2 12 14 28 PPj, MD Brekovská jaskyňa 31.12.2024 7 9 11 27 PPj Brekovská jaskyňa 9.2.2025 7 8 14 29 PPj, MD Čremošná, štôlňa 29.1.2014 2 5 3 10 ŠD, ZA Čremošná, štôlňa 4.3.2015 2 2 4 ŠD, ZA Čremošná, štôlňa 9.2.2016 2 2 1 1 1 7 ŠD, ZA Čremošná, štôlňa 17.1.2018 1 1 1 1 1 1 3 9 ŠD, ZA Čremošná, štôlňa 18.2.2021 3 2 1 1 7 MD Čremošná, štôlňa 25.12.2022 1 3 1 5 MD Čremošná, štôlňa 20.2.2023 1 3 1 5 ZA Čremošná, štôlňa 11.1.2024 2 2 1 4 3 12 MD, ZA Čremošná, štôlňa 4.2.2025 2 2 1 1 6 MD, ZA

12 \ Ochrana prírody, 45/2025 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Dudlaková diera 12.2.2016 2 2 ŠM Dudlaková diera 1.2.2022 2 2 FK Dudlaková diera 8.2.2025 0 PPj Dúpna jaskyňa 6.1.2015 1 1 2 PP Dúpna jaskyňa 9.1.2016 3 1 4 PP Dúpna jaskyňa 6.2.2022 1 1 ŠM Dúpna jaskyňa 29.1.2023 2 1 1 4 ŠM, PPj Tunel pod Humenným 17.1.2022 1 3 4 PPj Tunel pod Humenným 28.12.2022 2 2 PPj Jasenovský hrad – štôlňa 6.1.2015 1 1 2 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 14.1.2016 3 1 1 5 PP Jasenovský hrad – štôlňa 12.2.2016 3 2 5 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 11.2.2017 4 1 1 1 7 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 4.11.2017 1 3 1 2 7 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 6.2.2018 2 2 4 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 19.1.2019 3 1 1 5 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 8.1.2020 3 3 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 27.12.2020 4 2 1 7 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 12.2.2022 7 7 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 27.12.2022 1 3 4 PPj

Ochrana prírody, 45/2025 / 13 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Jasenovský hrad – štôlňa 29.1.2023 5 1 6 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 15.2.2024 5 5 ŠM Jasenovský hrad – štôlňa 15.1.2025 2 2 4 ŠM Jaskyňa Sokolík 25.1.2018 1 1 2 ŠM Jaskyňa Sokolík 15.12.2020 3 2 5 ŠM Jaskyňa Veľká Sokolová 15.12.2020 1 1 ŠM Krivoštianska štôlňa 21.1.2012 1 1 PP Krivoštianska štôlňa 18.11.2012 1 2 1 1 5 PP Krivoštianska štôlňa 29.12.2012 1 2 1 1 5 PP Krivoštianska štôlňa 10.2.2013 1 2 1 1 5 PP Krivoštianska štôlňa 2.11.2014 2 1 1 4 PP Krivoštianska štôlňa 25.1.2015 2 2 4 PP Krivoštianska štôlňa 31.12.2015 1 5 2 8 PP Krivoštianska štôlňa 2.1.2016 1 5 2 1 1 10 PP Krivoštianska štôlňa 25.1.2016 1 4 1 1 2 1 10 PP Krivoštianska štôlňa 19.2.2017 5 3 2 10 ŠM Krivoštianska štôlňa 25.1.2018 1 4 2 2 1 10 PP Krivoštianska štôlňa 7.2.2018 8 2 2 12 PP Krivoštianska štôlňa 17.2.2018 1 6 2 2 2 13 PP Krivoštianska štôlňa 29.12.2018 5 2 1 8 ŠM

14 \ Ochrana prírody, 45/2025 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Krivoštianska štôlňa 25.1.2022 2 8 1 1 3 1 16 ŠM Krivoštianska štôlňa 21.1.2023 1 9 2 1 4 17 ŠM Krivoštianska štôlňa 3.2.2023 1 6 2 2 1 12 MD, RF Krivoštianska štôlňa 19.11.2023 4 2 2 8 PPj Krivoštianska štôlňa 16.1.2024 2 5 1 8 ŠM Krivoštianska štôlňa 30.1.2025 1 8 1 1 2 2 15 ŠM Malá Artajama 2.2.2015 1 1 ŠM Malá Artajama 31.1.2022 1 1 ŠM Malá Artajama 9.2.2025 0 PPj, MD Malá medvedia diera 6.1.2015 0 ŠM Malá medvedia diera 11.2.2018 2 1 3 ŠM Malá medvedia diera 12.2.2022 1 1 ŠM Malá medvedia diera 8.2.2025 0 PPj Pivnica Porúbka 21.12.2024 2 9 1 1 13 MD Pivnica Porúbka 15.1.2025 2 9 1 2 14 MD Pivnica Porúbka 18.2.2025 2 11 1 14 MD Pivnica pri Podskalke 28.1.2018 1 1 2 ŠM Pivnica pri Podskalke 15.12.2020 1 1 ŠM Pivnica Priekopa 24.12.2014 0 MD Pivnica Priekopa 6.1.2015 0 MD Pivnica Priekopa 31.1.2015 1 1 MD

