84 \ Ochrana prírody, 44/2024 C. licheniphilum predstavuje obligátnu lichenikolnú hubu vyskytujúcu sa na rôznych makrolišajníkoch (Diederich et al. 2018). Od podobnej lichenikolnej huby Gonatophragmium lichenophilum sa odlišuje hlavne tým, že konídiofóry obsahujú početné priečne septá, sú málo vetvené a na ich koncoch sa nachádza relatívne málo miest, z ktorých sa uvoľňujú konídie (do 12) (Newbery 2020, Tsurykau & Etayo 2017). Didymocyrtis slaptoniensis (D. Hawksw.) Hafellner & Ertz – lokality č. 1, 2, 3, 6. Druh D. slaptoniensis na stielkach X. parietina spôsoboval výrazné zmeny, napr. zmenu zafarbenia stielky zo žltej na červenohnedú. Povrch apotécií hostiteľského lišajníka sa vplyvom peritécií lichenikolnej huby umiestnených v hymeniálnej vrstve apotécií stal hrboľatým. Spóry v apotéciách X. parietina, ktoré boli infikované parazitom, sa deformovali a dochádzalo k ich zafarbeniu do karmínovočervena. Farebná zmena bola spôsobená pigmentom, ktorý som pozoroval aj prostredníctvom chromatografie na tenkej vrstve. Okrem fysciónu (RF = 0,74) sa na TLC potvrdila prítomnosť pigmentu ružovej farby (RF = 0,43). Peritéciá parazitujúcej huby boli v priemere 170 – 250 μm široké. V úzkych cylindrických vreckách sa nachádzalo 8 tenkostenných dvojbunkových spór veľkosti 5,5 – 6,5 × 11 – 15 μm. Nedozreté spóry boli bezfarebné, zrelé mali tmavohnedé zafarbenie. Výskyt tejto lichenikolnej huby je doposiaľ uvádzaný len z X. parietina (Ertz et al. 2015). Ide o ľahko rozpoznateľného parazita. Pokrýva veľkú plochu stielky lichenizovanej huby, spôsobuje jej červenohnedé zafarbenie a okolo peritécií lichenikolnej huby sa vytvára vyvýšený prstenec hostiteľského tkaniva. Podobnou lichenikolnou hubou je Sphaerellothecium parietinarium, tá však tvorí menšie peritéciá, v priemere do 80 μm široké a aj vizuálne spôsobuje iné zmeny na povrchu X. parietina (Newbery 2020, Tsurykau & Etayo 2017). Illosporiopsis christiansenii (B. L. Brady & D. Hawksw.) D. Hawksw. – lokality č. 1, 2, 3. Huba vytvárala na stielkach hostiteľského lišajníka nápadné ružové povlaky, ktoré pokrývali aj okolitú kôru stromu. Sporodóchiá lichenikolnej huby produkovali veľké množstvo zahnutých konídií, ktoré sa ľahko rozplývali pôsobením vody. Veľkosť konídií sa pohybovala v rozmedzí 3 – 4,5 × 4,5 – 9 μm. Ide o lichenikolnú hubu vyskytujúcu sa na širokom spektre lišajníkov rastúcich na kôre stromov (Diederich et al. 2018). Táto lichenikolná huba je nezameniteľná s inými na základe jej výrazného ružového sfarbenia a typickými zahnutými konídiami (Newbery 2020). Pyrenochaeta xanthoriae Diederich – lokalita č. 2. Pozoroval som konídiomy ponorené v hymeniálnej vrstve apotécií oválneho tvaru s rozmermi 86 – 116 × 95 – 130 μm. Z ostiolovej časti pyknídia vyrastali séty, ktoré vyčnievali nad epitiécium hostiteľa. Ich rozmery boli 3,5 – 5 × 34 – 75 μm. Pyknídiá pri pozorovaní lupou (16× zväčšenie) vyzerali ako tmavohnedé vypuklé útvary s malými ostňami. Konídiomy boli nepravidelne usporiadané v apotéciu hostiteľského lišajníka. Počet pyknídií v jednom apotéciu sa pohyboval od niekoľko kusov po maximálne 14. Epitécium hostiteľského lišajníka vplyvom parazita stratilo výrazne žltú farbu a nadobudlo svetlohnedé zafarbenie. Pyknídiá obsahovali veľké množstvo konídií, ktorých rozmery sa pohybovali v rozmedzí 1,5 – 2 × 3,5 – 4,5 μm. P. xanthoriae je obligátne lichenikolná huba rastúca na zástupcoch rodu Xanthoria (Diederich et al. 2018). Od podobnej fakultatívne lichenikolnej huby Dinemasporium strigosum sa dá ľahko odlíšiť na základe menších rozmerov konídiomov (Tsurykau & Etayo 2017). Xanthoriicola physciae – lokality č. 1, 2, 3, 4, 5. Lichenikolná huba vytvárala nápadne zmeny na lišajníku. Stielka hostiteľského organizmu sa pod jej vplyvom stala tmavohnedou až čiernou a poväčšine bola postihnutá značná časť jej plochy. Konídie pokrývali zväčša celý povrch apotécií. Boli sférického tvaru s jemne bradavičnatým povrchom. Ich priemery sa pohyboval v rozmedzí 4,0 – 5,5 μm. Ide o obligátnu lichenikolnú hubu X. parietina (Diederich et al. 2018). Na základe tvaru a veľkosti konídií je prakticky nezameniteľná s inými parazitmi X. parietina (Newbery 2020, Tsurykau & Etayo 2017). Výskyt tohto druhu bol v minulosti pozorovaný v Tematínskych vrchoch (Czarnota et al. 2006). ZÁVER Príspevok prináša floristické údaje o siedmich taxónoch lichenikolných húb rastúcich na Xanthoria parietina. Ide o prvú komplexnejšiu prácu venujúcu sa problematike týchto húb z územia Slovenska. Na základe dostupných literárnych údajov (Czarnota et al. 2006, Vězda, 1970, Tejklová & Zíbarová 2020) je pravdepodobné, že zo Slovenska boli doposiaľ evidované štyri taxóny parazitujúce na X. parietina. Tri sú uvádzané aj v tejto práci – Athelia arachnoidea, Arthonia parietinaria a Xanthoriicola physciae. A. arachnoidea prestavuje fakultatívne lichenikolnú hubu, ktorej výskyt Tejklová & Zíbarová (2020) uvádzajú na dreve spadnutého konára jaseňa. Doposiaľ však nebola na našom území pozorovaná na X. parietina. Štvrtý taxón lichenikolnej huby publikovanej v literatúre (Vězda 1970), Pronectria xanthoriae, v rámci študovaných vzoriek nebol evidovaný. Druhy Cladosporium licheniphilum, Didymocyrtis slaptoniensis, Illospori-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==