Ochrana prírody, 44/2024 / 83 apotéciá, peritéciá, pyknídiá, konídiofory a spóry lichenikolných húb a zmeny v stielkach hostiteľského lišajníka. Spóry som meral pri zväčšení 1 000 × s imerzným olejom. V prípade vzorky Arthonia parietinaria som na zvýraznenie častí stielky použil farbivo čerň amido 10B. Materiál je uložený v súkromnom herbári M. Lukáča. Nomenklatúra lichenikolných húb je zjednotená podľa Diederich et al. (2018). Na ich určenie som použil kľúče publikované autormi Newbery (2020) a Tsurykau & Etayo (2017). Súradnice sú uvedené v systéme WGS-84. Chemickú analýzu sekundárnych metabolitov stielky X. parietina infikovanej Didymocyrtis slaptoniensis som uskutočnil prostredníctvom štandardizovanej chromatografie na tenkej vrstve (Culberson 1972) s použitím elučnej zmesi A a stacionárnej fázy TLC Silica gel 60 F254 (Merck). Štandardy lišajníkových kyselín som získal maceráciou lišajníkov Hypogymnia physodes (atranorín, RF = 0,75) a Lobaria pulmonaria (kyselina norstiktová, RF = 0,44) acetónom. Zoznam lokalít [List of localities] 1. Malé Karpaty, Bratislava – Dúbravská Hlavica 300 m SSV od vrcholovej kóty, na konároch Crataegus sp., 48°11´30,1´´N, 17°01´16,7´´E, 300 m n. m. (2. 1. 2022) 2. Malé Karpaty, Bratislava – Technické sklo 1 km SSZ od vrcholovej kóty Dúbravská Hlavica, na kôre Juglans regia L., 48°11´52,2´´N, 17°00´53,5´´E, 193 m n. m. (3. 1. 2022 a 6. 1. 2022) 3. Malé Karpaty, Dobrá voda, 250 m SV od kostola, na konároch Crataegus sp. a Juglans regia L., 48°36´06,9´´N, 17°32´19,6´´E, 260 m n. m. (16. 1. 2022) 4. Zvolenská kotlina, Detva – čistička odpadových vôd, 50 m J od čističky odpadových vôd, na konári Salix sp., 48°32´28,1´´N, 19°23´28,1´´E, 365 m n. m. (29. 1. 2022) 5. Podunajská rovina, Hamuliakovo – Danubiana 1,5 km JV od Galérie Danubiana, na kmeni Populus sp. 48°01´24,1´´N, 17°14´40,7´´E, 125 m n. m. (5. 2. 2022) 6. Podunajská rovina, Gabčíkovo – Istragov, 3,5 km J od vyhliadkovej plošiny vodného diela Gabčíkovo, na konári Salix sp. 47°50´39,2´´N, 17°33´04,1´´E, 117 m n. m. (19. 2. 2022) VÝSLEDKY A DISKUSIA Komentovaný zoznam nálezov Athelia arachnoidea (Berk.) Jülich – lokality č. 1, 4, 5. Lichenikolná huba napádala veľkú časť stielky lišajníka, pričom dochádza k jej vyblednutiu. Na jej povrchu som pozoroval spleť hýf, ktoré pripomínajú pavučinu. Ide o bežnú lichenikolnú hubu, ktorá nie je úzko špecializovaná na druh alebo rod lichenizovaných húb (Diederich et al. 2018). Dokonca ju možno pozorovať aj na machorastoch alebo kôre stromov. Napriek tomu publikované údaje z územia chýbajú. Tejklová & Zíbarová (2020) pozorovali tento druh v roku 2018 na ostrove Sihoť v Bratislave na spadnutom konári jaseňa. Túto hubu parazitujúcu na epifitických lišajníkoch možno ľahko odlíšiť od iných lichenikolných húb na základe vzhľadu (spleť hýf pripomínajúcu pavučinu s prípadnými svetlohnedými skleróciami) a plochy poškodenia hostiteľského lišajníka, ktorá je rozsiahla (Newbery 2020). Arthonia parietinaria Hafellner & A. Fleischhacker – lokalita č. 2. A. parietina tvorila na apotéciách lišajníka a jeho stielke čierne zhluky niekoľkých desiatok vedľa seba nakopených askomát. Lichenikolná huba nespôsobovala väčšie zmeny v stielke lišajníka. Nepozoroval som zmenu jej zafarbenia. Apotécia boli arthonioidné, s priemerom 140 – 185 μm. Askospóry boli dvojbunkové, bezfarebné, transparentné, slabo viditeľné vo vode. Jedna bunka bola väčšinou väčšia ako druhá. Veľkosť spór sa pohybovala v rozmedzí 4,5 – 5 × 11,5 – 13 μm. Tento druh bol v minulosti v literatúre častokrát uvádzaný ako Arthonia molendoi. Fleischhacker et al. (2016) ukázali, že druh lichenikolnej huby parazitujúcej na X. parietina sa fenotypovo líši od A. molendoi a opísali pre vedu nový druh A. parietinaria. A. parietinaria predstavuje obligátnu lichenikolnú hubu. Od príbuzných lichenikolných húb Arthonia epiphyscia a A. molendoi sa odlišuje hlavne väčším počtom askomát v mieste infekcie. Ich počet sa pohybuje v množstve spravidla 20 – 30 pre infikované miesto, v prípade A. epiphyscia a A. molendoi počet apotécii v mieste infekcie je oveľa menší – do desať (Fleischhacker et al. 2016). Cladosporium licheniphilum Heuchert & U. Braun – lokality č. 2, 5. Lichenikolná huba tvorila na apotéciách a stielke hnedý plstnatý povrch, pričom boli postihnuté rozsiahle plochy lišajníka. Konídiofory boli vzpriamené, nevetvené alebo málo vetvené, tmavohnedej farby. Ich bunky boli pomerne hojne prehradené priečnymi septami. Konídie sa tvorili väčšinou na koncoch konídiofóroch alebo menej často interkalárne. Po ich uvoľnení som na hýfach pozoroval okrúhle jazvy s vyvýšeným okrajom a priehlbinou uprostred, pripomínajúcou tvar šišky. Konídie mali oválny, väčšinou citrónovitý tvar. Boli jednobunkové alebo obsahovali jednu, sporadicky dve priehradky. Ich veľkosť sa pohybovala v rozmedzí 3,5 – 6,5 × 4,5 – 17 μm. Konídie sa navzájom reťazili.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==