Ochrana prírody, 45/2025 / 15 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Pivnica Priekopa 21.2.2015 1 1 MD Pivnica Priekopa 25.12.2016 0 MD Pivnica Priekopa 5.1.2017 0 MD Pivnica Priekopa 21.1.2018 0 MD Pivnica Priekopa 25.2.2018 0 MD Pivnica Priekopa 23.2.2019 0 MD Pivnica Priekopa 26.12.2021 0 MD Pivnica Priekopa 30.1.2022 0 MD Pivnica Priekopa 5.2.2023 0 MD Pivnica Priekopa XII 2015 0 MD Olovná pivnička 15.12.2020 1 1 ŠM Sobranecké kúpele - pivnice 11.1.2022 0 MD Veľká Artajama 26.1.2012 1 3 2 2 8 PPj Veľká Artajama 12.2.2013 1 3 4 PPj Veľká Artajama 9.2.2025 1 1 2 PPj, MD Veľká medvedia diera 6.1.2015 0 ŠM Veľká medvedia diera 11.2.2017 2 2 ŠM Veľká medvedia diera 8.2.2025 0 PPj Vinianský hrad - pivnica 25.2.2012 4 4 PP Vinianský hrad - pivnica 26.2.2016 4 1 5 PP

16 \ Ochrana prírody, 45/2025 Zimovisko/Druh/ Wintering site/Species Dátum/ Date Rhinolophus ferrumequinum Rhinolophus hipposideros Myotis daubentonii Myotis emarginatus Myotis nattereri Myotis bechsteinii Myotis myotis Myotis blythii Myotis myotis/blythii Myotis alcathoe/mystacinus Eptesicus serotinus Eptesicus nillsonii Plecotus auritus Plecotus austriacus Barbastella barbastellus ∑ Mapovateľ/Mapper Vlčia jaskyňa 8.1.2015 1 1 2 PP Vlčia jaskyňa 19.1.2016 2 2 PP Vlčia jaskyňa 1.2.2022 3 1 2 6 FK Vlčia jaskyňa 8.2.2025 1 1 2 PPj Vyšná Hurka 1 15.1.2013 3 10 18 3 34 PPj, ZA Vyšná Hurka 1 5.2.2014 3 3 30 1 37 PPj Vyšná Hurka 1 23.2.2018 7 3 22 32 PPj Vyšná Hurka 1 11.1.2022 25 25 MD, RF Vyšná Hurka 1 25.1.2022 19 11 30 MD, RF Vyšná Hurka 1 20.2.2023 10 10 MD Vyšná Hurka 1 31.1.2024 17 2 19 MD, RF Vyšná Hurka 1 5.2.2025 74 2 76 MD, RF Mapovatelia/Mappers: Štefan Danko – ŠD, Martin Danilák – MD, Zuzana Argalášová – ZA, Štefan Mikiara – ŠM, Peter Pjenčák – PPj, Patrik Prezbruchý – PP, Richard Frendák – RF, Filip Korec – FK

Ochrana prírody, 45/2025 / 17 Ivan Baláž1, Filip Tulis1, Michal Ambros2 1 Katedra ekológie a environmentalistiky FPV Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Trieda A. Hlinku 1, 949 74 Nitra ibalaz@msnet.ukf.sk, ftulis@ukf.sk; 2 Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, Samova 3, 949 01 Nitra, michal.ambros1214@gmail.com Changes in small mammal communities in wetland habitats of the Podtatranská kotlina Abstract: Small mammals’ community was compared after more than 20 years after the construction of the highway in northern Slovakia. Small mammals were captured in two times period: before highway construction in 1997 and after highway construction in 2021 at four sites in the Podtatranská kotlina basin. The aim was to determine the impact of highway construction on small terrestrial mammal communities. Our results suggested differences in small mammals’ community similarity and different identification of species before and after highway construction. Overall, we found the occurrence of 12 species of small mammals (8 species before construction and 9 species after highway construction). Small mammal communities before and after highway construction differed in 7 species. The values of the Shannon and Simpson diversity index before and after the construction of the highway were similar (slightly higher values were reached before the construction of the highway). Key words: rodents, insectivores, Rodentia, Eulipotyphla, highway ÚVOD Drobné zemné cicavce je ekologicky pomerne homogénna skupina eufossoriálnych a semifossoriálnych druhov radov hmyzožravce (Eulipotyphla) a hlodavce (Rodentia). Väčšinu druhov možno využiť ako vhodný model na sledovanie dynamiky kvalitatívnych zmien synúzií drobných cicavcov terestrických a semiakvatilných habitatov otvorenej, druhotne bezlesnej krajiny. Populácie väčšiny druhov radu Rodentia a niektorých Eulipotyphla podliehajú jednak pravidelným sezónnym osciláciám a aj pravidelným viacročným fluktuačným cyklom zmien početnosti. Preto sú pre monitoring kvantitatívnych zmien populácií zástupcovia obidvoch radov vhodné iba v obmedzenej miere, pričom sa pre konkrétne vegetačné pásma klímabiómu či orobiómu kontinuálne sledujú kvantitatívne