88 \ Ochrana prírody, 44/2024 V dôsledku výrazných zmien či priamej likvidácie vhodných stanovíšť mnohé taxóny z prírody nápadne a pomerne rýchlo ustupujú. Patria k nim predovšetkým druhy viazané na mokraďové biotopy, napr. rosička anglická (Drosera anglica), vachta trojlístková (Menyanthes trifoliata), ostrevka slatinná (Sesleria uliginosa) alebo veľmi vzácne sa vyskytujúca potočnica lekárska (Na sturtium offic i n a l e). Na biotopy Bralnej Fatry je viazaný napr. zraniteľný zvonovec ľaliolistý (Adenophora liliifolia). Z prírodoochranného, ale aj fytogeografického hľadiska má veľký význam početný výskyt endemických druhov a poddruhov vyšších rastlín. Z nich najcennejšie sú tie, ktorých areál je obmedzený prevažne alebo výlučne na územie Veľkej Fatry, napríklad cyklámen purpurový fatranský (Cyclamen purpurascens subsp. immaculatum), viazaný na vápencové bučiny v južnej časti pohoria a v priľahlej časti Starohorských vrchov, mak tatranský veľkofatranský (Papaver tatricum subsp. fatraemagnae), rastúci len v skalných previsoch na severných až severozápadných svahoch masívu Tlstej a Ostrej, či lipnica slieňomilná (Poa margilicola), vyskytujúca sa len na kolmých až previsnutých výstupoch slienitých vápencov na strmom južnom, jjv. až východnom svahu Borišova. Spomedzi lišajníkov je významným endemitom zraniteľný druh solenospóra Cesatiho (Solenopsora cesatii). Ukazovateľom ohrozenosti taxónov je tiež ich zaradenie do 5. zväzku Červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov SR a ČR, pričom 27 z nich bolo zaznamenaných v národnom parku. Zaujímavý je tiež výskyt piatich na Slovensku pôvodných, ale pre územie národného parku cudzích taxónov: andromédka sivolistá (Andromeda polifolia, EN), kotúč modrastý (Eryngium planum, NT), bleduľa jarná karpatská (Leucojum vernum var. carpathicum, NT), borovica vrchovská (Pinus cembra, LC) a iskerník veľký (Ranunculus lingua, VU). Pre ochranu prírody má ale všeobecne veľký význam šírenie inváznych rastlín, ktorému sa nevyhol ani národný park. Pre ich šírenie je kľúčových viacero faktorov, napr. postupujúca výstavba a s tým spojené budovanie dopravnej infraštruktúry, nelegálne skládky odpadu, nelegálne vnadiská pre poľovnú zver, spevňovanie údolných lesných ciest cudzorodým materiálom, výrub drevín a odlesňovanie, turistika mimo vyznačených chodníkov a ďalšie ľudské aktivity sústredené čoraz hlbšie do dolín a vyššie do pohoria. Medzi najrozšírenejšie invázne rastliny v národnom parku patria ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), bolehlav škvrnitý (Conium maculatum), durman obyčajný (Datura stramonium), starčekovec jastrabníkolistý (Erechtites hieraciifolius), turica ročná (Erigeron annuus), krídlatka japonská (Fallopia japonica), krídlatka česká (F. × bohemica), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis) či astra kopijovitá (Symphyotrichum lanceolatum). Hoci Národný park Veľká Fatra považujeme za jeden z najzachovalejších, mnohé biotopy, ktoré sa v ňom vyskytujú, sú ohrozené až kriticky ohrozené. Vplyvom sekundárnej sukcesie, zalesňovania, ale aj intenzifikácie hospdárenia sa rozloha poniektorých výrazne zmenšila; nezriedka z nich ostali len mozaikovité fragmenty na strmých, menej dostupných stanovištiach. V dôsledku intenzifikácie či naopak úplnej absencie manažmentu ustupujú aj druhovo bohaté fytocenózy podhorských a horských kosných lúk (zväzy Arrhenatherion elatioris, Triseto flavescentis-Polygonion bistortae) a pasienkov (zväzy Cynosurion cristati, Nardo strictae-Agrostion tenuis), ale aj vegetácia otvorených vodných plôch, mokraďových a teplomilných travinno-bylinných spoločenstiev. Ich zachovanie závisí od spôsobov obhospodarovania, pôsobením ktorých vznikli a udržiavali sa. Súčasťou publikácie je aj mapa referenčného územia, prehľad maloplošných chránených území a bohatá fotografická príloha. Publikácia je určená nielen profesionálnym botanikom, vedcom či ochrancom prírody, ale aj všetkým, ktorí chcú, aby boli krásy národného parku zachované pre budúce generácie.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==