parametre populácií cielených druhov („target species“ – Dudich 1996). Fauna drobných cicavcov mokraďových habitatov Západných Karpát bola v minulosti spracovaná viacerými autormi. Kadlečík (Kadlečík 1993) analyzoval materiál drobných zemných cicavcov (Rodentia, Eulipotyphla) a ich dominanciu na slatinnom vápnitom močiari vo Veľkej Fatre. Druhovú bohatosť drobných cicavcov na slatinnej mokradi v Turčianskej kotline zisťoval Obuch (Obuch 1994). Drobné cicavce dolného toku Ondavy (Východoslovenská nížina) spracovali Stanko a Mošanský (Stanko & Mošanský 1995). Uvádzajú údaje o abundancii, biodiverzite a ekvitabilite synúzií drobných cicavcov na vodou ovplyvňovaných stanovištiach lužného lesa. Drobné cicavce slatiniska národnej prírodnej rezervácie (NPR) Sivá brada spracovali Stanko et al. (2000) a Hlôška (2017). Faunu mikromammalií prírodnej pamiatky Mitická slatina spracoval Májsky (Májsky 2001), Hlôška (Hlôška 2007) sledoval drobné cicavce Šujského rašeliniska. Poznatky o druhovom zložení fauny spoločenstiev drobných cicavcov na pokalamitných plochách Liptovskej a Popradskej kotliny riešili Hlôška a Chovancová (Hlôška et al. 2007, 2022; Hlôška & Chovancová 2008). Cieľom príspevku bolo zhodnotiť vplyv výstavby diaľnice na spoločenstvá drobných zemných cicavcov z dlhodobého aspektu a výsledky porovnať s prieskumom, ktorý bol realizovaný v roku 1997 pred výstavbou diaľnice D1 Važec – Mengusovce. METODIKA A MATERIÁL V rámci dokumentácie stavby diaľnice D1 Važec – Mengusovce: Projekt monitoringu vplyvu diaľnice na vybrané zložky prostredia (Halada et al. 1997) bola vypracovaná základná metodika, vybrané lokality monitorovania a určené taZMENY SPOLOČENSTIEV DROBNÝCH CICAVCOV MOKRADNÝCH BIOTOPOV PODTATRANSKEJ KOTLINY Ochrana prírody, Banská Bystrica, 45: 17–23, 2025

18 \ Ochrana prírody, 45/2025 xonomické skupiny vhodné na sledovanie. Jednou z vybraných indikačných skupín fauny boli drobné terestrické cicavce z radov hmyzožravce (Eulipotyphla) a hlodavce (Rodentia). Prvá etapa výskumných prác, realizovaná v roku 1997, mala za cieľ vybrať a založiť vhodné plochy, na ktorých sa zachytí východiskový stav biotických pomerov v období pred realizáciou výstavby, teda v čase, keď ešte nepôsobili vplyvy súvisiace s výstavbou a prevádzkou diaľnice. V katastrálnom území obcí Važec a Štrba, na trase plánovanej výstavby diaľnice, boli lokalizované tri plochy. Jedna plocha bola založená mimo trasovania budúcej diaľnice ako referenčná (obr. 1). V roku 1997 sa na týchto plochách uskutočnilo kvantitatívne vzorkovanie štruktúry synúzií drobných cicavcov (Pavlíková 2000). Na každej ploche boli položené odchytové zariadenia v dvoch líniách (2 x 25 pascí) so sponom 5 m pri dĺžke línií 125 m, ktoré boli exponované počas dvoch nocí. Z dôvodov korektnosti komparácie výsledkov vzorkovanie realizované v roku 2021 bolo vykonané identickou metódou na tých istých lokalitách. Štatistické analýzy boli vykonané v programe PAST Version 4.08 (Hammer 1999 – 2021). Stanovené boli Shannonov index diverzity a Simpsonov recipročný index (1–D). Podobnosť medzi lokalitami na základe druhového zloženia drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice bola analyzovaná pomocou NMDS metódy na základe Bray-curtisovho indexu podobnosti. Rozdielnosť v podobnosti bola testovaná neparametrickým testom ANOSIM (Analysis Of Similarities) (Clarke 1993). Indikačné druhy drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice boli stanovené na základe analýzy IndVal (Indicator species analysis) používaného na identifikáciu druhov indikujúcich dané skupiny lokalít (Dufrene & Legendre 1997). CHARAKTERISTIKA SLEDOVANÝCH LOKALÍT Posudzované územie stavby diaľnice D1 je situované v katastroch obcí Važec a Štrba. Trasa nadväzuje na diaľnicu Východná – Važec, ktorá bola už vo výstavbe v roku 1997. Vybrané skúmané plochy, na ktorých bolo realizované vzorkovanie drobných cicavcov, sa nachádzajú na rozhraní Liptovskej a Popradskej kotliny. V južných častiach týchto orografických celkov prevládajú krajinné prvky poľnohospodárskej krajiny – plochy ornej pôdy, lúky a pasienky. Z klimatického hľadiska patrí územie medzi najchladnejšie mimohorské časti Slovenska. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí Obr. 1: Prehľad odchytových bodov: 1 – Kotelnice, 2 – Biely Váh, 3 – Hencnavy, 4 – Pastierske Fig. 1. Overview of capture points

Ochrana prírody, 45/2025 / 19 5 – 6 °C. Dĺžka vegetačnej sezóny (teploty nad 10 °C) je 110 – 130 dní v roku. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 650 do 800 mm. Termíny odchytov: 18. 7. 1997, 25. – 26. 9. 1997, 20. – 21. 6. 2021, 14. – 15. 9. 2021. 1. Kotelnice – katastrálne územie (k. ú) obce Važec, lat. 49.068937; lon. 19.998619 World Geodetic System 1984 (WGS 84), 805 – 815 m n. m. Lokalita predstavuje územie typicky vyvinutého bioticky mimoriadne významného mokraďového ekosystému slatiniska s lemami močiarnych vŕbových krovín a pasienkových úhorov. Z dôvodu mimoriadnej vzácnosti a reprezentatívnosti výskytu chránených a ohrozených druhov rastlín možno tejto lokalite priradiť nadregionálny genofondový význam. Reliéf je tvorený miernym až stredne strmým svahom so sklonom 5 – 10°, s južnou orientáciou. Geologickým substrátom sú diluviálne sedimenty, pôdny pokryv je tvorený glejmi až rašelinami, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými až ílovito-hlinitými, stredne hlbokými a málo až stredne skeletnatými. V dolnej časti prechádza lokalita do nivy Bieleho Váhu s glejovými pôdami. Lokalita je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0143 Biely Váh (Halada et al. 1997). 2. Biely Váh – k. ú. Važec, lat. 49.069961; lon. 20.016406, WGS 84, 823 - 827 m n. m. Skúmaná plocha, ktorá leží na sútoku Bieleho Váhu a Lúčneho potoka, je charakterizovaná súborom stanovíšť viazaných na nivu vodných tokov. Niva v sledovanom priestore predstavuje mozaiku mokraďových spoločenstiev vŕbových krovín, nivných vlhkých až mezofilných lúk a pasienkov, nivných slatinísk a okrajovo náletových porastov drevín. Reliéf je tvorený nivnou rovinou až mierne zvlnenou rovinou. Geologickým substrátom sú fluviálne nivné sedimenty (fluviálne až fluvioglaciálne štrky), pôdny pokryv je tvorený glejmi, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými až ílovito-hlinitými, stredne hlbokými a stredne až silno skeletnatými. Časť lokality je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0143 Biely Váh. 3. Hencnavy – k. ú. Štrba, lat. 49.070396; lon. 20.032521 WGS 84, 850 – 875 m n. m. Prírodný charakter územia je tvorený reprezentatívnym, druhovo veľmi bohatým mezofilným pasienkovo-lúčnym úhorom s mozaikovitým výskytom vlhkých lúk, svahových a podsvahových slatinísk s lemami vŕbových krovín. Genofondovú významnosť lokality možno z hľadiska výskytu chránených a ohrozených druhov rastlín označiť za regionálnu až nadregionálnu. Reliéf je tvorený stredne strmým svahom so sklonitosťou 10 – 15° s približne severnou orientáciou. Geologickým substrátom na lokalite sú diluviálne sedimenty (svahové íly o mocnosti 2 – 8 m) na paleogénnom podloží. Územie bolo v minulosti postihnuté zosuvnými deformáciami, zasahujúcimi až do zvetranej časti podložia. Tieto deformácie sú v súčasnosti stabilizované so zastretými morfologickými tvarmi. V odlučnej oblasti zosuvu v južnej časti lokality sa vyskytujú vrstevnato-sutinové pramene. Pôdny pokryv je tvorený kambizemami glejovými až glejmi (lokálne rašelinami), prevažne hlinitými, stredne hlbokými a málo až stredne skeletnatými. V dolnej časti prechádza lokalita do nivy Lúčneho potoka s glejovými pôdami. 4. Pastierske – k. ú. Štrba, lat. 49.052807; lon. 20.029646 WGS 84, 895 – 905 m n. m. Lokalita bola vybraná ako referenčná. Nebola narušená vplyvmi stavebných aktivít a prevádzkou diaľnice. Leží cca 2 000 m južne od osi sledovaného úseku diaľnice. Tvorí ju mozaika svahových slatinísk, mokraďových spoločenstiev vŕbových krovín, vlhkých až mezofilných lúk a pasienkov, s výskytom významných chránených a ohrozených druhov rastlín. Lokalitu je možné klasifikovať ako regionálne až nadregionálne genofondovo významnú. Reliéf je tvorený svahovým údolím úvalinovitého charakteru so sklonitosťou 5 – 10° a južnou až juhozápadnou orientáciou. Geologickým substrátom sú diluviálne sedimenty na paleogénnych horninách s výskytom slatinných sedimentov. Pôdny pokryv je tvorený glejmi až rašelinami, v širšom okolí kambizemami glejovými, prevažne hlinitými, stredne hlbokými a stredne skeletnatými. Lokalita je súčasťou územia Natura 2000 SKUEV0196 Pastierske. VÝSLEDKY Prehľad fauny drobných cicavcov skúmaných lokalít V rokoch 1997 a 2021 sme na štyroch lokalitách Liptovskej a Popradskej kotliny zistili 12 druhov drobných cicavcov: piskor lesný – Sorex araneus Linnaeus, 1758; piskor malý – Sorex minutus Linnaeus, 1758; dulovnica menšia – Neomys anomalus Mottaz, 1907; ryšavka tmavopása – Apodemus agrarius (Pallas, 1771); ryšavka žltohrdlá – Apodemus flavicollis (Melchior, 1834); ryšavka krovinová – Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758); myška drobná – Micromys minutus (Pallas, 1771); hrdziak lesný – Clethrionomys glareolus (Schreber, 1774); hryzec vodný – Arvicola amphibius (Linnaeus, 1758); hrabošík podzemný – Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836); hraboš poľný – Microtus arvalis (Pallas, 1779); hraboš mokraďový – Microtus agrestis (Linnaeus, 1769).

20 \ Ochrana prírody, 45/2025 Pred výstavbou diaľnice bol zistený výskyt ôsmich druhov (tab. 1), po výstavbe diaľnice v roku 2021, deväť druhov drobných cicavcov (tab. 2). Spoločenstvá drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice sa odlišovali v siedmich druhoch (A. flavicollis, A. sylvaticus, M. minutus, A. amphibius, M. subterraneus, N. anomalus a S. minutus). Hodnoty Shannonovho a Simpsonovho indexu diverzity pred a po výstavbe diaľnice boli podobné (nepatrne vyššie hodnoty dosahovali pred výstavbou diaľnice). Tabuľka 1: Prehľad drobných zemných cicavcov na vybraných mokraďoých lokalitách v roku 1997 pred výstavbou diaľnice Table 1. Overview of small terrestrial mammals in selected wetland localities in 1997 before the construction of the highway Tabuľka 1: Prehľad drobných zemných cicavcov na vybraných mokraďoých lokalitách v roku 2021 po výstavbe diaľnice Table 1. Overview of small terrestrial mammals in selected wetland localities in 2021 after the construction of the highway jeseň leto Kotelnice Biely Váh Hencnavy Pastierske Kotelnice Biely Váh Hencnavy Pastierske Spolu Apodemus sylvaticus – 4 2 1 – – 1 – 8 Clethrionomys glareolus 16 8 5 2 8 2 3 1 45 Microtus agrestis 18 13 – 7 4 5 1 3 51 Microtus arvalis – 3 8 – – 1 2 – 14 Microtus subterraneus – 2 – – – – 1 – 3 Neomys anomalus – – – 3 – – – 1 4 Sorex araneus 3 – 2 3 3 8 4 2 25 Sorex minutus - – – 1 – – 1 1 3 Spolu 37 30 17 17 15 16 13 8 153 Simpson_1–D 0,586 0,733 0,706 0,794 0,6476 0,675 0,872 0,857 0,768 Shannon_H 0,944 1,461 1,306 1,71 1,076 1,237 2,009 1,744 1,668 jeseň leto Kotelnice Biely Váh Hencnavy Pastierske Kotelnice Biely Váh Hencnavy Pastierske Spolu Apodemus agrarius 1 2 6 – – – 1 – 10 Apodemus flavicollis 8 10 20 12 4 1 6 1 62 Apodemus sylvaticus 1 – – 3 – – – – 4 Arvicola amphibius – – – – – 2 1 – 3 Clethrionomys glareolus 2 7 8 2 – – 3 – 22 Micromys minutus – – – 1 – – – – 1 Microtus agrestis – 1 – 1 – – – 2 4 Microtus arvalis – 1 3 1 1 1 – 1 8 Sorex araneus 1 2 – 4 – – – – 7 Spolu 13 23 37 24 5 4 11 4 121 Simpson_1–D 0,628 0,731 0,646 0,725 0,4 0,833 0,673 0,833 0,693 Shannon_H 1,333 1,53 1,203 1,634 0,6004 1,29 1,257 1,29 1,593

Ochrana prírody, 45/2025 / 21 Zhodnotenie zmien spoločenstiev drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice Na lokalite Kotelnice sme identifikovali sedem druhov (A. agrarius, A. flavicollis, A. sylvaticus, C. glareolus, M. agrestis, M. arvalis, S. araneus). Po 23 rokoch sme tu zistili tri druhy ryšaviek a M. arvalis, ale v odchytoch chýbal M. agrestis. Dominantnými druhmi pred 23 rokmi boli C. glareolus a M. agrestis, aktuálne bola zistená dominancia A. flavicollis. Na sledovanej ploche bola zistená relatívne druhovo chudobná synúzia. M. agrestis, ktorý je takmer výlučne viazaný na mokrade, stratil dominantné postavenie v cenóze a objavil sa kompetítor (M. arvalis), čo môže naznačovať zmeny podmienok prostredia smerom k aridizácii stanovišťa. Na výskumnej ploche Biely Váh sme zistili deväť druhov (A. agrarius, A. flavicollis, A. sylvaticus, C. glareolus, M. agrestis, M. arvalis, M. subterraneus, A. amphibius, S. araneus). Po 23 rokoch sa tu vyskytli dva druhy ryšaviek (A. agrarius, A. flavicollis) a A. amphibius, ale v odchytoch chýbal M. subterraneus. Dominantnými druhmi pred 23 rokmi boli C. glareolus a M. agrestis, v roku 2021 dominuje A. flavicollis. Na lokalite Hencnavy sme celkovo zaznamenali desať druhov (A. agrarius, A. flavicollis, A. sylvaticus, C. glareolus, M. agrestis, M. arvalis, M. subterraneus, A. amphibius, S. araneus, S. minutus). Po 23 rokoch sme zistili výskyt dvoch druhov ryšaviek (A. agrarius, A. flavicollis) a A. amphibius, ale v odchytoch chýbali druhy M. subterraneus, M. agrestis a S. minutus. Dominantnými druhmi pred 23 rokmi boli M. arvalis (stepikolný druh) a C. glareolus (lesný prvok), v roku 2021 bola zistená dominancia druhu A. flavicollis. Dominantné postavenie druhu M. arvalis v cenóze svedčí o vplyve susedných agrocenóz. Sukcesné procesy na ploche Hencnavy sa prejavujú prienikom krovinovej vegetácie. Obr. 2: Podobnosť medzi lokalitami na základe druhového zloženia drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice (Stress: 0,093), vysvetlivky: K – Kotelnice, BV – Biely Váh, VL – Hencnavy, P – Pastierske, 1 znamená pred a 2 po výstavbe diaľnice, AAG – A. agrarius, AFL – A. flavicollis, ASY – A. sylvaticus, MMI – M. minutus, ATE – A. amphibius, CGL – C. glareolus, MAG – M. agrestis, MSU – M. subterraneus, MAR – M. arvalis, NAN – N. anomalus, SAR – S. araneus, SMI – S. minutus Fig. 2. Similarity between localities based on the species composition of small mammals before and after the construction of the highway (Stress: 0.093)), explanations: K – Kotelnice, BV – Biely Váh, VL – Hencnavy, P – Pastierske, 1 means before and 2 after the construction of the highway. Obr. 3: Indikačné druhy (IndVal) drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice (pred: M. agrestis, p = 0,0403 a S. araneus, p = 0,0133; po: A. flavicollis, p = 0,0133). Vysvetlivky: veľkosť a farba elipsy označuje hodnotu IndVal, sivé rámiky označujú preukaznosť identifikačného druhu (p < 0,05); AAG – A. agrarius, AFL – A. flavicollis, ASY – A. sylvaticus, MMI – M. minutus, ATE – A. amphibius, CGL – C. glareolus, MAG – M. agrestis, MSU – M. subterraneus, MAR – M. arvalis, NAN – N. anomalus, SAR – S. araneus, SMI – S. minutus. Fig. 3. Indicative species (IndVal) of small mammals before and after highway construction (before: M. agrestis, p = 0.0403 and S. araneus, p = 0.0133; after: A. flavicollis, p = 0.0133). Explanations: the size and colour of the ellipse indicates the IndVal value, the grey boxes indicate the identity of the identification species (p < 0,05).

22 \ Ochrana prírody, 45/2025 Na referenčnej lokalite Pastierske sa spolu zistilo deväť druhov (A. flavicollis, A. sylvaticus, M. minutus, C. glareolus, M. agrestis, M. arvalis, A. amphibius, S. araneus, S. minutus). V porovnaní s odchytom realizovaným pred a po výstavbe diaľnice v súčasnosti pribudol výskyt A. flavicollis, M. minutus a M. arvalis. Naopak, aktuálne sme nepotvrdili výskyt S. minutus a N. anomalus. Pred 23 rokmi jednoznačne dominoval mokraďový druh M. agrestis a prítomné boli tri druhy piskorovitých (Soricidae). Iba na referenčnej ploche bola potvrdená prezencia indikačného druhu zachovalých mokraďových habitatov N. anomalus. Kvalitatívnou i kvantitatívnou štruktúrou s jedným vysoko dominantným indikačným druhom (M. agrestis) sa synúzia drobných cicavcov tejto lokality najviac podobala pomerom v iných mokradiach horného Liptova, ktoré boli teriologicky skúmané – prírodná rezervácia (PR) Švihrová, PR Machy, PR Pastierske. V roku 2021 dominoval A. flavicollis, zaznamenali sme výskyt M. arvalis, ale druhy známe pred 23 rokmi – S. minutus a N. anomalus – sme už nepotvrdili. Uvedené môže indikovať zmenu podmienok prostredia a vysúšanie územia. Hodnotili sme možný vplyv výstavby diaľnice na spoločenstvá drobných zemných cicavcov. Štatistickou analýzou ANOSIM sme zaznamenali signifikantné rozdiely v podobnosti spoločenstiev drobných cicavcov (R = 0,91,p = 0,029) pred a po výstavbe diaľnice (obr. 2). Analýza IndVal označila indikačné druhy drobných zemných cicavcov pred výstavbou diaľnice druhy M. agrestis (IndVal = 81,52, p = 0,0403) a S. araneus (IndVal = 69,85, p = 0,0133) a po výstavbe diaľnice druh A. flavicollis (IndVal = 70, p = 0,013) (obr. 3). Pri hodnotení kvalitatívnej štruktúry synúzie drobných zemných cicavcov skúmaných lokalít vychádzame z rozsiahlejších zberov z radu mokraďových, pôvodne lesných, ako aj antropogénnych habitatov hornej časti Liptovskej kotliny (Dudich & Štollmann 1979, 1987, 1991, 1993; Dudich & Pavlíková 2000, vlastné údaje). Z druhového spektra drobných cicavcov, ktorých prezenciu je možné danou metodikou spoľahlivo detekovať, sa v regióne zistilo 16 druhov: Sorex araneus Linnaeus, 1758, Sorex minutus Linnaeus, 1758, Sorex alpinus Schinz, 1837, Neomys fodiens (Pennant, 1771), Neomys anomalus Mottaz, 1907, Crocidura leucodon (Hermann, 1780), Crocidura suaveolens Pallas, 1811, Micromys minutus (Pallas, 1771), Apodemus flavicollis (Melchior, 1834), Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758), Apodemus uralensis (Pallas, 1771), Arvicola amphibius (Linnaeus, 1758), Clethrionomys glareolus (Schreber, 1774), Microtus subterraneus (de Selys -Longchamps, 1836), Microtus tatricus Kratochvíl, 1952, Microtus arvalis (Pallas, 1779), Microtus agrestis (Linnaeus, 1769). ZÁVER Po ukončení výstavby a viacerých rokov prevádzky diaľnice D1 Važec – Mengusovce sme v roku 2021 realizovali prieskum fauny drobných zemných cicavcov na štyroch lokalitách v Liptovskej kotline. Tie isté lokality boli predmetom identického prieskumu v roku 1997. Cieľom bolo zistiť možný vplyv výstavby diaľnice na spoločenstvá drobných zemných cicavcov. Výsledky naznačili odlišnosť v podobnosti spoločenstva, ako aj odlišnosti indikačných druhov drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice. Celkovo sme zistili výskyt 12 druhov drobných cicavcov (osem druhov pred výstavbou a deväť druhov po výstavbe diaľnice). Spoločenstvá drobných cicavcov pred a po výstavbe diaľnice sa odlišovali v siedmich druhoch. Hodnoty Shannonovho a Simpsonovho indexu diverzity pred a po výstavbe diaľnice boli podobné (nepatrne vyššie hodnoty dosahovali pred výstavbou diaľnice). Poďakovanie Príspevok vznikol ako výstup vedeckého projektu APVV-17-0377 Hodnotenie novodobých zmien a vývojových trendov poľnohospodárskej krajiny Slovenska, v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). LITERATÚRA Clarke K. R. 1993: Non-parametric multivariate analysis of changes in community structure. Australian Journal of Ecology, 18: 117 – 143. Dudich A. 1996: Návrh metodiky monitorovania bioty "mokrade". Skupina: Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia). Rukopis. Nepublikované. 14 s. Dudich A. & Pavlíková M. 2000: Spoločenstvá drobných cicavcov (Insectivora, Rodentia) mokradí podtatranského fluvioglaciálu

Ochrana prírody, 45/2025 / 23 Liptova, s. 77 – 87. In. Urban P. (ed.). Zborník referátov z konferencie, Zvolen 1999. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku IV. 191 s. Dudich A. & Štollmann A. 1979: Drobné zemné cicavce a ich ektoparazity (Siphonaptera) reliktného luhu v Liptove. Vlastivedný zborník Liptov, 5: 91 – 107. Dudich A. & Štollmann A. 1987: Materiály drobných zemných cicavcov a ich ektoparazitov (Acarina, Anoplura, Siphonaptera) z chránených území SSR. 1. Prehľad lokalít zo Stredoslovenského kraja. Zborn. Slov. nár. múz., Prírodné vedy, 33: 147 – 171. Dudich A. & Štollmann A. 1991: Materiály drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) a ektoparazitov (Acarina, Anoplura, Siphonaptera) z územia Slovenskej republiky. 3. Prehľad lokalít z Východoslovenského kraja. Zborn. Východoslov. múz. v Košiciach, Prírodné vedy, 31: 23 – 40. Dudich A. & Štollmann A. 1993: Materiály drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) a ektoparazitov (Acarina, Anoplura, Siphonaptera) z územia Slovenskej republiky. 4. Dokončenie – prehľad lokalít za obdobie r. 1985 – 1990. Ochrana prírody, 12: 311 – 444. Dufrene M. & Legendre P. 1997: Species assemblages and indicator species: The need for a flexible asymmetrical approach. Ecological Monographs, 67: 345 – 366. Halada Ľ. et al. 1997: Diaľnica D1 Važec – Mengusovce. Realizácia biotického monitoringu vybraných lokalít. Regioplán Nitra, nepublikované, 97 s. Hammer O. 1999 – 2021: PAST – PAleontological STatistics Version 4.08. Reference manual, University of Oslo, 295 s. Hlôška L. 2007: Drobné cicavce (Insectivora, Rodentia) Šujského rašeliniska. Zborník Mestského múzea v Rajci, s. 12 – 14. Hlôška L. 2017: Terestrické stavovce (Aves, Mammalia) NPR Sivá brada a blízkeho okolia. Spiš vlastivedný zborník, 8: 186 – 204. Hlôška L., Chovancová B., Kornajčík M. & Kubala R. 2007: Sukcesia spoločenstiev drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) na kalamitných plochách TANAPu – stav po troch rokoch. In: Fleischer P. & Matejka F. (eds.): Pokalamitný výskum v TANAPe 2007 – zborník príspevkov (CD ROM). Tatranská Lomnica, 25. – 26. 10.2007, Geofyzikálny ústav SAV, Bratislava. Hlôška L. & Chovancová B. 2008: Sukcesia spoločenstiev drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) v lesných ekosystémoch TANAPu postihnutých veternou kalamitou a lesným požiarom, s. 29 – 38: In: Adamec M., Urban P. & Adamcová M. (eds.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku VIII. Zborník referátov z konferencie (Zvolen 12. – 13. 10. 2007). Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, 248 s. Hlôška L., Saniga M., Chovancová G., Chovancová B. & Homolová Z. 2022: Temporal and spatial changes in small mammal communities in a disturbed mountain forest. Folia Oecologica, 49, 1, doi: 10.2478/foecol-2022-0002 Kadlečík J. 1993: Príspevok k poznaniu stavovcov (Vertebrata) dvoch chránených území Veľkej Fatry. Ochrana prírody – Naturae Tutela, 2, s. 119 – 127. Májsky J. 2001: Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia) prírodnej pamiatky Mitická slatina, s. 81 – 85. In: Májsky J. (ed.), Zborník výsledkov inventarizačného výskumu prírodnej pamiatky Mitická slatina. Občianske združenie Pre prírodu, Trenčín, 99 s. Obuch J. 1994: Príspevok k pomernému zastúpeniu mikromammálií v Turci. In: Kadlečík J. (Ed.), Turiec 1992, Zborník odborných výsledkov inventarizačných výskumov v povodí rieky Turiec a XXVIII. TOP Turček 1992. SZOPK, Martin, Slovensko, s. 187 – 192. Pavlíková M. 2000: Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia) extrazonálnych biocenóz Liptovskej kotliny. Thesis. Technická univerzita Zvolen, 58 s. Stanko M. & Mošanský L. 1995: Drobné zemné cicavce (Insectivora, Rodentia) územia dolného toku Ondavy (Východoslovenská nížina). Zborník Východoslovenského múzea, 35: 77 – 88. Stanko M., Mošanský L. & Budayová, J. 2000: Príspevok k poznaniu fauny drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia) slatiniska NPR Sivá brada. Natura Carpatica, XLI, s. 101 – 106.

Made with FlippingBook

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==